List Židom

Úvod Eugena H. Petersona

Možno to bude znieť zvláštne, ale príliš veľa náboženstva škodí. Nedokážme získať veľa ani z Boha, ani z viery či poslušnosti, ani z lásky ani uctievania. Náboženstvo- to dobre mienené úsilie, "zvlánuť" to všetko pre Boha - sa môže veľmi ľahko dostať do cesty tomu, čo Boh robí pre nás. Hlavným a centrálnym skutkom je vždy a všade to, čo Boh urobil, robí a ešte bude pre nás robiť.Ježiš je zjavením tohto skutku. Našou hlavnou a centrálnou úlohou je žiť vo vnímavej poslušnosti na Božie skutky zjavené v Ježišovi. Našou úlohou v tomto deji je skutok viery.

Žiaľ príliš často sa časom stávame netrpezlivo samy sebe dôležití a pustíme sa do samo zlepšovania, čo napokon skončí tak, že to nestojí ani za groš. Pridávame, nahrádzame, prikrášľujeme. Namiesto toho, aby sme sa vylepšovali v Ježišovej čistote a jednoduchosti. Čistou len riedime a jednoduchosť komplikujeme. Stávame sa podráždeno náboženskí alebo úzkostlivo náboženskí. A stojíme v ceste.

A to je čas, aby sme znovu začali čítať, vymodliť si cestu von prostredníctvom tohto listu Židom, ktorý bol napísaný pre "príliš náboženských" Kresťanov, pre Kresťanov, ktorí k Ježišovi musia stále niečo pridávať. V liste sú to Ježiš - a - anjeli, alebo Ježiš - a - Mojžiš, alebo Ježiš - a - kňažstvo. V našich časoch by to pravdepodobne bolo skôr Ježiš - a - politici, Ježiš - a - vzdelanie, alebo Ježiš - a - Buddha. Tento list vyškrtáva pomlčky a predpony. Jasným a zreteľným zameraním sa znovu stáva: Boží skutok v Ježišovi. A my sa stávame oveľa slobodnejší pre skutok viery, ten ľudský skutok, v ktorom nestojím v ceste, ale stojíme na Ceste.

Kapitola 1

1 - 3

Prechádzaním dlhým zoznamom prorokov, Boh oslovoval našich predkov rôznymi spôsobmi celé stáročia. Predčasnom k nám prehovoril skrze svojho Syna. Skrze svojho Syna Boh na počiatku stvoril svet, ktorý bude napokon celý patriť Synovi. Tento Syn dokonale odzrkadľuje Boha a je označený Božou povahou. Všetko drží pohromade tým čo hovorí - svojim mocnými slovami!

3 - 14 Syn je nad Anjelmi

Po tom ako dokončil svoju obeť za hriechy, Syn zasadol na svoje miesto cti vysoko v nebesiach, priamo Bohu po boku, oveľa vyššie, než je úroveň ktoréhokoľvek z anjelov. Povedal Boh niekedy anjelovi, "Ty si môj Syn, dnes ťa oslavujem" alebo "Ja som jeho Otec, on je môj Syn"? Keď svetu predstavuje svojho úctyhodného Syna, hovorí, "Všetci anjeli ho musia uctievať."

O anjeloch hovorí,

Poslovia sú vetrami,

služobníci sú ohnivými jazykmi.

No Synovi vraví,

Ty si Boh, na tróne raz a navždy,

Tvoja vláda činí všetko správne.

Miluješ, keď sú veci vporiadku,

a nenávidíš, keď sú zle.

Preto Boh, tvoj Boh

vylial vonný olej na tvoju hlavu,

vytýčil ťa za kráľa,

ďaleko nad tvojich drahých spoločníkov.

A potom znovu Syn,

Ty Pane, si to všetko začal, položil základy zeme,

usnoval si hviezdy na nebi.

Zem i obloha sa vysilia, no ty nie,

Opotrebujú sa ako starý kabát,

Ty ich zvinieš ako obnosený plášť,

a odložíš ich na policu.

Ale ty ostávaš rovnaký, rok čo rok,

nikdy neoslabneš, ty sa nikdy nevysilíš.

Či povedal niekedy niečo také anjelovi?

Sadni si vedľa mňa, sem na môj trón

kým nespravím z tvojich nepriateľov opierku na tvoje nohy.

Nie je snáď jasné, že anjeli sú poslaní, aby pomáhali tým, ktorí sú pripravení prijať spasenie?

Kapitola 2

1 - 4

Rozhodujúce je, aby sme sa pevne držali toho, čo sme počuli a neodklonili sa. Ak staré posolstvo, doručené anjelmi bolo platné a nikomu neprešlo nič, myslíte si snáď, že môžeme riskovať zanedbanie celkom posledného posolstva, tohto ohromného spasenia? Po prvé, bolo osobne doručené Pánom, potom bolo starostlivo podané nám skrze tých, ktorý to od Neho počuli. Počas celej doby ho Boh potvrdzoval svojimi darmi skrze Svätého Ducha, rôznymi znameniami a zázrakmi, tak ako uznal za dobré.

5 - 18 Priekopník spasenia

Boh nepostavil anjela na čelo záležitostí spásy, o ktorej tu teraz hovoríme. V Písme sa hovorí,

Čo sú muž, či žena, že sa unúvaš kvôli nim?

Prečo sa vôbec obzrieť ich smerom?

Stvoril si ich nie tak vysokých ako anjelov,

žiaria svetlom úsvitu raja Eden,

Potom si im zveril do rúk

celý tvoj vlastnoručne vyrobený svet.

Keď ich Boh postavil na čelo všetkého, nevynechal nič. No ľudským súdom to my ešte nevidíme, nevidíme všetko čo Mu bolo podriadené. To čo vidíme, je Ježiš, ktorý bol na istý čas stvorený "nižším než anjeli" a potom skrze to, že zakúsil smrť, bol korunovaný o mnoho vyšším než ktorýkoľvek z anjelov, so slávou "žiariacou svetlom úsvitu Edenu". Skrze Božiu milosť vo svojom umieraní zakúsil smrť v plnom rozsahu za každého jedného človeka.

Výborne to do seba zapadá, že Boh, ktorý všetko započal a drží v pohybe, teraz dokončuje svoju prácu tým, že skrze utrpenie zdokonalil Priekopníka Spasenia, a vedie všetkých tých ľudí ku sláve. Keďže Ten, ktorý zachraňuje a tí, ktorý sú zachránení majú rovnaký pôvod, Ježiš neváha nazývať ich rodinou, vraviac,

Svojim dobrým priateľom, mojim bratom i sestrám

budem vravieť všetko, čo o tebe viem.

Pridám sa k nim v chvále a uctievaní.

Znovu sa stavia do rovnakého rodinného kruhu, keď hovorí,

Budem žiť tým, že vložím svoju nádej v Boha.

A zase vraví,

Som tu, s deťmi, ktoré mi Boh dal.

Keďže deti sú stvorené z mäsa a kostí, je logické, že Spasiteľ vzal na seba telo i krv, aby ich zachránil

svojou smrťou. Tým, že podstúpil smrť a vzal ju na seba, zničil diablovu vládu nad smrťou a oslobodil všetkých, ktorí bolí v živote smrťou utláčaní, tých čo sa smrti na smrť báli.

Je jasné, že určite nepodstúpil toto všetko len pre anjelov. Ale bolo to pre ľudí, ako sme my, pre deti Abrahámove. Preto musel vkročiť do každého detailu ľudského života. Potom keď sa postavil pred Boha ako veľkňaz, ktorý zbavuje ľud ich hriechov, vtedy už sám za seba všetko zakúsil - všetku bolesť, všetko pokúšanie - a tak bol schopný pomôcť práve tam, kde bolo treba.

Kapitola 3

1 - 19 Stredobod všetkého čomu veríme

Tak moji drahí priatelia kresťania, spoločníci v nasledovaní tohto dôležitého povolania, veľmi dobre sa zahľaďte na Ježiša. On je stredobodom všetkého čomu veríme, verný všetkému, čo Mu Boh zveril. Mojžiš bol tak isto verný, no Ježiš dostáva omnoho viacej cti. Pretože staviteľ je vždy cennejší, než stavba. Každý dom má svojho staviteľa, no a ten Staviteľ za tým všetkým je Boh. Mojžiš spravil dobrú prácu v dome Božom, ale to bola všetko prípravná služba, príprava na veci, ktoré majú prísť. Kristus ako Syn, to On je na čele celého domu.

Teraz ak by sme len dokázali pevne uchopiť túto smelú dôveru, že my sme týmto domom! Preto Duch Svätý hovorí,

Počúvajte dnes prosím,

neobracajte ku mne hluché ucho, ako pri tej "trpkej vzbure"

v období skúšok na púšti!

Aj keď ma videli konať počas 40 rokov,

napriek tomu mi vaši predkovia nedovolili urobiť to tak, ako som chcel.

Stále dookola skúšali moju trpezlivosť.

Bol som taký nahnevaný. Ale tak veľmi!

Povedal som, "Nikdy nebudú myslieť na Boha,

odmietajú kráčať po mojej ceste."

Rozhnevaný som prisahal,

"Nikdy sa nedostanú tam, kam majú nasmerované,

Nikdy si nebudú schopní sadnúť a odpočívať."

Preto pozor kam kráčate priatelia. Uistite sa, že vám pod nohami neleží žiadna zlá neviera, ktorá by vás podrazila nohy a vyradila zo správneho smeru, odvrátila od živého Boha. Ešte kým trvá Božie Dnes, držte jeden druhého na nohách, aby hriech nespomalil vaše reflexy. Ak by sme sa len dokázali držať tej podstaty, s ktorou sme začínali, tak ostaneme s Kristom a dotiahneme to ďaleko.

Tieto slová neustále rezonujú v našich ušiach:

Počúvajte dnes prosím,

Neobracajte ku mne hluché ucho, ako pri trpkej vzbure.

Kto boli tí ľudia, čo nakláňali hluché ucho? Neboli to náhodou tí, čo ich Mojžiš vyviedol z Egypta? A kto skúšal Božiu trpezlivosť 40 rokov? A neboli to náhodou tí, čo nakláňali hluché ucho, až nakoniec skončili ako kostlivci v púšti? A keď prisahal, že sa nikdy nedostanú tam, kam majú namierené, nevravel to náhodou o tých, čo k nemu obracali hluché ucho? Nikdy sa tam nedostali, pretože nikdy nepočúvali, nikdy neverili.

Kapitola 4

1 - 13 Keď sa sľuby spoja s vierou

Zatiaľ však, kým nás to zasľúbenie spočinutia v Ňom, ťahá smerom k Božiemu plánu pre nás, musíme byť opatrní, aby sme sa nevykoľajili. Prijali sme rovnaké zasľúbenia ako tí v púšti, no im neboli na nič, pretože ich neprijali s vierou. Avšak ak veríme, zažijeme ten stav spočinutia. No bez viery sa tak nestane. Pamätajme, čo Boh hovorí,

Rozhnevaný som prisahal,

"Nikdy sa nedostanú tam, kam majú nasmerované,

nikdy si nebudú schopní sadnúť a odpočívať."

Boh dal ten sľub, hoci svoju časť dokončil ešte pred založením sveta. Niekde je napísané, "Boh odpočíval siedmy deň, keď dokončil svoju prácu," no na inom mieste sa hovorí, "Nikdy si nebudú schopní sadnúť a odpočívať." Takže tento sľub ešte nebol splnený. Tí ľudia vtedy, sa nikdy nedostali na miesto odpočinku, pretože boli neposlušní. Boh tento sľub obnovuje a určuje deň, ktorým je dnes, presne tak ako to určil aj v Dávidovom žalme, storočia neskôr od pôvodného vyzvania:

Počúvajte dnes prosím,

Neobracajte ku mne hluché ucho ...

A tento sľub je stále živý. Nebol zrušený ani za čias Jozuu, ináč by Boh neobnovoval to nariadenie pre "dnes". Zasľúbenia o "príchode" a "odpočinku" sú stále platné pre Boží ľud. Boh sám odpočíva. A potom na konci cesty aj my budeme odpočívať s Ním. Tak pokračujme v tom, aby sme napokon dorazili na miesto odpočinku, aby sme z toho nevypadli kvôli nejakej neposlušnosti.

To čo Boh hovorí, myslí vážne. Ako Boh povie, tak je. Jeho mocné Slovo je ostré ako chirurgický skalpel, rozreže všetko, či už je to pochybnosť alebo obrana, zanecháva nás otvorených, aby sme počúvali a poslúchali. Pre Božie Slovo nie je nik ani nič nepriechodné a neviditeľné. Bez ohľadu na čokoľvek mu neunikneme.

14 - 16 Veľkňaz, ktorý volal v bolesti

A teraz, keď už vieme, čo máme - Ježiša, toho Veľkňaza, ktorý má priamy prístup k Bohu - tak nech nám to neunikne medzi prstami. My nemáme kňaza, ktorý by bol mimo kontaktu s realitou. On prechádzal slabosťami a skúškami, On to všetko zažil - no nezhrešil. Preto kráčajme priamo k Nemu a vezmime si to, čo nám tak veľmi chce dať. Príjmite milosrdenstvo a pomoc.

Kapitola 5

1 - 10

Každý veľkňaz, vybraný na to, aby reprezentoval mužov i ženy pred Bohom, a aby obetoval obete za ich hriechy, by mal byť schopný jednať citlivo z ich zlyhaniami, pretože z vlastnej skúsenosti vie, aké to je. Ale musí obetovať obete aj za svoje vlastné hriechy, ako aj za hriechy ľudu. Na túto čestnú pozíciu sa nik nevolí sám. Ale povoláva ho Boh, tak ako Árona. Ani Kristovým zámerom nebolo samého seba povýšiť za veľkňaza, ale bol oddelený Tým, ktorý mu povedal, "Ty si môj Syn, dnes ťa oslavujem!" Na inom mieste Boh deklaruje, "Ty si kňazom naveky podľa kráľovského poriadku Melchizedechovho."

Kým bol Ježiš ešte na zemi, očakávajúc na smrť, volal v bolestiach a plakal od smútku, vtedy práve obetoval Bohu kňazské obete modlitieb. A pretože si Boha uctil, Boh reagoval. Aj keď bol Synom Božím, skrze svoje utrpenie sa naučil dôverujúcej poslušnosti, presne tak ako my. Potom ako prišiel k plnej zrelosti, a keď ho Boh vyhlásil za veľkňaza podľa Melchizedechovho poriadku, stal sa zdrojom večného spasenia pre všetkých, ktorí ho vierou poslúchajú.

11 - 14 Znovu ukrižovať Ježiša

Mohol by som o tomto rozprávať ešte oveľa viac, no ide mi to veľmi ťažko, keďže ste pochytili ten zlozvyk nepočúvania. Za ten čas ste už mali byť učiteľmi, napriek tomu zisťujem, že stále potrebujete, aby si k vám niekto sadol a znovu s vami prechádzal základné Božie princípi, počnúc od bodu jeden - čím je mlieko pre kojencov. Už dávno ste mali byť na pevnej strave! Mlieko je pre začiatčníkov, neskúsených v cestách Božích, no pevná strava je pre zrelých, ktorí už majú nejakú prax v rozlišovaní dobrého od zlého.

Kapitola 6

1 - 12

Vzchopte sa, zanechajte už to škôlkárske precvičovanie maľovania prstami na Kristovi a pustite sa do veľkolepej umeleckej práce. Dospejte v Kristovi! Hlavné základné pravdy sú na mieste: odvrátiť sa od "k spaseniu si pomôžem sám" a v dôvere sa obrátiť k Bohu, pokyny pri krste, skladanie rúk, vzkriesenie z mŕtvych, večný súd. S Božou pomocou ostaneme verní vo všetkých týchto veciach. Ale je ešte o toľko viac. Tak sa pustime do toho!

Ak už raz ľudia uzreli svetlo, ochutnali kúsok neba a stali sa súčasťou práce Svätého Ducha, ak raz už na vlastnej koži zažili tú čistú dobrotivosť Božieho Slova a moci, ktoré sa v nás spustili, a aj tak sa tomu obrátia chrbtom a zmyjú celú vec zo svojich rúk, nuž, nie je možné, aby začali zas od znovu, akoby sa nič nestalo. Že prečo je to nemožné? Pretože tým znovu ukrižovali Ježiša! Na verejnosti Ho zapreli! Vyprahnutá zem vsakuje dážď a potom prinesie bohatú úrodu mrkvy i kukurice a jeho záhradník sa dočká Božieho "Výborná práca!" No ak produkuje iba burinu a bodliaky, tak ten bude zlorečený. Takéto polia sa vypaľujú.

Som si istý, že vám sa to nestane, priatelia. Pre vás mám na mysli o veľa lepšie veci - veci spásy! Bohu nič neujde. Dokonale vie o všetkej tej láske, ktorú ste Mu preukázali tým, že ste pomáhali kresťanom v núdzi, a pokračujete v tom. A teraz chcem, aby ste každý z vás rozšírili toto úsilie smerom k plnej nádeji, a vydžali pri nej až do konca. Neťahajte nohy za sebou. Buďte takí, ktorí sú oddanou vierou zameraní na cieľ a tak získavajú všetko, čo je im zasľúbené.

13 - 20 Boh dal svoje slovo

Keď Boh dal Abrahámovi svoj sľub, zaštítil ho úplne tým, že riskoval svoju povesť. Povedal, "Sľubujem, že ťa požehnám so všetkým, čo mám - budem ti žehnať a žehnať a žehnať!" Abrahám to vydržal a tak získal všetko, čo mu bolo sľúbené. Keď ľudia dávajú sľuby, zaručujú ich odvolaním sa na vyššiu autoritu, a ak bude niečo otázne, pre plnenie sľubu to bude mať podporu autority. Keď Boh chcel garantovať svoje sľuby, dal svoje slovo a Skalopevná záruka - Boh nemôže porušiť svoje slovo. A keďže sa jeho slovo nikdy nemení, rovnako aj jeho sľuby sú nemenné.

My, ktorí sme sa utiekali s celým svojim životom k Bohu, máme všetky dôvody na to, aby sme oboma rukami uchopili tú zasľúbenú nádej a nikdy viac ju nepustili. Je to nepretrhnuteľné duchovné záchranné lano, siahajúce skrz všetko viditeľné priamo do Božej prítomnosti. Tam, kde Ježiš, ktorý nás predchádza, vzal na seba trvalý post veľkňaza, podľa poriadku Melchizedechovho.

Kapitola 7

1 - 10 Melchizedech Boží kňaz

Melchizedech bol kráľom Sálema a kňazom Najvyššieho Boha. Stretol Abraháma, ktorý sa práve vracal z porážky kráľov, a dal mu svoje požehnanie. Abrahám mu na oplátku dal desatinu zo zisku. "Melchizedech" znamená "Kráľ Spravodlivosti". "Sálem" znamená "Pokoj". Takže je tiež "Kráľom Pokoja". Melchizedech vytŕča z histórie - bez rodinných záznamov, bez evidencie o jeho počiatku či konci. Istým spôsobom je ako Syn Boží, jedna ohromná kňažšká postava, ktorá navždy dominuje krajinou.

To, aký veľký Melchizedech bol, si uvedomíte vtedy, keď vidíte, že Otec Abrahám mu daroval desatinu ukoristeného pokladu. Kňazi pochádzajúci od Léviho, majú zo zákona prikázané zbierať desiatky od ľudí, aj keď sú si viac menej rovní, kňazi i ľudia, majúc rovnakého otca Abraháma. Ale tento muž, úplný cudzinec, zhromaždil Abrahámove desiatky a požehnal ho, toho, ktorému boli dané zasľúbenia. Mimochodom, čo sa požehnania týka, menší je požehnávaný väčším.

Alebo sa pozrime na to takto: my platíme desiatky kňazom, ktorí umierajú, ale Abrahám zaplatil desiatok kňazovi, o ktorom Písmo hovorí, že "žije". Koniec koncov môžeme povedať, že keďže Lévi pochádzal od Abraháma, ktorý platil desiatok Melchizedechovi, potom aj my, keď platíme desiatky kňažskému rodu Lévi, platíme ich vlastne Melchizedechovi.

11 - 28 Trvalé kňažstvo

Ak by Léviho i Áronovo kňažstvo, ktoré poskytlo štruktúru daného zákona, mohlo skutočne učiniť ľudí dokonalými, potom by nebola potreba nového kňažstva, akým je Melchizedechovo. Ale keďže to nedokázalo, nastala zmena kňažstva, ktorá priniesla aj úplne nový druh zákona. Nie je možné tomuto porozumieť v medziach starého Levitského kňažstva a preto ani nie je v Ježišovich koreňoch nik z tejto kňažskej línie.

No Melchizedechov príbeh poskytuje dokonalú analógiu: Ježiš, kňaz ako Melchizedech, nie podľa rodopisu, ale skrze rýdzu silu vzkrieseného života - Žije! - "kňaz naveky podľa kráľovského poriadku Melchizedechovho." Predchádzajúci spôsob robenia vecí, systém nariadení, ktoré nikdy nefungovali tak, ako mali, bol odložený bokom, lebo zákon nepriviedol nič do platnosti. Na jeho mieste je už iná cesta - Ježiš! - spôsob, ktorý funguje, ktorý nás privádza priamo do Božej prítomnosti.

Staré kňažstvo Áronovo sa udržovalo automaticky, z otca na syna, bez výslovného potvrdiena od Boha. Ale potom Boh zasiahol a stvoril toto nové, permanenté kňažstvo s pridaným zasľúbením:

Boh dal svoje slovo,

a nevezme ho späť:

"Ty si Kňazom naveky."

Toto činí Ježiša zárukou oveľa lepšej cesty medzi nami a Bohom - tá, ktorá skutočne funguje! Nová zmluva.

V minulosti bolo mnoho kňazov, pretože keď zomreli, museli byť nahradení. No Ježišovo kňažstvo je permanentné. On je Ním od teraz až naveky, zachraňuje každého, kto prichádza k Bohu skrze neho, a neustále sa za nich prihovára.

Takže teraz máme veľkňaza, ktorý dokonale zodpovedá našim potrebám: je dokonale svätý, nekompromisne bez hriechu, s autoritou siahajúcou tak vysoko, ako je sama Božia prítomnosť v nebesiach. Nie ako tí predošlí kňazi, On nemusí denne obetovať obete za svoje vlastné hriechy, aby sa potom mohol postarať o tie naše. Zákon menuje za kňazov mužov, ktorí nikdy nebudú schopní to spraviť správne. Ale tento nový Boží príkaz, menuje Syna, ktorý je absolútne a večne dokonalý.

Kapitola 8

1 - 12 Nový plán s Izraelom

V podstate máme veľkňaza: spoľahlivého, Bohu po boku, ktorý vedie uctievanie v jedinej pravej Bohom postavenej svätyni. Predpísanou úlohou najvyššieho kňaza bolo obetovať dary i obete, no a pri Ježišovom kňažstve to nie je odlišné. Ak by sme boli obmedzení len na zem, On by ani kňazom nebol. Ani by sme ho nepotrebovali, keďže máme mnoho kňazov, ktorý obetujú podľa predpísaného zákona. Toto kňažstvo poskytuje iba náznak toho, čo sa deje v pravej nebeskej svätyni, o ktorej Možiš zachytil iba záblesk, podľa ktorého postavil svätostánok. Boh povedal, "Buď opatrný, aby si ho postavil presne podľa toho, ako si to videl na Hore."

6 - 13

No Ježišova kňažská práca ďaleko prevyšuje to, čo tí ostantí kňazi robia, keďže pracuje podľa oveľa lepšieho plánu. Ak by prvý plán - stará zmluva - fungoval, druhý by nebol potrebný. No ten prvý bol nájdený nedostatočný, pretože Boh povedal,

Hlavy hore! Prichádzajú dni,

keď nastolím nový plán

podľa ktorého budem jednať s Izraelom i Júdom .

Vyhodím ten starý,

ktorý som mal z ich otcami,

keď som ich svojou rukou vyviedol z Egypta.

Oni nedodržali svoju časť zmluvy,

a tak som sa odvrátil svoj zrak a nechal som to tak.

Tento nový plán, ktorý činím s Izraelom

nebude napísaní na papieri, nebude vytesaný do skaly,

tento krát vpíšem ten plán do nich,

vryjem im ho srdca.

Budem ich Bohom a oni mojim ľudom.

Nebudú chodiť do školy, aby sa o mne naučili,

nekúpia si knihu "Päť jednoduchých lekcií o Bohu".

Všetci ma budú môcť spoznať z prvej ruky,

malí i veľkí, bezvýznamní i velikáni.

Spoznajú ma tak, že im s láskou odpustím,

zoznam ich previnení naveky dočista vytriem.

Príchodom nového plánu, novej zmluvy medzi Bohom a jeho ľudom, Boh starý plán odkladá do archívu. A tam aj ostane, už len ako lapač prachu.

Kapitola 9

1 - 10 Viditeľné podobenstvo

Ten prvý plán obsahoval pokyny pre bohoslužbu a zvlášť vzhľadom na určené miesto uctievana. Vonku bol rozložený veľký stan. Svietnik, stôl, a "chlieb prítomnosti", to všetko bolo umiestnené vo vnútri, na mieste zvanom "Svätyňa". Potom bol rozprestrený záves, za ktorým bol postavený menši vnútorný stan. To miesto sa volalo "Svätyňa svätých", kde bol umiestnený zlatý kadidlový oltár a pozlatená archa zmluvy, obsahujúca zlatú urnu s mannou, Áronovu palicu, ktorá zakvitla, dosky zmluvy, a anjelskými krýdlamy zatônená zľutovnica. Ale teraz nemám čas podrobne to popisovať.

Po tom, ako sa toto všetko pripravilo, kňazi sa pobrali po svojich povinnostiach do veľkého stanu. Iba najvyšší kňaz vstúpil do menšieho, vnútorného stanu a to iba jeden krát do roka, obetujúc obeť krvi za svoje a za všetky hriechy ľudu. Toto bol spôsob, ako Duch Svätý poukázal na viditeľné podobenstvo, že pokiaľ stojí veľký stan, ľudia nesmú iba tak pristúpiť k Bohu. Pod takýmto systémom ani dary ani obete sa nedokázali skutočne dostať na jadro veci, nedokázali upokojiť svedomie ľudí, ale sú obmedzené na záležitostí rituálov a spôsoby správania. Bolo to iba základné a dočasné riešenie, kým neprebehne úplná generálna oprava.

11 - 28 Poukazovanie na nebeské reality

Ale keď prišiel Mesiáš, veľkňaz tých vyšších záležitostí tejto novej zmluvy, obyšiel starý stan aj s jeho ozdobami v tomto stvorenom svete a raz a navždy šiel priamo do nebeského "stanu" - na to skutočne Sväté Miesto. Taktiež obyšiel obetovanie krvi kozliat a teliat, namiesto toho použil svoju vlastnú krv, ako cenu za to, aby sme boli raz a navždy slobodní. Ak krv zvierat a ostatné rituály očisťovania boli účinné iba pri niektorých záležitostiach nášho náboženstva, predstavte si o čo viac krv Kristova dokáže očistiť celé naše životy, zvnúra i zvonku. Skrze Ducha sa Kristus ponúkol, ako bezchybná obeť, oslobodzujúc nás od všetkých tých bezvýchodiskových pokusov o seba zušľachťovanie, nech môžeme všetci žiť pre Boha.

Ako záveť nadobúda platnosť, keď niekto zomrie, rovnako nadobudla Nová zmluva platnosť Ježišovou smrťou. Jeho smrť zaznamenala prechod zo starého plánu na nový, zrušila staré povinnosti a sprievodné hriechy a vyzvala dedičov na prebranie večného dedičstva, ktoré im bolo zasľúbené. Spojil Boha a Jeho ľud takýmto novým spôsobom.

Aj ten prvý plán vyžadoval smrť, aby moho byť platný. Po tom, ako Mojžiš prečital všetky podmienky plánu zákona - Božej "závete" - vzal krv obetovaných zvierat a slávnostným rituálom pokropil dokument i ľud, ktorí boli oprávnenými dedičmi. Potom dosvečil jeho právoplatosť slovami, "Toto je krv Bohom prikázanej zmluvy." To isté urobil aj na mieste bohoslužby, i pri všetkom vybavení toho miesta. Mojžiš povedal ľudu, "Toto je krv zmluvy, ktorú Boh ustanovil s vami." Prakticky všetko v záveti leží na smrti. Preto krv je tak často v našich tradíciách používaná, ako dôkaz smrti, zvlášť ak sa to týka odpustenia hriechov.

To vysvetľuje význačnosť krvi a smrti vo všetkých tých druhotných praktikách, ktoré poukazujú na nebeské skutočnosti. Rovnako to vysvetľuje, že ak sa už raz uskutočnila tá pravá obeta, zvieracie obete viac nie sú potrebné, doslúžili svojmu účelu. Pretože Kristus nevstúpil do pozemskej formy Svätyne, ale vkročil na to Miesto, kde sa Bohu ponúkol, ako obeť za naše hriechy. Nerobí to každý rok, ako to robievali veľkňazy ešte podľa starého plánu s krvou, ktorá nebola ich vlastná, lebo ak by to tak bolo, musel by sa opakovane obetovať donekonečna. No miesto toho sa obetoval raz a navždy, zhrnul všetky ostatné obete do tejto jednej, v ktorej sa obetoval On sám, ako konečné riešenie pre hriech.

Každý raz zomrie a potom čelí dôsledkom. Aj Kristova smrť bola jednorázová udalosť, no bola to obeť, ktorá sa postarala o hriechy naveky. A preto, keď sa znovu objaví, dôsledkom pre tých, čo ho horlivo očakávajú, nebude nič iné, než spása.

Kapitola 10

1 - 18 Ježišova obeť

Starý plán bol iba náznakom tých dobrých vecí v novom pláne. Keďže ten starý "zakonný plán" sám o sebe nebol úplný, nedokázal učiniť úplnými tých, ktorí ho nasledovali. Bez ohľadu na to, koľko obetí bolo obetovaných rok čo rok, nikdy neboli dostatočným riešením. Ak by boli, ucitevači by mohli ísť veselo svojou cestou a neboli by viacej strhávaní svojimi hriechmi. Namiesto toho, aby sa odstránilo vedomie hriechu, tým, že boli zvieratá opakovane obetované, vedomie viny naopak iba rástlo. Jasným faktom je, že krv býkov a kozľov nedokáže zbaviť hriechov. A toto je význam prorockých slov, vložených do Kristových úst:

Nechceš obete ani dary každým rokom,

pripravil si mi telo, ako obeť

nie je to vôňa a dym z oltára,

ktoré vábia Tvoj apetít.

Preto som povedal, "Som tu, aby som to spravil Tvojim spôsobom, ó Bože,

spôsobom, ktorý je opísaný v Knihe."

Keď povedal, "Nechceš obete ani dary," myslel tým praktiky starého plánu. Keď dodal, "Som tu, aby som to spravil Tvojim spôsobom," označil prvé pravidlo uzákonenina nového plánu - Boží spôsob - vďaka ktorému sme prijateľní pre Boha skrze Ježišovu obeť, ktorú podstúpil raz a navždy.

Každý kňaz prichádza do práce k oltáru deň čo deň, každoročne obetuje rovankú obeť, no nikdy nespraví koniec problému hriechu. Ako kňaz, Kristus podstúpil jedinú obeť za hriechy a bolo! Potom si sadol priamo Bohu po jeho boku, očakávajúc na podmanenie nepriateľov. Bola to dokonalá obeť dokonalého človeka, aby učinila dokonalými veľmi nedokonalých ľudí. Skrze tú jedinú obeť spravil všetko, čo bolo treba, pre tých, ktorí sa stávajú súčasťou toho očisťovacieho procesu. Duch Svätý potvrdzuje:

Tento nový plán, ktorý činím s Izraelom

nebude napísaní na papieri, nebude vytesaný do skaly,

tento krát vpíšem ten plán do nich, vryjem im ho srdca.

Uzatvára to,

Zoznam ich previnení naveky dočista vytriem.

Raz, keď už je o hriechy nadobro postarané, nie je viac potreba za ne obetovať.

19 - 39 Nezahadzujte to všetko

Tak priatelia, teraz smieme bez akéhokoľvek váhania pristúpiť priamo k Bohu, so Svätyne, kam Ježiš otvoril cestu krvou svojej obete, ako náš kňaz pred Bohom. "Opona" do Božej prítomnosti je Jeho telo. Preto poďme tam - plní viery a istoty, že sme čistí zvnútra i zvonku. Pevne uchopme zasľúbenia, ktoré nás ženú ďalej. On vždy drží svoje slovo. Tak sa pozrime na to, akí vynalizaví dokážeme byť my pri povzbudzovaní sa v láske, pomáhaní si, nevyhýbaní sa spoločným bohoslužbám, ako si niektorí nahovárajú, zvlášť keď vidíme, že sa ten veľký Ďeň blíži.

Ak sa vzdáme a chrbtom sa obrátime ku všetkému, čo nám bolo dané, každej pravde, ktorú sme spoznali, zriekame sa Kristovej obete a sme ponechaní samy na seba, ponechaní čeliť Súdu - a to bude ohromne zúrivý súd! Ak trestom za porušenie Mojžišovho zákona bola fyzická smrť, čo si myslíte, ak sa vyrútite na Božie Syna, opľujete obeť, ktorá vás uzdravila a urazíte tohto najmilostivejšieho Ducha? Toto vôbec nie je ľahká záležitosť. Boh nás varoval, že budeme za to zodpovední a ponesiem následky. Povedal to dosť zrozumiteľne: "Odplata je moja a neunikne mi ani jedna vec" , tiež "Boh bude súdiť svoj ľud." Verte mi, nikomu neprejde nič.

Pamätáte na tie dni po tom, keď ste po prvý krát uzreli svetlo? Boli to ťažké časy! Zhadzovaní na verejnosti, terčom všetkého druhu využívania - niekedy sa to dialo vám, inokedy vašim priateľom. Keď šli do vezenia, stáli ste pri nich. Keď k vám nepriateľ vrtrhol a vzal vám majetok, nechali ste ho odísť a mali ste pri tom úsmev na tvári, pretože ste vedeli, že sa nemôžu ani len dotknúť toho, čo je vašim skutočným pokladom. Nič z toho, čo vám urobili vás netrápilo, ani nezastavilo. Preto nezahadzujte to všetko teraz. Vtedy ste si boli istí. A dodnes je to istá vec! Ale musíte to vydržať, ostať pri Božom pláne, aby ste zúčastnili toho zasľúbeného ukončenia.

Už to nebude dlho, už je na ceste.

Každú minútu sa môže objaviť.

Ktokoľvek to má so mnou vysporiadané, bude prekvitať vo svojej vernosti,

ale ten, kto sa zastaví a zdupká, z neho nebudem šťastný.

No my nie sme zbabelci, čo to vzdajú len tak. To nie! My ostanávame a aj prežijme, budeme dôverovať po celý ten čas.

Kapitola 11

1 - 40 Viera v neviditeľné

Fundamentálnym faktom existencie je, že táto dôvera v Boha, táto viera, je pevným základom pre všetko, pre čo sa oplatí žiť. Je naším kľúčom k veciam, ktoré nevidíme. Skutok viery bolo to, čo odlišovalo našich predkov od ostatných, čo ich postavilo nad národy.

Vierou vidíme svet, ktorý bol vnesený do existencie (začal existovať) skrze Božie slovo. To, čo vidíme bolo stvorené tým, čo nevidíme.

Skutkom viery Ábel prinieslol lepšiu obeť Bohu, než Kain. Rozhodujúce bolo to čomu veril a nie to, čo priniesol. To si Boh všimol a potvrdil ako spravodlivé. Takáto viera aj po mnohých storočiach stále priťahuje našu pozornosť.

Skutkom viery Enoch úplne preskočil smrť. "Všade ho hľadali, no nenašli, pretože si ho Boh vzal." Na základe spoľahlivého svedectva vieme, že pred tým, ako bol vzatý, "páčil sa Bohu". A je nemožné páčiť sa Bohu bez viery. Že prečo? Pretože každý, kto chce k Bohu pristúpiť, musí veriť, že Boh existuje, a že sa stará dostatočne na to, aby odmenil a reagoval na tých, ktorí ho hľadajú.

Vierou Noe uprostred suchej krajiny postavil loď. Bol upozornený na niečo, čo vidieť nemohol, a zariadil sa podľa toho, čo mu bolo povedané. Výsledok? Jeho rodina bola zachránená. Jeho skutok viery vykreslil ostrú líniu medzi zlým neveriacim svetom a spravodlivosťou veriaceho sveta. Dôsledkom toho Noe dôverne spoznal Boha.

Skutkom viery reagoval Abrahám na Božie volanie a odcestoval na neznáme miesto, ktoré sa stalo jeho domovom. Keď odchádzal, nemal ani potuchy o tom, kam ide. Skutkom viery žil v krajine, ktorá mu bola sľúbená, žil tam ako cudziec žijúci v stanoch. Izák a Jákob robili to isté, žijúc pod rovnakým zasľúbením. Abrahám to zvládol tak, že držal svoje oči , pevne hľadel na to neviditeľné mesto, ktoré má skutočné a večné základy - Mesto, ktorého architektom i staviteľom je Boh.

Vierou otehotnela neplodná Sára, v pokročilom veku, pretože uverila, že Ten, ktorý jej to sľúbil, to aj dodrží. A tak sa stalo sa, že z bedra jedného veľmi starého muža je dnes ľud, ktorého sa ráta na milióny.

Všetci títo ľudia viery zomreli, a hoci v rukách neobdržali to, čo im bolo zasľúbené, neprestali veriť. Ako to dokázali? Tak, že hľadeli do vzdialenej budúcnosti, zamávali týmto zasľúbeniam na pozdrav a prijali fakt, že na tomto svete sú iba prechodne. Ľudia žijúci takýmto spôsobom, dávajú jasne najavo, že sa tešia na ich skutočný domov. Ak by im chýbala ich stará krajina, mohli by sa k nej vrátiť kedykoľvek. Ale oni sa ženú do oveľa lepšej krajiny - nebeského kraja. Môžete vidieť, prečo je na nich Boh tak hrdý a prečo pripravil pre nich Mesto.

Vierou bol Abrahám v čase skúšok ochotný obetovať Izáka späť Bohu. Vierou vykročil. Bol odhodlaný vrátiť svojho zasľúbeného syna, svojho jedniného syna tak, ako ho prijal - a to sa stalo po tom, ako mu bolo povedané, "Tvoji potomkovia budú pochádzať z Izáka." Abrahám si uvedomil, že ak by Boh chcel, mohol by ho aj zmŕtvych vzkriesiť. A istým spôsobom sa to aj stalo, keď prijal Izáka späť z oltára živého.

Skutkom viery sa Izák načiahol do budúcnosti a požehnal Jákoba i Ezava.

Skutkom viery na smrteľnej posteli Jákob požehnal každého z Jozefových synov, požehnal ich Božím požehnaním, nie svojim vlastným - keď sa poklonil v úcte ponad svoju palicu.

Kým Jozef umieral, skutkom viery prorokoval východ Izraelitov z Egypta a dal nariadenia, kam majú preniesť jeho kosti.

Keď Mojžiš dospel, skutkom viery odmietol privilégiá egyptského kráľovského domu. Zvolil si ťažký život s Božím ľudom, namiesto oportunistického jednoduchého života hriechus utláčateľmi. Cenil Kristovskú potupu oveľa viac, než egyptské bohatstvo, pretože hľadel vpred, očakávajúc odmenu. Skutkom viery odišiel z Egypta, nevšímajúc si kráľovu slepú zúrivosť. Hľadel na Toho, ktorého nik nevidel a kráčal v pred. Skutkom viery dodržal Sviatok Paschy a pokropil krvou každý dom, aby sa ich ničiteľ prvorodených nedotkol.

Skutkom viery prešiel Izrael po suchej zemi cez Červené more. Aj Egypťania sa o to pokúsili, no utopili sa.

Vierou Izraeliti pochodovali sedem dní okolo múrov Jericha, kým múri padli.

Skutkom viery prostitútka z Jericha, Rachab, prichýlila špehov a tým unikla deštrukcii, ktorá prišla na všetkých, ktorí omietli dôverovať Bohu.

Mohol by som pokračovať, no už nemám čas. Je ich ešte toľko - Gideon, Barak, Samson, Jefata, Dávid, Samuel, proroci... Skutkami viery hýbali kráľovstvami, vykonávali spravodlivosť, vzali si zasľúbenia za svoje. Boli chránení od ľvov, ohňa, unikli ostriu meča, obracali nevýhody vo výhody, vyhrávali boje, routed alien armies. Ženám sa vracali ich mŕtvy späť živí. Boli aj takí, ktorí boli mučení, no nevzdali sa.

Kapitola 12

1 - 17 Disciplína v behu na dlhé trate

Viete aký je význam všetkých tých priekopníkov, ktorí razili cestu, všetkých tých veteránov, ktorí nás povzbudzujú? Taký, aby sme sa pustili radšej do práce. Strhnite zo seba všetko a začnite bežať - a už sa nezastavujte! Žiadny zbytočný duchovný tuk, už žiadne parazity hriechu. Držte svoj zrak na Ježišovi, ktorý začal i dokončil tieto preteky. Preštudujme si, ako to robil. Tak, že nikdy nestratil z dohľadu to, kam smeruje - ten radostný záver v Bohu i s Bohom. Preto dokázal zniesť všetko: Kríž, hambu, čokoľvek. A teraz je tam, na mieste cti, priamo Bohu po boku. Keď zistíte, že zlyhávate vo viere, prejdite si príbeh od znovu, bod po bode, tú dlhú litániu nehostinnosti, ktorou prechádzal. To vstrekne adrenalín do vašich duší!

Vo všetkom tomto zápase proti hriechu iní trpeli oveľa viac než vy a to nehovoriac ani o tom, čím prechádzal Ježiš - všetko to krvipreliatie! Preto sa neľutujte. Alebo či ste zabudli, že rodičia sa k svojim deťom správajú zodpovedne? A Boh vás nazýva svojimi deťmi.

Moje drahé deti, nestavajte sa chrbtom Božej disciplíne,

ale ani ňou nebuďte zdrtení.

Lebo dieťa, ktoré miluje, kázni,

dieťa, ktoré objíma, taktiež napráva.

Boh vás vyučuje a preto nikdy nesmiete vypadnúť. On s vami zaobchádza, ako s drahými deťmi. Problémy v ktorých sa nachádzate nie sú trestom, sú tréningom, bežnou skúsenosťou pre deti. Iba nezodpovední rodičia nechávajú svoje deti, aby sa starali samy o seba. Radšej by ste uprednostnili nezodpovedného Boha? Rešpektujeme svojich vlastných rodičov, keď nás namiesto rozmaznávania vychovávajú, tak potom prečo neprijať aj Božiu výchovu, aby sme mohli skutočne žiť? Kým sme boli deti, naši rodičia robili, čo sa im zdalo, že je najlepšie. Ale Boh robí to, čo je najlepšie pre nás, cvičí nás, aby sme žili to Božie sväté najlepšie. Keď výchova prebieha, nie je to veľká zábava. Vždy citíme, že nám to je proti srsti. No neskôr je samozrejme tá odplata výborná, pretože sú to tí dobre vytrénovaní, ktorí zisťujú, že rastú vo svojom vzťahu s Bohom.

Tak neseďte so založenými rukami! Neťahajte viac nohy za sebou! Vypracte cestu pre bežcov na dlhé trate, aby sa nik nepodkol a nespadol, aby nik neskočil do jamy a nevytkol si nohu. Pomáhajte si navzájom. A bežte!

Pracujte na tom, aby ste si vedeli vychádzať medzi sebou i s Bohom. Lebo bez toho ani len záblesk Boha neuvidíte. Uistite sa, že by nik nebol vynechaný zo štedrosti Božej. Striehnite na buriny zatrpknutej nespokojnosti. Jeden či dva bodliaky dokážu v okamihu zničiť celú záhradu. Dávajte si pozor na Ezavov syndróm : zámenu Božieho celoživotného daru za uspokokojenie krátkodobého apetítu. Viete veľmi dobre, ako Ezav neskôr ľutoval tento svoj impulzívny čin a chcel Božie požehnanie - či už tiekli slzy alebo nie, bolo už príliž neskoro.

18 - 29 Neotrasiteľné kráľovstvo

Neprišli ste k hore Sinai, ako vaši predkovia - k všetkým tým vulkanickým plameňom a duneniu zemetrasenia - vypočuť si, čo Boh hovorí. Ohlušujúce slová a dušu otriasujúce posolstvo ich vydesilo a prosili ho, aby prestal. Keď počuli slová - "Ak sa zviera dotkne hory, zomrie." - báli sa aj pojnúť. Dokonca aj Mojžiš bol zdesný.

No, ale toto nie je vaša skúsenosť. Vy ste prišli k hore Sion, k mestu, v ktorom prebýva živý Boh. K neviditeľnému Jeruzalemu, ktorý je obývaný zástupmi oslavujúcich anjelov a Kresťanských obyvateľov. Je to mesto, ktorého Sudcom je Boh a Jeho súdy nás činia spravodlivými. Prišli ste k Ježišovi, ktorí nám predstavuje Novú zmluvu, nové Božie stanovy. On je Prostredníkom tejto zmluvy. Ježišove zabitie nebolo ako Ábelove - vražda, ktorá žiadala pomstu, naopak stalo sa verejným prehlásením milosti.

Preto nebuďte hluchí k týmto milostivým slovám. Ak to neprešlo tým, ktorí ignorovali pozemské varovania, čo sa stane, ak sa obrátime chrbtom k nebeským varovaniam? Jeho hlas v tom čase zatriasol základmi zeme, tento krát - a to nám povedal dosť jasne - pohne aj nebesiami: "Posledné zatrasenie, od hora až na dol, od hlavy po päty." Fráza "posledné zatrasenie" znamená precízne vyčistenie domu, zbavenie sa všetkých historických i náboženských harabúrd tak, aby neotrasiteľné základy stáli jasne a prehľadne.

Vidíte čo tu máme? Neotrasiteľné kráľovstvo! A vidíte, akí vďační musíme byť? A nie len vďační, ale prekypujúci vo chvále, hlboko v bázni pred Bohom. Pretože Boh nie je iba ľahostajný pozorovateľ. On aktívne čistí dom, páli všetko, čo musí zhorieť a neprestane, kým nebude všetko čisté. Boh sám je tým Ohňom!

Židom 13

1 - 25 Ježiš sa nemení

Vychádzajte medzi sebou, buďte spojení láskou. Buďte pripravení kohokoľvek pohostiť či prichíliť, keď treba. Prečo? Pretože niektorí pohostili anjelov a ani o tom nevedeli! Čo sa týka väzňov, chovajte sa, ako by ste vo väzení boli s nimi. Na obete zneužívania pozerajte tak, akoby sa vám to stalo vám. Manželstvo majte v úcte a chráňte posvätnosť intimity medzi manželom a manželkou. Boh kreslí hrubú čiaru medzi nerozvážnym aj cudzoložným pohlavným stykom.

Nebuďte posadnutí získavaním stále viac materiálnych vecí. Buďte uvoľnení v tom, čo máte. Keďže nás Boh uisťuje, "Nikdy vás nenechám, nikdy neodídem ani vás neopustím," môžeme smelo citovať,

Boh je tu, pripravení pomôcť,

Nemám strach bez ohľadu na okolnosti.

Kto alebo čo mi môže ublížiť?

Vážte si svojich pastoračných vodcov, ktorí vám dali Slovo Božie. Dobre si pozrite spôsob, akým žijú, a dajte sa poučiť z ich vernosti, rovnako ako z ich pravdivosti. Mala by byť určitá stálosť, ktorá by mala pretrvávať vo všetkých nás. Pretože Ježiš sa nemení - ani včera, dnes ani zajtra, on je vždy samým sebou.

Nedajte sa od neho zviesť najmodernejšími špekuláciami o ňom. Milosť Kristova je jediná dobrá pôda pre život. Produkty, ktoré sa volajú po Kristovi, zdá sa že veľa neznamenajú pre tých, ktorí ich kupujú. Oltár, z ktorého nám Boh dáva dar Samého seba, nie je taký, ktorý by mohli zasvätenci zneužiť, uchmatnúť korisť pre seba. V starom systéme boli zvieratá zabité a telá zlikvidované mimo kempu. Krv bola potom prinesená dovnútra k oltáru, ako obeť za hriechy. Rovnaké to bolo aj s Ježišom. Bol ukrižovaný za bránami mesta - tam vylial svoju obetnú krv, ktorá bola prinesená na Boží oltár, aby očistila jeho ľud.

Preto poďme von, tam kde je Ježiš, tam kde sa niečo deje. Nepokúšajme sa žiť, ako privilegovaní zasvätenci, ale zdieľajme spolu s Ježišom Jeho poníženie. Ten "svet zasvätencov" , to nie je náš domov. My máme svoje oči len pre prichádzajúce Mesto. Postavme sa na svoje miesto vonksu spolu s Ježišom, už viac nie prelievaním zvieracej obetnej krvi, ale vylievaním obetí chvál z našich pier Bohu v Ježišovom mene.

Usistite sa, aby ste tieto veci nebrali ako samozrejmosť, a nezanedbávali svoju snahu za spoločné dobro. Naopak zdieľajte to, čo máte aj s ostatnými. Boh sa zvlášť teší v skutkoch uctievania - čo je iným druhom "obete" - ktorá sa odohráva či už v kuchyni, na pracoviskách alebo na uliciach.

Buďte citliví na svojich pastoračných vodcov. Počúvajte ich rady. Oni vedia v akom stave sa nachádzajú vaše životy a pracujú pod prísnym Božím dohľadom. Prispejte k radosti z ich vodcovstva, nech to pre nich nemusí byť taká drina. Prečo by ste im to chceli sťažovať?

Modlite sa za nás. Síce nemáme ani štipku pochybnosti o tom čo robíme a prečo, ale cesta je ťažká a my potrebujeme vaše modlitby. Jediné o čo nám ide, je aby sme žili dobre pred Bohom. A modlite sa, aby sme čoskoro mohli byť znova spolu.

Nech Boh, ktorý všetko spája všetky, činí všetko úplným,

učinil trvalé znamenie skrze obeť Ježiša,

obeť krvi, ktorá zapečatila večnú zmluvu.

Ktorý vzkriesil Ježiša našeho Veľkého Pastiera,

zo smrti späť do života,

teraz vás dáva dohromady a zaopatruje vás

všetkým čo potrebujete na to, aby ste sa mu ľúbili.

Mení nás v to, čo Mu robí najväčšiu radosť,

skrze obeť Ježiša, Mesiáša.

Všetka sláva Ježišovi naveky a navždy!

Ó áno, tak je.

Priatelia prosím, to čo som napísal väzmite so všetkou vážnosoťu. Snažil som sa to skrátiť, ako sa dalo, nechcel som na vás zbytočne nakladať. Poteší vás, že Timotej bol už prepustený z väzenia. Ak čoskoro odíde, pôjdem s ním a budem vás môcť stretnúť.

Pozdravujete svojich pastoračných vodcov a aj celé zhromadenie. Každý odtiaľto z Talianska vám tiež posiela svoje pozdravy.

Milosť nech je s vami, s každým jedným.