List Rimanom

Úvod

Udalosť, ktorá zmenila svet a rozdelila históriu na "pred" a "po", sa udiala asi 30 rokov pred tým, ako Pavol napísal tento list. Život, smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša sa odohrala vo vzdialenej časti Rímskeho Impéria, v Judskej provincii v Palestíne. V unáhlenom a mocnom Ríme však o tom takmer nik ani nevedel.
Keď tento list dorazil do Ríma, málo ľudí si ho prečítalo, a už vôbec nik, kto by bol vplyvný. Bolo veľa iných vecí, čo sa dali v Ríme čítať - imperiálne dekréty, znamenitá poézia, prepracovaná morálna filozofia - to všetko na svetovej úrovni. Napriek tomu, ako čas plynul, tento Pavlov list je stále aktuálny, zatiaľ čo tie ostatné umelecké diela dávno zapadli prachom. Pavlov list Rimanom mal oveľa väčší dopad na svojich čitateľov, ako všetky diela Rímskych spisovateľov dohromady.
Rýchly vzostup tohto listu na vrchol svojho vplyvu je mimoriadny, keďže bol napísaný podivným Rímskym občanom bez konekcijí. No keď si ho čítame samy pre seba, zisťujeme, že tento list je výnimočný a že na pisateľovi, ani na liste nie je vôbec nič podivné.
List Rimanom je kus bohatého a vášnivého spôsobu myslenia. Je to slávny život mysle človeka, ktorý žije v službe Bohu. Pavol berie tento svedkami videný a oddane overený fakt života, smrti a zmŕtvychvstania Ježiša z Nazareta a premýšľa o jeho dôsledkoch. Ako to, že v smrti a v zmŕtvychvstaní Ježiša, svet nabral nový smer, a v rovnakom momente bol ovplyvnený život každého muža , ženy či dieťaťa na planéte? Čo tým Boh mieni? Čo to znamená, že Ježiš "zachraňuje"? Čo je za tým všetkým a akým smerom sa to poberá?
Toto sú otázky, ktoré sa ženú Pavlovou mysľou. Pavlova myseľ je pružná a priestranná. Používa logiku i argumenty, poéziu i predstavivosť, Písmo i modlitbu, stvorenie, históriu, skúsenosť a usnová to do tohto listu, ktorý sa stáva premiérovým dokumentom Kresťanskej teológie.

Kapitola 1

1 - 17
Ja Pavol oddaný otrok Ježiša Krista som na svojej misii poverený, ako apoštol hlásať Božie Slovo i jeho skutky. Píšem tento list všetkým veriacim v Ríme, priateľom Božím.
Sväté písma obsahujú úvodné správy prorokov ohľadom Božieho Syna. Jeho pôvod je v Dávidových koreňoch, jeho unikátna identita ako Božieho Syna bola preukázaná skrze Ducha, keď vstal Ježiš z mŕtvych. Oddelila Ho ako Mesiáša, nášho Pána. Skrze Neho sme prijali veľkorysý dar života a naliehavú úlohu podávať ho ďalej tým, ktorí ho príjmu vkročením do poslušnej dôvery v Ježiša. Skrze tento dar a povolanie Ježiša Krista ste tým kým ste! A ja vás zdravím vo všetkej štedrosti Boha nášho Otca a nášho Pána Ježiša, Mesiáša.
Ďakujem Bohu skrze Ježiša za vás každý deň. To je prvé, čo vám chcem povedať. Ľudia mi všade hovoria o vašich životoch viery, a ďakujem Mu po každé, ako ich počujem. Boh, ktorého tak milujem uctievať a slúžiť Mu rozhlasovaním dobrej zvesti Jeho Syna, On vie, že vždy, keď na vás myslím na modlitbách, čo je takmer neustále, prosím Ho, aby mi umožnil k vám prísť a vidieť vás. Čím dlhšie toto čakanie trvá, tým viac mi chýbate. Veľmi by som vám chcel osobne odovzdať dar Boží a sledovať, ako rastiete pred mojimi očami! Ale nemyslite si, že nič neočakávam! Rovnako môžte dať vy mne, ako dokážem dať ja vám.
Prosím nevysvetľujte si to zle, že sa mi stále nedarí k vám prísť, priatelia. Neviete si predstaviť, koľko krát som si naplánoval cestu do Ríma. Zaumienil som si, že sa pôjdem potešiť z Božej práce medzi vami, tak ako chodím do mnohých ďalších ne - židovských miest a komunít. No vždy ma niečo zdržalo a zabránilo mi. Kohokoľvek stretnem, a nezáleží na tom, či je to slušný človek alebo hulvát, múdry alebo jednoduchý, vždy si uvedomujem, ako závisíme jeden od druhého, a že posolstvo treba hlásať všetkým. Práve pre to sa aj neviem dočkať, keď budem s vami v Ríme a kázať vám túto úžasnú Božiu správu.
Najviac som hrdý na to, že môžem práve túto správu prehlasovať, toto výnimočné Posolstvo Božieho mocného plánu zachrániť každého, kto v Neho verí, od židov k všetkým ľuďom! Boží spôsob, ako dáva ľudí do poriadku sa preukazuje v skutkoch viery, a to potvrdzuje aj Písmo: "Človek, ktorý spravodlivo žije pred Bohom v dôvere v Neho, ten bude skutočne žiť!
18 - 32 Ignorovať Boha je cesta na špirále smerom dolu
Boh vybuchuje hnevom, keď sa akumuluje ľudská nedôvera, zlé skutky a lož, keď sa ľudia snažia pravdu ututlať. Ale základná realita o Bohu je dostatočné jasná. Otvorte oči a tam je! Keď sa dlhšie zahľadíte a zamyslíte nad tým, čo Boh stvoril, každý bude schopný uzrieť to, čo očami nie je možné vidieť: nekonečnú moc, napríklad už len v tajomstve samotného vzniku života. Nik sa teda nemôže vyhovárať. Udialo sa toto : Ľudia Boha veľmi dobre poznali, ale keď sa k Nemu prestali chovať ako k Bohu a odmietli Ho uctievať. Namiesto toho nechali samých seba zdegradovať rôznymi nezmyslami a zmätkami, takže v ich životoch neostal ani len kúsok zmyslu či smeru. Predstierali, že vedia všetko, ale boli negramotní, čo sa života týka. Vymenili slávu Boha, ktorý vo Svojej dlani drží celú zem za lacné figúrky, ktoré môžete kúpiť v stánku na rohu.
A tak si Boh povedal, "Čo chcete, to budete mať!" Netrvalo dlho a ľudia žili v chlievoch, zamazaní v špine, špinaví zvonku i zvnútra. A to všetko preto, že vymenili pravého Boha za falošného bôžika a toho uctievali. Vymenili Boha, ktorý ich stvoril - Toho ktorému žehnáme a ktorý žehná nám. Ó áno!.
Ešte horšie nasledovalo. Odmietali Boha poznať, a tak čoskoro nevedeli ani ako byť ľuďmi - ženy nevedeli, ako byť ženami, muži, ako byť mužmi. Boli sexuálne zmätení, zneužívali a znesväcovali jeden druhého, ženy so ženami, muži s mužmi - iba žiadosť bez lásky. A potom za to zaplatili. Že ako? Tak, že boli prázdni. Prázdni Boha, prázdni lásky, úbohé trosky.
Keďže sa neunúvali spoznať Boha, prestal ich otravovať, nechal ich utrhnúť sa z reťaze. A tým sa rozpútalo peklo: prevládlo zlo, chamtivosť, nevraživosť. Zo života na zemi si spravili peklo svojou závisťou, úmyselným zabíjaním, podvádzaním. Pozrite na nich: zlomyseľní, jedovatí bohabijci s hadím jazykom. Bitkári, chvastúni, neznesiteľní vetroplasi! Dookola vynaliezajú nové spôsoby ako ničiť životy. Zbavia sa aj svojich rodičov, ak sa im postavia do cesty. Sprostí, slizkí, krutí, chladnokrvní. A to nie preto, že nič lepšie nevedeli. Oni dobre vedia, že Bohu pľujú do tváre. Ale je im to jedno, čo je horšie, odovzdávajú si medaily za hrozné nápady - čím horšie tým lepšie!

Kapitola 2

1 - 16 Boh je láskavý, ale nie mäkký

Tí ľudia idú z temného kopca smerom dolu. Ale ak si myslíte, že vás to ponechá niekde na vysokých miestach, odkiaľ môžete prstom ukazovať na iných, tak radšej sa zamyslite. Kedykoľvek niekoho kritizujete, odsudzujete samých seba. Odsudzovačné kritizovanie je veľmi dobre známy spôsob, ako uniknúť tomu, aby niekto vás začal skúmať, vaše prehrešky a poklesky. Ale u Boha sa nedá len tak ľahko zmeniť téma. On vidí rovno skrz tie fólie na sklách a ukáže vám rovno, čo ste vykonali.
Určite ste si nemysleli, že iba obyčajným ukazovaním prstom na iných odkloníte Božiu pozornosť od svojich vlastných zlyhaní a od jeho rázneho zakročenia. Alebo ste si snáď mysleli, že keď je to teda taký milý Boh, nechá vás utrhnúť sa z reťaze? Radšej nad tým začnite rozmýšľať pekne od začiatku. Boh je láskavý, ale nie je mäkký. Vo Svojej láske nás pevne drží za ruku a vedie nás k radikálnej zmene života.
Neprejde vám nič. Každé ignorovanie či odmietanie Boha je iba prilievanie oleja do ohňa. Prichádza deň, keď príde žeravý plameň, Boží ohnivý spravodlivý súd. Nemýľte sa: Každý dostane, čo si zaslúži - Pravý Život tým, čo pracujú na Božej strane a Oheň tým, čo za každú cenu chcú ísť vlastnou cestou, cestou najmenšieho odporu.
Keď udierate do dreva, v ruke vám ostanú triesky, bez ohľadu na to z akej ste štvrte, či vás rodičia niečo naučili, alebo aké školy ste vychodili. Ale ak prijmete spôsob, akým robí veci Boh, je v tom úžasná odplata. Rovnako, nezáležiac na tom odkiaľ ste, alebo ako ste boli vychovávaní. Ak ste žid, nie je to automatická priepustka. Boha nezaujíma, to čo iní hovoria, alebo čo si myslia. On má o vás Svoj vlastný názor.
Ak zhrešíte bez toho, aby ste o tom vedeli, aj to Boh zohľadňuje. Ale ak hrešíte s tým, že dobre viete, čo robíte, tak to je úplne iná vec. Samotné počúvanie Božieho zákona je pre vás stratou času, ak prikázania neposlúchate. Robenie a nie počúvanie je to, čo sa u Boha ráta.
Ak tí vonku, čo nikdy nepočuli o Božom zákone a napriek tomu sa ním viac - menej inštinktívne riadia, tým potvrdzujú, že je pravdivý. Dokazujú, že Boží zákon nie je nejaký podivný, nasilu na nás naložený, ale naopak bol utkaný do celého stvorenstva. Niečo sa v hĺbke duší tých ľudí ozýva, čo je Božie áno a čo nie, čo je správne a čo nesprávne. Ich reakcia na Božie "áno" bude jedného dňa verejne známa. V deň, keď Boh učiní posledné rozhodnutie ohľadom každého človeka. Posolstvo Božie, ktoré hlásam skrze Ježiša Krista berie na vedomie všetky tieto rôznorodosti.
17 - 29 Náboženstvo ťa nespasí
Ak si bol vychovávaný ako žid, nemysli si, že sa môžeš oprieť späť do náručia svojho náboženstva a relaxovať, cítiť sa vo výhode len za to, že poznáš Božie zjavenia, že si odborníkom na tie najlepšie Božie veci, informovaný o najmodernejších doktrínach! Presne pre teba mám špeciálne varovanie. Ak si myslíš, že to máš všetko v malíčku, že poznáš Slovo Božie odpredu odzadu, cítiš sa kvalifikovaný prevádzať iných cez ich slepé údolia, temné noci a zmätené pocity o Bohu. Zatiaľ čo ty vedieš ostatných, kto vedie teba? A teraz to myslím vážne. Zatiaľ, čo kážeš "Nekradni", okradneš slepého? Veď kto by už len teba podozrieval? To isté platí o cudzoložstve. Asi ti prejde všetko, keď to obalíš do dojímavých rečí o Bohu a Jeho zákone. Veta z Písma : "Je to kvôli vám židia, že ľudia obviňujú Boha." Tento veľmi starý problém zdá sa, len tak nezmizne.
Obriezka, chirurgický zákrok, ktorý vás označuje za židov je dobrá vec, ak žijete v súlade s Božím zákonom. Ale ak nie, je to horšie ako nebyť obrezaný. A platí to aj naopak: Ak neobrezaný kráča po Božích cestách, je rovnako dobrý ako obrezaný, dokonca ešte lepší. Nevidíte to? Nie je to rez, ktorý vás činí židmi. Židom sa stávate, keď ním ste. Je to pečať Božia na vašom srdci, a nie nôž na vašej koži. A potvrdenie prichádza od Boha, nie od náboženských kritikov.

Kapitola 3

1 - 8

Aký je teda rozdiel, že niekto je, alebo nie je žid? Medzi tým či niekto bol vyučený cestám Božím, alebo nebol? Zdá sa, že rozdiel je dosť veľký, ale nie taký, ako sa mnohí domnievajú. Po prvé, ide o to, že boli poverení písať a starať sa o Božie zjavenia, o tieto Sväté Písma. Teda čo ak, časom niektorí z tých židov zavrhli svoje postavenie? Boh ich nezavrhol. Myslíte, že ich nevera zruší Božiu vernosť? Nikdy v živote! Na to sa spoľahnite: Boh dodrží Svoje slovo, aj keď celý svet padá na zuby. Písmo hovorí to isté:

Tvoje slová stoja pevne a pravdivo,

Odmietnutie Tebou neotrasie.

Ale ak naše zlé skutky iba potvrdzujú Božie dobré skutky, tak tým vlastne nepomáhame? Ak naše zlé slová nepohnú ani o kúsok s Jeho dobrými slovami, tak potom prečo nás tlačí k stene a berie nás na zodpovednosť za všetko čo povieme? Odpoveďou na takéto otázky je nič iné, ako "nie", "nie" s výkričníkom. Veď ako by sa veci dali do poriadku, ak by to nebol Boh, ktorý by robil tú nápravu?

9 - 20 Sme na tej istej hriešnej lodi

Ako to teda je? Máme to my židia ľahšie, ako ostatní? Ani nie. V podstate všetci začíname v rovnakých podmienkach, všetci začíname ako hriešnici. A Písmo o tom taktiež nemá pochybnosti:

Nie je nik, kto by žil správne, ani jeden,

Nik, kto by mal potuchy, kto by sa zaujímal o Boha.

Všetci odbočili nesprávnym smerom,

Všetci sa zatúlali do slepých ulíc.

Nik nežije správne,

Ani jedného nemôžem nájsť.

Ich hrdlá sú ako otvorené hroby,

Ich jazyky ako šmykľavé, blatové chodníky.

Každé slovo, ktoré vyslovia je nasiaknuté jedom.

Otvoria ústa a znečisťujú ovzdušie.

Súperia o cenu "hriešnika roka",

Ničia zem lámaním sŕdc a ruinami.

Nevedia nič o tom, ako nažívať s druhými.

Nikdy nedajú cez deň Bohu svoj čas.

Teraz je jasné, že čokoľvek je písané v Písmach, nie je to, čo Boh hovorí o ostatných, ale o nás, ktorým sú tieto Písma adresované, ako prvým! A je rovnako očividné, že sme všetci hriešnici, na tej istej potápajúcej sa lodi spolu s ostatnými. To, že máme niečo spoločné s Božími zjaveniami nás ešte neospravedlňuje pred Bohom.

21 - 24 Boh dal veci do poriadku

No v našich časoch bolo pridané niečo nové. Niečo, o čom svedčil Mojžiš i proroci po celé roky. To Božie dávanie vecí do poriadku, o ktorom sme čítali sa udialo skrze to, že Ježiš dal veci do poriadku za nás. A nie len za nás, ale za každého, kto v Neho uverí. Lebo medzi nimi a nami nie je žiaden rozdiel. Keďže sme ako hriešnici nadobudli ten dlhý a smutný zoznam a dokázali sme, že sme dokonale neschopní žiť ten slávny život podľa Božej vôle, tak to Boh spravil za nás. Z čírej veľkorysosti nás ospravedlnil. Bol to čistý dar. Z tej špiny, v ktorej sme boli, nás vytiahol na miesto, kde nás vždy chcel mať. A spravil to skrze Ježiša Krista.

Boh obetoval Ježiša na oltári sveta, aby vymazal hriech sveta. Ak máme vieru v Neho, to nás očisťuje. Boh sa rozhodol takýmto spôsobom, verejne pred očami všetkých - očistiť svet skrze obeť Ježiša Krista. Konečne sa postaral o hriechy, ktoré tak trpezlivo znášal. A nielenže očistil, ale umožňuje nám žiť v Jeho spravodlivosti.

Takže kde sú teraz tie naše hrdé židovské prednosti? Nikde. Lebo sme sa naučili toto: Nie Boh reaguje na to čo robíme, ale my reagujeme na to, čo robí Boh. Konečne sme na to prišli. Naše životy majú kráčať v Božích šľapajách a spolu s ostatnými, Ho máme nechať viesť a nie pyšne a nedočkavo sa snažiť všetko riadiť.

Kde teda ostalo to naše hrdé židovské dedičstvo? Nikde. Lebo Boh je Bohom židov rovnako ako aj nežidov. Veď ako inak by to malo byť, keďže je iba jeden Boh? Boh dá do poriadku všetkých, ktorí privítajú Jeho konanie a vstúpia doň. Tých, čo zachovávajú naše náboženstvo, spolu s tými, čo o našom náboženstve nikdy nepočuli.

Ale ak zmeníme svoje zameranie z toho, čo robíme my na to, čo robí Boh, neporušíme náhodou aj to naše dôkladné dodržiavanie zákonov Božích príkazov? Vôbec nie. Vlastne sa stane to, že ak budeme celým svojim životom takým spôsobom žiť, tak Boží zákon tým len potvrdíme.

Kapitola 4

1-25 Dôvera v Boha

Ako teda zladíme to, čo vieme o Abrahámovi, našom prvom otcovi viery, s týmto naším novým spôsobom, ako pozeráme na veci? Abrahám tým, čo pre Boha spravil, si získal Božie uznanie a mohol sa dožadovať výsad. No príbeh, ktorý poznáme je Boží príbeh, nie Abrahámov. V Písmach čítame, "Abrahám vstúpil do toho, čo konal Boh pre neho, a to bol ten bod obratu. Dôveroval Bohu, že ho dá do poriadku, namiesto toho, aby sa o to snažil vlastnou silou."

Ak tvrdo pracujete a odvádzate dobrú prácu, zaslúžite si plat - vtedy sa vaša odmena nenazýva darom. Ale ak vidíte, že práca je väčšia než, ako by ste mohli zvládnuť, že je to niečo, čo len Boh dokáže, a vy Mu v tom dôverujete - to je to, čo vás dáva do poriadku pred Bohom. A to je číri dar. Aj Dávid potvrdzuje tento pohľad na vec a vraví, že človek, ktorý dovolí Bohu, aby dal všetko do poriadku, bez toho, aby Mu do toho hovoril, ten je skutočný šťastlivec:

Šťastlivci sú tí, ktorých zločiny boli zmazané

Ktorých hriechy boli očistené.

Šťastný to človek, proti ktorému nedrží Boh záznamy.

Domnievate sa snáď, že toto požehnanie náleží iba tým, ktorí dodržiavajú naše náboženské zvyky a sú obrezaní? Alebo myslíte si, že to požehnanie môže byť dané aj tým, čo o našich zvykoch nikdy nepočuli? Ktorí nikdy neboli vychovaní v Božích disciplínach? Všetci sa snáď zhodneme na jednom, že Abrahám bol spravodlivý pre to, že prijal, čo Boh pre neho učinil.

A teraz premýšľajte: To prehlásenie o ňom (že je spravodlivý) bolo učinené pred, alebo po tom, ako bol označený zamením zmluvy, teda obriezkou? Áno, bolo to pred tým. To znamená, že on podstúpil obriezku, ako dôkaz a potvrdenie toho, čo Boh učinil ešte dávno pred tým, ako ho doviedol do toho správneho postavenia pred Ním, keď prijal ten skutok Boží celým svojim životom. A to tiež znamená, že Abrahám je otcom všetkých tých, ktorí prijímajú, čo Boh robí pre nich, aj keď nie sú Boží, v zmysle obriezky. No presne títo ľudia sú tí, ktorí sa nazývajú " Bohom daný do poriadku a pred Ním". Abrahám je samozrejme otcom tých, ktorí podstúpili obriezku, no nie len ako rituál, ale preto, že boli ochotní žiť risk viery - prijať Božie skutky pre nich, tak ako žil Abrahám ešte dávno pred tým, ako bol označený obriezkou.

Ten slávny sľub, ktorý dal Boh Abrahámovi - že jeho deti zdedia zem - nebol daný pre to, že Abrahám niečo vykonal. Bolo to založené na Božom zámere dať veci dohromady. Abrahám len do toho vstúpil a uveril. Ak tí, čo prijímajú, čo im Boh dáva iba tým spôsobom, že robia, čo sa im hovorí a naplňujú predpísané povinnosti, tým úplne eliminujú osobnú dôveru a zo zasľúbenia robia železnú zmluvu. Svätý sľub menia na obchodný kontrakt. Zmluva napísaná právnikom má množstvo drobnotlače a človek vie, že aj tak nebude schopný všetko dodržať. Ale ak žiadny kontrakt neexistuje, je iba sľub - Boží sľub - ten sa nedá porušiť.

Práve kvôli tomu, naplnenie Božieho zasľúbenia úplne závisí od dôvery v Boha a v Jeho cesty, o prijate Jeho samého, a toho, čo robí. Božie zasľúbenie prichádza ako číry dar. Je to jediný spôsob, ako si človek môže byť istý, že je v ňom. Pre toho, kto dodržuje náboženské tradície, aj toho, čo nikdy o nich pred tým nepočul. Abrahám je otcom pre nás všetkých. On nie je otec nášho národa, to by sme ten príbeh čítali odzadu. Ale on je otcom Viery.

Abraháma nazývame otcom, nie pretože by si získal Božiu pozornosť tým, že žil, ako svätec, ale preto, že Boh učinil Abraháma niekým ešte vtedy, keď nebol nikým. Nečítame toto v Písmach stále? Boh hovorí Abrahámovi, "Postavil som ťa za otca mnohým". Najskôr dostal meno otec, a až neskôr sa aj otcom stal, lebo sa nebál dôverovať Bohu, že spraví to, čo iba On dokáže: kriesiť mŕtvych, slovom stvoriť niečo z ničoho. Keď všetko bolo beznádejné, Abrahám veril aj napriek tomu. Žil nie na základe toho, čo nedokázal, ale toho, čo Boh povedal, že urobí. A preto sa stal otcom mnohých. Boh mu sám povedal, "Budeš mať obrovskú rodinu, Abrahám!"

Abrahám sa nesústredil na to, že je neplodný, nepovedal "Už nie je šanca. Toto moje sto ročné telo už nemôže byť otcom pre dieťa." Ani nespochybnil to, že Sára po desiatky rokov nemala dieťa. Nemal na Boha kopec zvedavých a skeptických otázok. No chytil sa sľubu a držal sa ho pevne, pripravený pre Boha, istý, že Boh sa dobre postará o to, čo povedal. Preto sa hovorí, "Abrahám bol spravodlivý pred Bohom, pretože dôveroval Bohu, že Ho ospravedlní." A nie len Abrahám, ale aj my! To isté platí aj o nás, keď prijmeme a uveríme Tomu, kto priviedol Ježiša späť k životu, vtedy keď okolnosti boli úplne beznádejné. Obetovaný Ježiš nás ospravedlnil pred Bohom, dal nás do poriadku pred Bohom.

Kapitola 5

1 - 11 Rozvíjajte trpezlivosť

Vierou vstupujeme do toho, čo Boh vždy mienil - a to je aby nás dal do poriadku skrze Pána Ježiša. A to nie je všetko. V okamihu, ako dokorán otvoríme svoje dvere Bohu zistíme, že Božie dvere sú dokorán otvorené pre nás. Zrazu stojíme tam, kde sme vždy dúfali, že budeme stáť - na široko otvorenom priestranstve Božej milosti a slávy, pevne stáť a volať na chválu.

Je ešte veľa vecí pred nami: My neprestávame kričať na chválu aj napriek tomu, že sme uprostred problémov, pretože vieme ako v nás ťažkosti rozvíjajú trpezlivosť. Tá trpezlivosť potom kultivuje pevnosť, vďaka ktorej sme bdelí, aby sme vedeli, čo Boh bude robiť. V takomto bdelom očakávaní nikdy necítime nedostatok. Práve naopak, mohli by sme zozbierať všetky nádoby, aby sme dokázali udržať všetko, čo Boh tak veľkoryso vlieva do našich životov skrze Ducha Svätého.

Kristus prichádza práve včas, aby sa to všetko mohlo udiať. Nebude čakať, kým sa vychystáme. Podstúpil obetnú smrť ešte keď sme boli príliš slabí a rebelskí, než aby sme sa dokázali pripraviť. A aj keby sme neboli až takí slabí, nevedeli by sme čo vlastne máme robiť. Lebo dokážeme pochopiť, ak niekto zomrie za niekoho, kto za to stojí, za niekoho dobrého, cnostného, by nás možno inšpirovalo k seba obeti. Ale Boh položil svoj život tým, že ponúkol svojho Syna, aby sa obetoval a zomrel za nás, ešte keď sme Mu neboli na nič užitoční.

Takže keď sme už ospravedlnení pred Bohom vďaka tejto obetnej smrti, obeti krvi, viac už niet pochybností, že by sme boli Bohu cudzí. Aj vo svojom najhoršom stave sme stáli Bohu za obetovanie Svojho Syna, stalo sa nám to najlepšie, len si predstavte, ako naše životy expandujú a prehĺbia sa skrze Jeho život vzkriesenia. Teraz keď sme prijali toto ohromné priateľstvo s Bohom, viac nám nestačí o tom len monotónne hovoriť. Ale spievame a kričíme naše chvály Bohu skrze Ježiša, Mesiáša!

12 - 21 Smrtonosný hriech a životodarný dar

Poznáte Adamov príbeh, ktorý nám zanechal dilemu - prvý hriech, potom smrť, nik sa nevyhne hriechu ani smrti. Ten hriech narušil vzťah s Bohom medzi všetkým a každým, no veľkosť tohto oddelenia od Boha nebola známa, až kým ju Boh detailne neukázal Mojžišovi. A tak smrť, táto ohromná priepasť nás oddeľovala od Boha, v časoch od Adama po Mojžiša. Aj keď sme nehrešili presne tak, ako Adam, že by sme porušili konkrétny Boží príkaz, napriek tomu sme zažili toto odlúčenie od Boha. No Adam, ktorý nás dostal do tohto celého, poukazuje dopredu na Toho, ktorý nás z tohto celého aj dostane.

S darom oslobodenia to nie je rovnaké, ako so smrtonosným hriechom. Ak hriech jedného človeka spôsobí všetkým ľuďom priepastné oddelenie od Boha, potom si predstavte, čo môže spôsobiť Boží dar, ktorý bol vyliaty skrze jedného človeka, Ježiša Krista. Smrtonosný hriech sa nedá ani porovnať s tým veľkorysým životodarným darom. Verdiktom toho jedného hriechu bol trest smrti. Ak smrť získala pôsobenie skrze pád jedného človeka, viete si predstaviť to dych vyrážajúce obnovenie života, večného života, pre tých ktorí sa oboma rukami chytia tohto široko extravagantného daru života, grandiózneho ospravedlnenia, ktoré nám umožnil jeden človek Ježiš Kristus.

Takto vám to poviem v kocke: Rovnako, ako vďaka jednému, čo to pokazil a dostal nás do problémov s hriechom a smrťou, tak vďaka druhému, ktorý to dal celé do poriadku a dostal nás z toho von. A nielenže nás dostal von, ale dostal nás do života! Jeden človek povedal Bohu "nie" a mnohí sa stali hriešnymi. Jeden človek povedal "áno" a mnohí boli ospravedlnení.

Všetky tie zákony proti hriechu spôsobovali len to, že bolo ešte viac porušovateľov zákona. Ale hriech nemal ani nemá konkurenciu s mocným odpustením, ktoré nazývame milosť. Ak stojí hriech proti milosti, vždy vyhráva milosť. Jediné, čo hriech dokáže, je strašiť nás so smrťou, to je všetko. Naopak milosť, keďže Boh všetko znovu spája skrze Mesiáša, nás pozýva k životu - k životu, ktorý stále pokračuje a pokračuje, nikdy nekončí.

Kapitola 6

1 - 14 Keď sa smrť stáva životom

Takže čo budeme robiť? Budeme stále hrešiť, aby nám Boh mohol stále odpúšťať? To hádam nie. Ak raz opustíme krajinu, kde má hriech nadvládu, ako by sme mohli naďalej bývať vo svojom starom dome? Alebo sme si neuvedomili, že sme sa zbalili a to miesto sme opustili raz a navždy? Presne to sa stalo v krste. Keď sme sa ponorili do vody, vstúpili sme do novej krajiny milosti - do nového života, do novej zeme! Práve to znamená krstom vstúpiť do Ježišovho života. Keď sa ponoríme do vody, je to ako Ježišov pohreb a keď sa z vody vyjdeme, je to ako Ježišove zmŕtvychvstanie. Každý z nás je vzkriesený do svetlom naplneného sveta nášho Otca, aby sme videli kam ideme, do našej vlasti, krajiny milosti.

Dá sa to ešte jasnejšie povedať? Náš starý spôsob života bol pribitý na kríž s Kristom, rázny koniec tomu mizernému hriešnemu životu. Veríme totiž tomuto: Ak sme umreli s Kristom, tak budeme s Ním aj žiť. Vieme, že keď vstal Ježiš z mŕtvych, bol to signál konca vlády smrti. Už nikdy viac nebude mať smrť posledné slovo. Keď Ježiš zomrel, vzal hriech dolu so sebou, ale svojim zmŕtvychvstaním prináša Boha nám. Od teraz premýšľajte o tom takto: hriech hovorí jazykom smrti, ktorá pre vás už nič viac neznamená, no Boh hovorí vašim materinským jazykom a vy visíte na každom Jeho slove. Ste mŕtvi hriechu a živí Bohu. Toto je to, čo vykonal Ježiš!

To znamená, že nemôžete dať viac hriechu priestor, v tom ako vediete svoj život. Nedajte mu ani kúsok zo svojho dňa. Naopak vrhnite sa celým srdcom a naplno do Božieho spôsobu robenia vecí. Pamätajte, že ste boli vzkriesení z mŕtvych ! Hriech vám nemôže radiť ako žiť. Veď predsa viac nežijete pod tým starým tyranom. Žijete v Božej slobode.

15 - 23 Čo je skutočná sloboda

Keďže viac nežijeme pod tým starým tyranom, znamená to, že si môžeme konečne žiť ako chceme? Slobodní v Bohu a preto si môžeme robiť čokoľvek, čo nám príde na myseľ? Ťažko. Vieme veľmi dobre a to z vlastných skúseností, že sú určité skutky takzvanej "slobody", ktoré skutočnú slobodu iba devastujú. Napríklad, ak sa ponúknete hriechu, v tom momente vaša sloboda skončila. Ale ponúknite sa Božím cestám a vaša sloboda bude nekonečná. Po celý svoj život ste dovoľovali hriechu, aby vám hovoril, čo máte robiť. Ale vďaka Bohu ste začali počúvať nového Pána, ktorého prikázania vás uvoľnili k tomu, aby ste mohli žiť v otvorenosti a slobode!

Používam tento opis slobody, lebo je to jednoduchý obraz. Každý z vás si môže kedykoľvek spomenúť na to, ako ste robili len to, na čo ste sa cítili - nestarali sa o druhých, nestarali sa čo Boh - čím horší bol váš život, tým menej slobody ste mali. A aké je to teraz iné, keď žijete v Božej slobode, vaše životy sú uzdravené a vy sa rozmáhate v svätosti.

Kým ste si robili, čo ste chceli, Boha ignorovali, nemuseli ste sa zaoberať so správnym myslením, či správnym nažívaním, alebo správnym čímkoľvek. Ale tomu sa hovorí slobodný život? Čo ste z toho mali? Nič, na čo by ste mohli byť pyšní. Kam vás to dostalo? Do slepej ulice.

No dnes, keď už viete, že viac nemusíte poslúchať hriech a objavili ste to veľké prekvapenie - aké potešenie je v tom, keď poslúchate Boha. Zažívate úplný, uzdravený, ucelený život, a toho života stále viac a viac pribúda! Pracujte tvrdo pre hriech celý svoj život, a vašou penziou bude smrť. Ale Božím darom je skutočný život, večný život, vykúpený Ježišom, našim Pánom.

Kapitola 7

1 - 25 Ťahaný na dve strany

Nemali by ste mať problém toto pochopiť priatelia, lebo poznáte všetky veci ohľadom zákona - ako funguje a ako jeho moc vplýva iba na živých. Napríklad, manželka je viazaná k svojmu mužovi kým žije, ale ak zomrie, je slobodná. Ale ak žije s iným mužom, ešte kým jej muž žije, cudzoloží. Ak zomrie, až vtedy je slobodná znovu sa vydať s čistým svedomím, bez prekážok.

A priatelia presne niečo takéto sa stalo aj s vami. Keď Kristus zomrel, vzal aj ten pravidlami - ovládaný život dolu so sebou do hrobu a zanechal vás slobodných "vziať si" ten vzkriesený život a plodiť "potomkov" viery pre Boha. Lebo kým sme žili starým spôsobom života, hriech mal hlavné slovo, keďže sme žili v mantineloch zákona, a to v nás vzbudzovalo ešte viac vzbury. Nakoniec to vyústilo do "potratov" či "nedonosencov". Ale dnes už nie sme partnermi hriechu, vymanili sme sa aj spod tých utláčajúcich nariadení zákona a sme voľní žiť v slobode Božej.

Ale už počujem ako vravíte: "Ak zákon bol skutočne tak zlý, potom je rovnako zlý ako sám hriech." Ale to určite nie je pravda. Zákon mal svoju legitímnu funkciu. Bez jeho jasných smerníc ohľadom toho čo je dobré a čo nie, naše morálne správanie by bolo iba tápanie a hádanie v tme. Ak by zákon jasne nehovoril "Nepožiadaš" , ja by som si mohol myslieť, že môžem pestovať svoj chtíč a nakoniec by som si tým zničil život.

Pamätáte si ako to bolo? Ja si to pamätám ako včera. Zákon začal, ako dokonalé majstrovské dielo. No stalo sa to, že hriech našiel spôsob, ako prekrútiť zákon v pokušenie a zmeniť majstrovské dielo na "zakázané ovocie". Zrazu ma zákon neviedol, ale zvádzal ma. Bez zákona a všetkých jeho detailov vyzeral pred tým hriech oveľa jednotvárnejšie, nevenoval som mu toľko pozornosti. Ale keď hriech zaťal svoje drápy do zákona a vyzdobil sa čipkami, ja som sa nechal oklamať a podľahol som mu. Príkaz, ktorý bol daný na to, aby ma viedol k životu, bol prefíkane zneužitý, aby som sa potkol a padol. A tak hriech naplno žil a ja som bol mŕtvy ako kameň. No samotný zákon je Boží dobrý zdravý rozum, každý jeho príkaz je užitočný a svätý.

Už počujem ako sa pýtate ďalšiu otázku: : "To znamená, že viac nemôžem dôverovať tomu, čo je dobré (teda zákonu)? Veď je rovnako nebezpečný ako ten Zlý." Znovu musím povedať nie! Hriech iba robil to, za čo je tak preslávený - použil dobrú vec ako zásterku, aby ma pokúšal a nakoniec zničil. Tým, že sa skrýval za Božie dobré prikázania, napáchal viac zlého, ako by kedy zvládol sám o sebe.

Predpokladám, že sa spýtate: "Viem, že všetky Božie prikázania sú duchovné, no ja nie som. Aj ty to podobne prežívaš?" Áno, aj ja som plný samého seba - veď sám som v žalári hriechu strávil veľa času. Jedno čomu nerozumiem je, že síce sa rozhodnem pre jednu vec, no spravím druhú, urobím to, čím absolútne opovrhujem. Takže, ak sa mi nedá veriť ani v tom, aby som vedel, čo je pre mňa to najlepšie, a aby som to aj robil, tak potom je jasné, že Božie prikázania sú nevyhnutné.

No potrebujem ešte niečo viacej! Pretože ak poznám zákon no nedokážem ho dodržovať a hriech vo mne neustále sabotuje aj moje najlepšie úmysly, tak potom očividne potrebujem pomoc! Uvedomujem si, že to nezvládam. Môžem to chcieť, ale neviem to spraviť. Rozhodnem sa spraviť dobre, no nespravím to. Rozhodnem sa nerobiť zlé, no robím to aj tak. Moje rozhodnutia sa neuskutočnia. Niečo sa v mojom vnútri pokazilo a zožiera ma to.

A deje sa to tak často, že už to neviem predvídať. V okamihu ako sa rozhodnem, že spravím dobre, hriech je hneď pri mne, aby ma potkol. Skutočne milujem Božie prikázania, no je jasné, že nie všetko vo mne sa pridáva k tomuto potešeniu. Časť zo mňa sa búri a vtedy, keď to najmenej očakávam, vypláva na povrch.

Všetko som už vyskúšal, no nič nepomáha. Už som na konci svojich síl. Je niekto, kto by mi vedel pomôcť? Toto je tá hlavná otázka!

A odpoveď je, vďaka Bohu, že Ježiš Kristus to dokáže a On to aj robí. V tomto živote protikladov, v ktorom chcem Bohu slúžiť z celého srdca i mysle, dal veci do poriadku, hoci ma ťahá vplyv hriechu robiť niečo úplne iné.

Kapitola 8

1 - 17 Riešením je život podľa Božích predstáv

Príchodom Ježiša, Mesiáša sa táto osudová dilema vyriešila. Pre tých, ktorí vstúpili do života s Kristom, nemusia viac žiť pod nepretržitým temným ťažkým oblakom. Je tu nová moc, ktorá je v pohybe. Duch života v Kristovi, ako silný vietor prenáramne vyčistil ovzdušie, oslobodil vás od osudového života krutej tyranie v rukách hriechu a smrti.

Boh šiel "s kožou na trh" , keď poslal Svojho jediného Syna. Nejednal s týmto problémom, akoby to bolo niečo vzdialené alebo nepodstatné. Vo Svojom Synovi Ježišovi osobne vzal na Seba ľudskú podobu, vstúpil do chaosu ľudského trápenia na to, aby raz a navždy dal veci naporiadok. Zákon, taký slabý aký aj vždy bol kvôli nalomenej ľudskej náture, by to nikdy nedokázal.

Zákon vždy skončil len ako obväz na hriech, nie ako jeho hĺbkové uzdravenie. A teraz sa udialo to, čo si zákon žiadal, no my sme mu to nedokázali dať. Preto radšej namiesto toho, aby sme sa ešte viac snažili, prijmime, čo Duch robí vo vás.

Tí, čo si myslia, že to zvládnu samy, skončia tak, že budú posadnutí porovnávaním ich vlastnej morálnosti, no nebudú nikdy schopní praktizovať to aj v skutočnom živote. Tí, ktorí veria v Božiu prácu v sebe, zistia, že je v nich Duch Svätý - žijúci a dýchajúci Boh! Byť posadnutý samým sebou je v tomto prípade iba slepá ulica. No upriamenie pozornosti na Boha nás vedie do otvoreného priestranstva, do slobodného života. Sústrediť sa na seba je presným opakom sústredenia sa na Boha. Ktokoľvek, kto je absorbovaný sebou samým, ignoruje Boha a rozmýšľa oveľa viac o sebe, ako o Bohu. Ten človek ignoruje kým je Boh a to, čo robí. A Boh sa z toho neteší, keď vidí, že je ignorovaný.

Ale ak sám Boh sa rozhodol, že bude v tebe bývať, tak sa ti už ťažko bude premýšľať o sebe samom viacej, než o Ňom. A samozrejme ktokoľvek, kto neprijal tohto neviditeľného no zjavne prítomného Boha, Ducha Kristovho, nebude chápať, o čom to tu rozprávame. Ale vy, čo ste Ho prijali, v ktorých On býva - aj keď stále prežívate obmedzovanie hriechu - vy samy prežívate život podľa Božích predstáv. Je logické, že ak živý a prítomný Boh, ktorý vzkriesil Ježiša z mŕtvych vojde do vášho života, tak vykoná to isté vo vás, čo aj v Ježišovi, oživí vás pre Seba Samého! Ak Boh žije a dýcha vo vás, tak ste vyslobodení z toho mŕtveho života. S Jeho Duchom, žijúcim vo vás, bude vaše telo rovnako živé, ako Kristove!

Takže ako vidíte, už nedlhujeme ani cent tomuto starému "urob si sám" spôsobu života. Nič nám nedával, vôbec nič. Najlepšou vecou bude vystrojiť mu pohreb a začať s novým životom. Boží Duch už signalizuje, že sú veci, ktoré treba robiť a miesta, kam treba ísť!

Život zmŕtvychvstania, ktorý ste prijali od Boha nie je nejaký chabý ospalý život. Ale je to život očakávajúci dobrodružstvo, vítajúci Boha s tým detským "Oci, čo bude ďalej?" Boží Duch sa dotýka nášho ducha a potvrdzuje kým v skutočnosti sme. Vieme kto je On a vieme kto sme my : On je Otec a my sme deti. A vieme, že dostaneme, čo prichádza - to neopísateľné dedičstvo! Prechádzame vecami, akými aj Ježiš prechádzal. Ak cez ťažké situácie prechádzame s Ním, tak s Ním budeme prechádzať aj úžasnými časmi.

18 - 39

Preto si myslím, že momentálne ťažkosti sa nedajú ani porovnať s prichádzajúcimi skvelými časmi. Stvorený svet sa nevie dočkať toho, čo má prísť. Celé stvorenstvo je viac menej zadržiavané. Boh ho zadržiava, až kým tvorstvo spolu aj so stvoreniami nebudú pripravené a uvoľnené v jednom okamihu do slávnych časov, ktoré sú pred nami. No dovtedy však, radosť s očakávania sa stále zväčšuje.

Všade okolo nás si všímame, akoby bolo stvorenstvo bolo "tehotné". Ťažké časy ktoré prídu na svet budú, ako pôrodné bolesti. A to nie len okolo nás, ale aj v nás. Duch Boží nás bude burcovať vo vnútri. Aj my pocítime tie pôrodné bolesti. Tie naše jalové a neplodné telá dychtia po úplnom vyslobodení. Preto sa to očakávanie nezmenšuje, tak ako sa nezmenšuje pri tehotnej matke. Naopak zväčšuje sa. My samy ani nevieme, čo nás zväčšuje. No čím dlhšie čakáme, tým väčšími sa stávame, a o to radostnejšie je naše očakávanie.

Ak príde chvíľa, že sa cítime unavení z toho čakania, Boží Duch je hneď tam s nami a pomáha nám. Keď nevieme ako a čo sa modliť, to nevadí. On sa modlí za nás, modlitbou činí naše bezslovné vzdychanie, naše stonanie. On nás pozná oveľa lepšie, ako sa poznáme my, pozná náš "tehotný" stav, a udržuje nás v Božej prítomnosti. Preto si môžeme byť istí, že každý detail nášho života, v ktorom milujeme Boha, sa mení na niečo dobré.

Boh vedel, čo robí od úplného začiatku. Rozhodol sa formovať život tých, ktorí Ho milujú, v rovnakých líniách, ako život Jeho Syna. Syn stojí prvý v línii ľudstva, ktoré obnovil. V Ňom vidíme pôvodnú a plánovanú podobu našich životov. Po tom, ako sa Boh rozhodol, ako budú Jeho deti vyzerať, nasledovalo, že ich začal volať menom. Keď ich povolal menom, postavil ich na pevný základ. A keď ich upevnil, ostal pri nich až do úplného konca, slávnostne dokončil to, čo začal.

Takže, čo si o tom myslíme? Ak je Boh takto na našej strane, dá sa vôbec prehrať? Ak Boh neváhal a kvôli nám dal všetko v "sázku" - prijal náš stav a samého Seba vystavil tomu najhoršiemu, keď poslal Svojho Syna. Veď čo vzácnejšie od toho mohol ešte spraviť pre nás? A kto sa odváži zapliesť sa s Bohom tým, že by sa zahrával s niektorým s Jeho vyvolených? Kto by sa odvážil čo i len zdvihnúť prst? Ten, ktorý zomrel za nás, bol za nás aj vzkriesený z mŕtvych! - a teraz je v prítomnosti Božej a práve v tejto chvíli sa nás zastáva. Myslíte, že niekto by bol schopný vraziť klin medzi nás a Kristovu lásku k nám? Žiadnym spôsobom! Žiadny problém ani ťažkosti, žiadna nenávisť ani hlad, ani bezdomovstvo, ani vyhrážky, či rany od chrbta. V Písmach píše :

Chladnokrvne nás zabíjajú, pretože nenávidia teba.

Jedného po druhom si nás vyberajú, ako zajace.

No nič z tohto nás netrápi, pretože Ježiš nás miluje. Som absolútne presvedčený, že nič, skutočne nič živé či mŕtve, anjelské či démonické, dnes či zajtra, vysoko či nízko, mysliteľné či nepredstaviteľné - absolútne nič sa nemôže dostať medzi nás a Božiu lásku, vďaka tomu, ako nás náš Pán Ježiš prijal.

Kapitola 9

1 - 33 Boh volá Svoj ľud

Tiež by som chcel, aby ste vedeli, že v sebe nesiem aj obrovský smútok. Je to veľká bolesť hlboko v mojom vnútri a nemôžem sa toho zbaviť. Nepreháňam to, Kristus a Duch Svätý sú mi svedkami. Sú to Izraeliti ... ak by len existoval spôsob, že by som ja mohol byť zatratený, aby oni mohli byť požehnaní. Hneď by som to spravil. Oni sú moja rodina. Vyrastal som s nimi. Všetko šlo v ich prospech - rodina, sláva, zmluvy, zjavenia, uctievanie, zasľúbenia a to ani nespomínam, že sú národom, z ktorého vyšiel Mesiáš, Kristus, ktorý je Bohom nadovšetko a naveky. Presne tak!

No nemyslite si ani len na chvíľu, že by Božie slovo nejakým spôsobom zlyhalo. Ten problém siaha ďaleko do minulosti. Už od počiatku, nie všetci Izraeliti boli aj duchovnými Izraelitami. To nebolo Abrahámove semeno, ktoré určovalo pravú identitu, ale Božie zasľúbenie. Pamätáte, ako bolo podané: "Tvoja rodina bude definovaná Izákom." To znamená, že identita Izraelitov nebola určená tým, že sa rozhodol človek, ale tým, že sa Boh rozhodol skrze sľub. Pamätáte si ten sľub? "Keď sa o rok o takomto čase vrátim, Sára bude mať syna."

A to nebolo len jeden krát. Rebeke bolo tak isto dané zasľúbenie, ktoré zvíťazilo nad genetikou. Keď otehotnela s naším predkom Jákobom. Jej dvojčatá boli ešte v jej bruchu, neschopné rozhodovať sa medzi dobrým a zlým, ona už prijala zvláštne uistenie od Boha. Boh v tomto prípade spravil to, že jasne ukázal, že Jeho zámery nie sú len nejaké náhodné udalosti, závislé na tom, čo spravíme, alebo nie.Ale je to istá rozhodnutá vec, ktorá sa plynule deje z Jeho iniciatívy. Boh povedal Rebeke, "Prvorodený z tvojich dvojčiat zaujme druhé miesto." Neskôr sa to vyostrilo v ešte tvrdší epigram: "Jákoba som miloval, Ezava nenávidel."

Je toto dôvod na sťažnosti, že by Boh nebol férový? Nie také rýchle uzávery prosím. Boh povedal Mojžišovi, "Ja velím milosrdenstvu, Ja panujem nad súcitom." Súcit neústi v našich krvácajúcich srdciach, či našom snažení, ale v Božom milosrdenstve. To isté sa dialo, keď Mojžiš povedal Faraónovi, " Vybral som si ťa, aby som na tebe dokázal Svoje spasenie." Chcem tým povedať, že Boh má prvé slovo, On iniciuje dianie, v ktorom my potom hráme svoju časť, tú dobrú alebo tú zlú.

Možno budete namietať, "Tak potom ako nás Boh môže obviňovať, keď aj tak vládne nad všetkým? Ak je už dopredu rozhodnuté, aké slovo potom máme my?"

Ale kto si myslíš, že si, že sa môžeš dohadovať s Bohom? Zdá sa vám, že ste takí múdri, že môžete Boha spochybňovať? Hlina neodvráva rukám, ktoré ju tvarujú: "Prečo si ma takto stvoril?" Hrnčiar má očividne plné právo z jednej kôpky hliny vytvoriť vázu na kvety a z druhej hrnce na varenie. Ak Boh potrebuje jednu nádobu na to, aby ukázal Svoj hnev a nespokojnosť a druhú starostlivo spracováva na to, aby ňou ukázal Svoju slávnu dobrotivosť, či to snáď nie je tak v poriadku? Toto sa deje aj židom, a aj všetkým ostatným. Hozeáš to opisuje takto:

Povoláš nikoho a spravíš z neho niekoho.

Povoláš nemilovaného a učiníš z neho milovaného.

Na miesto, kde kričali, "Si nikto!",

budú volať, "Deti Boha živého!"

Izaiáš rovnako zdôrazňuje:

Ak by sa spočítali všetky zrnká piesku na pláži,

a na ten počet sa napíše "Boží vyvolení",

stále by to bol iba počet, a nie mená.

Avšak spasenie prichádza osobným výberom.

Boh nás neráta, On nás volá menom.

Aritmetika nie je Jeho zámer.

Izaiáš videl dopredu a povedal pravdu:

Ak by nám náš mocný Boh

nezabezpečil dedičstvo, ako pre Svoje žijúce deti,

skončili by sme ako mesto duchov,

ako Sodoma a Gomora.

Ako to všetko zhrnieme? Všetci tí ľudia, o ktorých sa zdalo, že sa nezaujímajú o to, čo Boh robí, nakoniec prijali Božie konanie, ako Boh dával ich život do poriadku. A Izrael, o ktorom sa zdalo, že sa tak zaujíma o čítanie a hovorenie o Božích skutkoch, tak tým to nakoniec ušlo. Ale ako im to mohlo újsť? Pretože namiesto toho, aby Bohu dôverovali, vzali veci do vlastných rúk. Boli absorbovaní vlastnými skutkami, vlastnými "Božími projektami", že si ani nevšimli, že Boh stojí rovno pred nimi, ako obrovská skala uprostred cesty. Tak sa o Neho potkli, a natiahli sa na zem.

Izaiáš nám znovu dáva metaforu, ktorá to dobre popisuje:

Pozor! Položil som obrovský kameň na cestu k vrchu Sion.

Ten kameň sa nedá obísť.

A tým kameňom som Ja! Ak ma hľadáte,

nájdete ma na ceste, nie v ceste.

Kapitola 10

1 - 21 Izrael iba náboženstvo

Verte mi priatelia, jediné čo pre Izrael chcem, je to najlepšie: spasenie, a nič menej než to. Chcem to z celého srdca a modlím sa za to Bohu celý čas. Musím uznať, že židia sú pôsobivo energickí, čo sa Boha týka - ale robia všetko presne naopak. Akosi si nevedia uvedomiť, že to spasenie a napravenie všetkých vecí je výhradne Božia záležitosť, len vtedy naplno rozkvitá. Oni si oproti cez ulicu otvárajú svoje spasenecké obchodíky, kde strážia svoj tovar. Po toľké roky odmietali jednať s Bohom podľa Jeho podmienok. Miesto toho trvali na tom, že si to budú robiť po svojom. No je im to všetko na nič.

To prvšie zjavenie bolo mienené jednoducho na to, aby nás pripravilo na Mesiáša, ktorý to všetko po tom za nás dá do poriadku, keď Mu budeme dôverovať. Mojžiš napísal, že tí, čo trvajú na dodržiavaní zákona, čoskoro zistia, že to nie je až také jednoduché, ak každý detail svojho života treba riadiť pravidlami. No dôverovať Bohu, že On sformuje ten správny život v nás, a to je už iný príbeh. Koniec prekérnemu draniu sa do neba bez Mesiáša. Ani nebezpečné zostupovanie do pekla pre záchranu Mesiáša. Takže čo tým chce presne Mesiáš povedať?

Slovo, ktoré zachraňuje je priamo tu,

Tak blízko, ako je tvoj jazyk v tvojich ústach a ako je tvoje srdce v tvojej hrudi. Je to slovo viery, ktoré víta Boha, aby začal dávať veci do poriadku za nás. To je jadrom kázania. Povedať Bohu slovo uvítania - "Ježiš je Pán môj" - prijať telom i dušou Božiu prácu v nás. To čo učinil vo vzkriesení Ježiša z mŕtvych. O tom to je. Vy "nerobíte" nič, iba voláte k Bohu a dôverujete, že to učiní za vás. To je spasenie. Celou svojou bytosťou príjmete Božiu nápravu vecí, a potom poviete nahlas: "Boh napravil všetko medzi Ním a mnou!"

Písma nás uisťujú, "Nik, kto verí Bohu takýmto spôsobom - celým srdcom i dušou - nebude nikdy ľutovať." Je to rovnaké u každého bez ohľadu na jeho náboženské pozadie. Boh je rovnaký pre všetkých, pôsobí rovnakým ohromným a veľkolepým spôsobom v každom, kto zvolá o pomoc. Každý, kto zavolá, "Bože Pomôž!", pomoc dostane.

Ale ako majú ľudia volať o pomoc, ak nevedia komu majú dôverovať? A ako majú vedieť, komu majú dôverovať, ak nepočuli o tom Dôveryhodnom? Ako budú počuť, ak im o Ňom nik nehovorí? Kto im to má ísť povedať, ak nie je poslaný? Preto Písmo prehlasuje,

Pohľad, ktorý berie dych!

Obrovský zástup ľudí hovoriacich o všetkých dobrých Božích dielach!

No nie každý je na toto pripravený. Pripravený vidieť, počuť a konať. Izaiáš sa pýtal otázku, ktorú sa skôr či neskôr všetci spýtame: "Stará sa vôbec niekto, Bože? Počúva a verí vôbec niekto aspoň jednému slovu?" Pointou je, že skôr ako začneš dôverovať, musíš začať počúvať. No ak sa Kristove Slovo kázať nebude, tak nie je potom čo počúvať.

A nebolo pre Izraelitov už príliš veľa príležitostí, aby počuli a pochopili, o čo tu ide? Áno, bolo veľa.

Hlas kazateľov obehol celý svet. Ich posolstvo až za sedem morí.

Takže veľká otázka znie, prečo Izraeliti nepochopili nič z toho posolstva? Mojžiš to dobre predpovedal,

Keď uvidíte, ako sa Boh vystiera k tým,

ktorých považujete za druhoradých,

vtedy budete od žiarlivosti celí bez seba.

Keď uvidíte, ako sa Boh vystiera k ľuďom,

o ktorých ste si mysleli, že sú nábožensky vykoľajení,

chytí vás záchvat zúrivosti.

Izaiáš sa opovážil vypovedať tieto slová Božie:

Ľudia, ktorí ma nikdy nehľadali, tí ma našli a prijali.

A ja som našiel a prijal tých, čo sa na mňa nikdy nepýtali.

Potom to zaklincoval touto žalobou:

Deň za dňom som Izrealu otváral svoju náruč.

No na oplátku som dostal iba ich studený chrbát a chladné pohľady.

Kapitola 11

1 - 10 Verná menšina

Znamená to teda, že Boh už má Izraela tak po krk, že s nimi viac nechce mať nič spoločné? To nie. Pamätajte si, že aj ja, čo píšem tento list, som Izraelita, potomok Abrahámov z pokolenia Benjamínovho. Už ani viac židovský sa nedá byť. Takže tu nehovoríme o zrieknutí sa. Boh sa príliš dlho venoval Izraelu, investoval príliš veľa na to, aby len tak od nich dal ruky preč.

Spomínate si, ako Eliáš rovnako plakal nad Izraelom a volal v modlitbe?

Bože, oni zavraždili Tvojich prorokov.

Rozbili Tvoje oltáre, iba ja jediný som ostal a teraz idú aj po mne!

Pamätáte si, čo mu na to Boh odpovedal?

Mám ešte sedem tisíc tých, čo to nevzdali.

Sedem tisíc tých, čo sú verní až do konca.

Rovnako je to aj dnes. Stále je tu tá divoká menšina - nie je ich možno veľa, ale pravdepodobne viac než, si myslíš. Držia sa, a to nie preto, že by z toho niečo mali, ale preto, lebo boli počatí v Božej milosti a zámere, pre ktorý si ich vyvolil. Ak by im šlo len o ich momentálne osobné záujmy, tak by s tým už dávno skončili.

A čo sa teda stalo? Izrael si to snažil urovnať s Bohom podľa seba. Šli po svojich vlastných záujmoch, a preto sa im to nepodarilo. Boží vyvolení boli tí, čo dovolili Bohu plniť Jeho vlastné zámery v nich a ako výsledok získali pečiatku, že sú Jeho. Do seba zaujatému Izraelu však naopak narástla voči Bohu hrošia koža. Mojžiš aj Eliáš to obaja takto okomentovali:

Presýtený ich hádavými a na seba orientovanými cestami,

Boh rozmazal ich pohľad a zapchal ich sluch.

Zavrel ich do samých seba, do siene zrkadiel,

v ktorej sú do dnešného dňa.

Dávida hnevalo presne to isté:

Dúfam, že im raz príde zle z tých jedál, čo si samy servírujú.

Že si zlomia nohu, keď budú chodiť po tých svojich cestách.

Nech by oslepli, keď zízajú na seba do zrkadla,

a dostanú vredy z toho, že sa hrajú na boha.

11 - 24 Štiepenie a strihanie konárov

Ďalšou otázkou je, "Padli už úplne? Nadobro sú mimo?" Odpoveď je, že z čista jasna "Nie". Ironicky, práve vtedy keď odišli, tak nechali dvere otvorené a tí, čo boli vonku, mohli vstúpiť. No potom sa zadívali a rozmýšľali, či náhodou neodišli od niečoho, čo mohlo byť pre nich dobré. Ale zober si, ak ich odchod vzbudil to, že celý svet vchádza do Božieho kráľovstva, aký efekt potom bude mať, keď sa budú vracať? Veľkolepý návrat to teda bude!

Ale nechcem stále len o nich rozprávať. Ste to vy, čo ste boli vonku, vy o ktorých sa zaujímam. Pretože moje hlavné zameranie je na vás. Vždy o tom toľko rozprávam, keď som s mojimi príbuznými Izraelitmi a dúfam, že by si len uvedomili, čo im uchádza, aby vedeli o tom, čo Boh robí. Ak ich odpadnutie spôsobilo celosvetové zídenie sa, tak potom ich obnova odpáli niečo ešte oveľa lepšie: masový návrat domov! Ak to, čo židia spravili, aj keď to bolo zlé, no obrátilo sa to v dobré, predstavte, čo sa stane, keď to židia začnú robiť správne!

Pod týmto všetkým je svätý, Bohom zasadený koreň. Ak je primárny koreň stromu svätý, potom bude niesť sväté ovocie. Niektoré z konárov stromu boli ostrihané a vy, divoké olivy ste boli vštiepené. A teraz, keď ste vyživovaní tým bohatým svätým koreňom, nedáva vám to žiadny dôvod, aby ste sa povyšovali ponad pôvodné konáre. Pamätajte si, že nie vy vyživujete koreň, ale on vás.

Je iste možné povedať, "Iné konáre museli byť odstrihnuté, aby ja som mohol byť vštiepený!" Áno je to tak. Ale oni boli odrezané, lebo boli mŕtve, už viac neboli napojené na koreň. Jediný dôvod, prečo ste vy napojení je, že sa váš štep ujal, keď ste uverili a ste stále napojení na ten vyživovací koreň. Tak nebuďte namyslení. Ale buďte pokorní, uvedomujúc si, že len vďaka koreňu ste svieži a zelení.

Ak Boh neváhal a odrezal pôvodné konáre, tak myslíte, že bude váhať s vami? Určite nebude dlho dumať. Preto sa uistite, že si kultivujete kvality, ako je nežná milosrdnosť a nemilosrdná prísnosť, ktoré existujú bok po boku s Bohom - prísnosť s mŕtvym drevom a nežnosť na nové štepy. Ale nežnosť nezneužívajte, lebo v momente, ako sa z vás stane suché drevo, je s vami koniec.

A necíťte sa nadradení nad tie odrezané konáre, čo sú na zemi. Ak sa rozhodnú, že viac nebudú suchým drevom, tak veľmi rýchlo môžu byť znovu zaštepené. Boh to môže spraviť. Dokáže zázračne štepiť. Že prečo? Veď ak dokázal zaštepiť vás, čo ste boli z cudzích divých stromov, tak určite nebude mať problém zaštepiť konáre z pôvodného ovocného sadu. Len pekne buďte radi, že ste v strome a dúfajte v to najlepšie aj pre ostatných.

25 - 36 Izrael kompletný

Chcem toto vyložiť na stôl tak jasne, ako sa len dá, priatelia. Lebo je to komplikované. Bolo by jednoduché si to zle vysvetľovať a totiž, že vy ste kráľovskí a oni sú len spodina, už nadobro. Ale to tak vôbec nie je. Tá tvrdosť Izraela voči Bohu je iba dočasná. A účinok je ten, aby sa otvorili dvere všetkým ostatným, nech sa naplní dom. Skôr než bude po všetkom, aj Izrael bude kompletný. Ako je napísané:

Šampión bude schádzať z hory Sion.

Vyčistí dom Jákobov,

A toto je môj záväzok voči môjmu ľudu:

Odstránim ich hriechy.

Z vášho uhla pohľadu, keď počúvate a prijímate dobrú správu Posolstva sa môže zdať, že židia sú Boží nepriatelia. No ak sa na to pozrieme z dlhodobého hľadiska Božieho celkového zámeru, tak oni vlastne ostávajú Božími najstaršími priateľmi. Boží dar a Božie povolanie sú v plnej záruke, ktorá sa nikdy sa nezruší, nikdy sa neanuluje.

Nebolo to dávno, keď ešte vy ste boli úplne mimo. Potom židia pred Ním tresli dverami, a tak sa cesta otvorila vám. A teraz sú mimo oni. No a keďže sú dvere stále otvorené, aj oni môžu vojsť. Tak či onak, Boh sa uistil, aby sme všetci zažili ten pocit, aké to je ostať vonku, aby nám potom On osobne mohol dvere otvoriť a privítať nás vo vnútri.

Už ste niekedy počuli niečo také, aká je extravagantná veľkorysosť Božia, táto hlboká, hlboká múdrosť? Je to oveľa viac, než môžeme pochopiť. A nikdy ani nepochopíme.

Je tu niekto, kto by vedel vysvetliť Boha?

Niekto tak múdry, kto by Mu mohol poradiť?

Niekto, kto by Mu spravil takú obrovskú láskavosť,

že by Boh od neho mohol niečo chcieť?

Všetko od Neho pochádza,

Všetko sa deje skrze Neho,

Všetko sa v Ňom završuje.

Navždy sláva! Chvála naveky!

Áno. Áno. Áno.

Kapitola 12

1 - 8 Polož svoj život pred Boha

A toto chcem, aby ste robili, Boh vám pomôže : Vezmite svoj každodenný, všedný život - vaše spanie, jedenie, chodenie do práce, kráčanie - a položte ho pred Boha ako obeť. Prijímajte, čo Boh robí pre vás, lebo to je to najlepšie, čo pre Neho môžete spraviť. Nebuďte tak prispôsobení svojej kultúre, že sa do nej bez rozmýšľania zaradíte. Namiesto toho upriamujte pozornosť na Boha a to vás zmení z vnútra navonok. Budete pripravení rozoznať, čo od vás chce a budete vedieť rýchlo reagovať. Nie tak, ako kultúra okolo vás, čo vás stále strháva na svoju úroveň nedospelosti. Boh z vás dostáva von to najlepšie, formuje vo vás dobre rozvinutú zrelosť.

Hovorím vám to všetko z hlbokej vďačnosti za to, čo mi Boh dal, a zvlášť za zodpovednosti, ktoré mám voči vám. Keď žijete v tej čírej milosti, tak je veľmi dôležité, aby ste si zle nevysvetlili to, že by ste boli vy tí, čo prinášate dobré veci Bohu. Nie, naopak, to Boh ich prináša vám. Jediný presný spôsob, ako samých seba pochopiť je, keď poznáme kým je Boh a čo pre nás robí, a nie to kým sme my, a čo my robíme pre Neho.

V tomto ohľade sme ako rôzne časti ľudského tela. Každá časť získava zmysel z tela ako z celku, a nie naopak. A to telo, o ktorom hovoríme je Kristovo telo vyvolených ľudí. Každý z nás nachádza svoj zmysel a svoju funkciu ako časť Jeho tela. No ako odrezaný palec by veľa nespravil, či? Takže ak sme začlenení do týchto výnimočne sformovaných a zázračne fungujúcich častí Kristovho tela, poďme vpred a buďme kým máme byť bez toho, aby sme sa závistlivo a s pýchou porovnávali jeden s druhým, snažiac sa byť niekým, kým nie sme.

Keď kážete, len kážte Božie posolstvo, nič iné. Ak pomáhate, tak len pomáhajte a nesnažte sa ovládať, držte sa svojho učenia. Ak dávate povzbudivú radu, tak si dajte pozor, aby ste neboli panovační. Ak ste postavení do vedenia, tak nemanipulujte. Ak ste povolaní pomáhať ľuďom v nešťastí, tak majte oči otvorené aby ste vedeli rýchlo reagovať. Ak pracujete s núdznymi, tak sa nenechajte nimi znechutiť či zdeprimovať. Usmievajte sa stále.

9 - 21

Milujte z centra svojho bytia, nehrajte to. Bežte ako o život od zlého. A držte sa dobrého celou silou. Buďte dobrými priateľmi tým, čo hlboko milujú.

Nebuďte vyhorení, ale udržiavajte svoj plameň a zapálenie. Buďte bdelí služobníci svojho Pána, radostne očakávajúci. Pomáhajte kresťanom v núdzi a buďte vynaliezaví v pohostinnosti.

Žehnajte svojim nepriateľom, nekľajte za ich chrbtom. Smejte sa so svojimi priateľmi, keď sú šťastní a plačte s nimi, keď majú ťažké časy. Vychádzajte jeden s druhým, nebuďte namyslení. Priateľte sa s bezvýznamnými, nebuďte veľkí "páni".

Nevracajte úder, objavujte krásu vo všetkých. Ako to len dokážete, vychádzajte si so všetkými. Nevyrovnávajte si účty, to nie je vaša záležitosť. "Ja budem súdiť," hovorí Boh. "Ja sa o to postarám."

Písmo nám vraví, že ak vidíme, že náš nepriateľ je hladný, tak choď a kúp mu obed. Ak je smädný, daj mu napiť. Vaša veľkorysosť ho prekvapí. Nedovoľte zlému, aby z vás vyžmýkal to najlepšie, ale dostaňte z toho zlého vy to najlepšie, tým že budete robiť dobre.

Kapitola 13

1 - 7 Byť zodpovednými občanmi

Buďte zodpovednými občanmi. Všetka vláda podlieha Bohu. Ak je poriadok, je to Boží poriadok. Preto žite zodpovedne. Ak ste nezodpovední k štátu, tak ste nezodpovední aj k Bohu a Bohu sa budete zodpovedať. Ale slušní občania sa nemajú čoho báť.

Chcete byť za dobré s vládou? Tak buďte zodpovední občania, a vláda bude pracovať vo váš prospech. Ale ak hore dole porušujete pravidlá, vtedy si dávajte pozor. Polícia nie je tu len na to, aby sme obdivovali ich uniformu. Aj Boh má záujem na tom, aby vládol pokoj a používa ich k tomu. A preto máte žiť zodpovedne, nie len pre to, aby ste sa vyhli trestu, ale pre to, že je to správne.

Kvôli tomu aj platíte dane, aby ste si udržiavali život na poriadku. Plňte si svoje povinnosti občania. Plaťte svoje dane, svoje účty a rešpektujte svojich vodcov.

6 - 14

Nerobte si dlhy, jediné čo si dlhujte je láska voči jeden druhému. Keď sa milujete navzájom, vtedy naplňujete všetko, o čom je zákon. Zákon hovorí: nespi s cudzou manželkou, neber druhému život, neber čo nie je tvoje, nechci stále to, čo nemôžeš mať, a ďalšie "ne" na aké si ešte dokážete spomenúť, to všetko je sumár tohto: Miluj ostatných tak ,ako miluješ seba. Ak zhrnieš celý zákon do jedného slova, bude ním: Miluj.

Uisti sa že nebudeš tak pohltený a vyčerpaný staraním sa o každodenné povinnosti, že zabudneš na to aký je čas, zaspíš a nebudeš dbať na Boha. Noc už pomaly končí, začína sa brieždiť. Tak vstaň a buď čerstvý, aby si videl, čo Boh robí! Boh robí zakončovacie práce na diele spásy, ktorú započal, keď sme uverili. Nemôžeme si dovoliť stratiť ani minútu, nesmieme premrhať tieto vzácne hodiny dňa v ľahkomyseľnosti, svojich záľubách, v pospávaní, konzumnom spôsobe života, v hádkach a v zhrabávaní všetkého čo je na dosah. Vstaňte z postele a oblečte sa! Nebuďte spomalení a váhaví, nečakajte na poslednú minútu. Oblečte si Krista a buďte pripravení!

Kapitola 14

1 - 23 Kultivovať dobré vzťahy

Spoluveriacich, čo nevidia veci tak, ako vy, vítajte s otvorenou náručou. A neskáčte po nich vždy, keď spravia alebo povedia niečo s čím nesúhlasíte, aj keď sa vám možno zdá, že síce názory majú silné, no vieru slabú. Pamätajte, že oni majú vlastnú minulosť, ktorú si musia riešiť. Tak buďte k nim nežní.

Napríklad, jeden človek je presvedčený o tom, že môže zjesť čokoľvek, čo je na stole. Iný človek, z iného prostredia je zas presvedčený o tom, že je lepšie byť vegetariánom. A keďže obaja sú hosťami pri Kristovom stole, bolo by veľmi neslušné, ak by si navzájom vyčítali, čo jesť a čo nie. Veď koniec koncov bol to Boh, ktorý ich pozval ku stolu. Je tvojou úlohou škrtať ľudí zo zoznamu hostí, či zasahovať do Božieho pozvania? Ak je potrebná náprava, alebo zmena v spôsoboch správania, Boh sa o to postará aj bez tvojej pomoci.

Alebo povedzme, že jeden si myslí, že určité dni sa majú držať ako sväté. Iný si myslí, že všetky dni sú rovnako dôležité. A obidva názory majú niečo do seba. Takže každá osoba nech nasleduje presvedčenie svojho svedomia.

To čo je najdôležitejšie pri tomto všetkom je, že ak dodržuješ svätý deň, tak ho dodržuj pre Boha. Ak ješ mäso, tak ho jedz na Božiu slávu a ďakuj Mu za každé rebierko. Ak si vegetarián, tak jedz zeleninu na Božiu slávu a ďakuj za každú brokolicu. Nikto nemá povolené hovoriť druhému do takýchto záležitostí. Je to Boh, komu sa zodpovedáme, vo všetkom od života po smrť, a vo všetkom čo je medzi tým. Bohu a nie jeden druhému. Preto Ježiš žil, zomrel a potom zase žil, aby mohol byť našim Pánom v celom rozsahu nášho života i smrti, a aby nás vyslobodil zo vzájomnej puntičkárskej tyranije.

Viete ako vyzeráte, keď kritizujete brata, alebo sa povyšujete nad sestrou? Poviem vám, že dosť hlúpo, ak nie horšie. Onedlho aj tak všetci skončíme bok po boku, kľačiac na súde, pred Bohom. A tam vaše kritické a povýšenecké spôsoby nezlepšia vašu pozíciu ani o chlp. Veď si to prečítajte samy:

"Akože ja žijem a dýcham," hovorí Boh,

"každé koleno sa predo mnou pokloní,

Každý jazyk vyzná pravdu, že jedine Ja som Boh."

Tak venuj sa svojim vlastným veciam. Sám máš plné ruky práce, aby si sa staral o svoj život pred Bohom.

Zabudnite na to, že za druhých budete rozhodovať o tom, čo je správne. Musíte sa sústrediť radšej na to, aby ste nestáli jeden druhému v ceste, aby ste si nekomplikovali navzájom život, ktorý je už aj tak dosť komplikovaný. Som presvedčený, Ježiš ma presvedčil, že každá vec je sama o sebe svätá. A my samozrejme, podľa toho ako s tou vecou jednáme, ako o nej hovoríme, môžeme ju zanečistiť.

Ak mätiete ľudí tým, že zo stravovania robíte veľkú vedu, tak ako môžete byť s nimi ich spoločníci v láske. Veď predsa za týchto ľudí Kristus zomrel. Tak sa neopovažujte zneužívať dobré Bohom požehnané jedlo na to, aby ste ním otrávili dušu!

Kráľovstvo Božie nie o tom, čo nám ide do žalúdka, veď si to už uvedomte. Ale je to o tom, čo Boh robí vo vašich životoch, ako ich dáva do poriadku, dáva ho dohromady a napĺňa ho radosťou. Vašou úlohou je jednomyseľne slúžiť Kristovi. Robte to a jednou ranou zabijete dve muchy, budete sa páčiť Bohu, ktorý je nad vami a budete užitoční pre ľudí okolo vás.

Tak sa zhodnime na tom, že budeme svoju energiu využívať na to, aby sme dobre vychádzali jeden s druhým. Pomáhajte si povzbudivými slovami a neťahajte ich dole hľadaním chýb. Nedovolíte, aby došlo k hádke kvôli tomu, čo sa servíruje na stôl, neničte tým Božiu prácu medzi vami. Už som to pred tým povedal a poviem to znovu: každé jedlo je dobré. Zmení sa na zlé je iba vtedy, ak slúži na potkýnanie druhých. Keď si sadneš u niekoho k stolu, tak tvojim hlavným zámerom nie je napchať svoje brucho, ale zdieľať sa so svojim životom s Kristom. Tak buď citlivý a zdvorilý k ostatným, čo jedia. Nejedz, nehovor ani nerob radšej veci, ktoré by narušili lásku medzi vami.

Kultivuj si vlastný vzťah s Bohom. Ale nenúť ho ostatným. Je to úžasné, že tvoje správanie aj tvoja viera sú v súlade. Ale ak si nebudeš istý, a bude sa ti zdať, že v niektorých veciach tvoja viera nie je stála - že niektoré dni sa snažíš ľudí presvedčiť o svojich názoroch, a inokedy sa im zase snažíš zapáčiť - vtedy vieš, že niečo s tebou nie je v poriadku. Ak tvoj život nejde v súlade s tým, čo veríš, tak potom si sa niekde vykoľajil.

Kapitola 15

1 - 13

Tí z nás, ktorý sú silní a schopní vo viere, potrebujeme vstúpiť a začať podávať ruku tým, ktorí kolísajú, a nerobiť iba to, čo je pre nás najpohodlnejšie. Sila je pre službu, nie pre postavenie. Každý jeden z nás potrebuje hľadať to dobré v ľuďoch okolo nás a pýtať sa, "Ako ti môžem pomôcť?"

Lebo presne to robil Ježiš. Neuľahčoval si to tým, že by sa vyhýbal cudzím problémom, ale vkročil priamo do nich a pomohol. "Vzal som na seba trápenie utrápených," hovorí Písmo. Aj keď to bolo napísané dávno, buďte si istí, že to bolo napísané pre nás. Boh chce kombináciu Jeho stáleho, pevného povolania a vrúcneho, osobného konzultovania s Písmom, aby nás formovalo a držalo dosť bdelých na to, aby sme vedeli, čo ďalej. Nech náš spoľahlivo stály a vrúcne osobný Boh rozvinie vo vás dospelosť, aby ste dokázali vychádzať jeden s druhým tak, ako Ježiš dokáže vyjsť s nami všetkými. A potom budeme ako jeden chór, a to nie len naše hlasy, ale naše celé životy budú spievať v harmónii veľkolepú hymnu Bohu a Otcovi nášho Pána Ježiša!

Tak sa vystierajme a vítajme jeden druhého do Božej slávy. Robil to Ježiš, teraz to robte vy! Ježiš ostal verný Božím zámerom a vystrel sa zvláštnym spôsobom k židom, aby sa vyplnili ich staroveké zaľúbenia. A výsledkom toho je, že aj nežidia majú možnosť zažívať milosť a vďačnosť voči Bohu. Len myslite na to koľko Písem sa vypĺňa v tom, čo robíme! Napríklad:

Potom zhromaždím národy, budú spievať hymnu.

Budem spievať tvojmu menu!

Ďalší:

Židia aj ostatné národy, radujte sa spoločne!

A znovu:

Ľudia zo všetkých národov, oslavujte Boha!

Všetky farby, všetky rasy, vzdávajte chválu zo srdca!

Izaiášovo slovo:

Je to koreň z nášho predka Jesseho,

Prerazil zem a vyrástol vysoký strom.

Tak vysoký, že ho vidia všade a všetci môžu v neho vložiť svoju nádej!

Kiež by vás Boh zelenej nádeje naplnil radosťou, pokojom aby vaše veriace životy, naplnené životodarnou energiou Ducha Svätého, mohli pretkať nádejou!

14 - 21

Osobne, ja som bol úplne spokojný s tým, kým ste a čo robíte. Zdá sa mi, že ste dobre motivovaní, dobre inštruovaní, dosť schopní navzájom sa viesť a radiť si. Preto drahí priatelia, neberte moje priamočiare a otvorené slová ako kritizovanie. Nie je to kritika. Jednoducho iba zdôrazňujem to, ako potrebujem vašu pomoc na vykonávanie tej veľkej úlohy, ktorú mi Boh dal. Tejto kňažskej a evanjelizačnej práce, slúžiť duchovným potrebám nežidov, aby mohli byť prinesení ako prijateľná obeť Bohu, aby boli uzdravení a posvätení Božím Svätým Duchom.

Keď sa obzriem späť na to, čo sa už dosiahlo, musím povedať, že som viac než šťastný v Ježišovi. Dokonca by som povedal, že som hrdý, ale skutočne iba v Ježišovi. Naozaj nemám záujem vám hovoriť o svojich dobrodružstvách, jedine o zázračne mocných a transformujúco prítomných slovách a skutkoch Kristových vo mne, ktoré vyvolali reakciu viery u nežidov. Som priekopníkom kázania Posolstva Ježišovho od Jeruzalema až po severo - západné Grécko. Všetko to bola revolucionárska práca, prinášať Posolstvo na tie miesta, kde Ježiša ešte nik nepoznal ani neuctieval. Mojím textom je:

Tí, ktorí o Ňom nevedeli, tí Ho uvidia.

Tí, čo o Ňom nikdy nepočuli, k nim príde posolstvo!

22 - 33

Preto mi trvalo tak strašne dlho, kým som konečne ku vám prišiel. Ale keďže už nie je viacej priekopníckej práce v týchto oblastiach, a keďže som sa už roky na vás tešil, plánujem vás navštíviť. Idem do Španielska a rád by som sa zastavil u vás, potom ma zas pošlete ďalej aj s Božím požehnaním.

Najskôr však, pôjdem do Jeruzalema, kde tam veriacim odovzdám finančnú zbierku. Gréci z Macedónie na severe až po Achaju na juhu sa rozhodli, že spravia zbierku pre chudobných medzi veriacimi v Jeruzaleme. Boli šťastní, že to môžu spraviť, ale bola to aj ich povinnosť. Vedia, že dostali štedré duchovné dary, čo plynuli z Jeruzalema, a oni na oplátku urobia, čo vedia. Pomôžu ich chudobným. A hneď, ako to spravím, keď odovzdám ten bohatý "ovocný kôš", pôjdem dom Španielska a medzitým sa zastavím v Ríme. Dúfam, že moja návšteva u vás bude pre mňa Kristovým extravagantným požehnaním.

Mám jednu prosbu, drahí priatelia. Modlite sa za mňa. Modlite sa energicky za mňa i spolu so mnou nášmu Bohu Otcovi, skrze moc nášho Pána Ježiša, skrze lásku Ducha, a že by som bol prepustený z tejto jamy levovej neveriacich v Judei. Modlite sa tiež, nech moja zbierka pre veriacich v Jeruzaleme bola prijatá v rovnakom duchu, v akom bola dávaná. A potom, ak Boh dá, budem na ceste k vám, budem sa tešiť, že znovu pookrejem vo vašej spoločnosti. Nech je pokoj Boží s vami všetkými. Óch, áno!

Kapitola 16

1 - 27

Uistite sa, že privítate našu priateľku Feobe vo všetkej štedrosti, ktorou sme my kresťania tak známy.

Celým srdcom schvaľujem ju aj jej prácu. Ona je kľúčovým predstaviteľom cirkvi v Cenchrea. Pomôžte jej vo všetkom, čo bude potrebovať. Ona pomohla mnohým ľuďom, vrátane mňa.

Tiež pozdravte Priscillu a Akvila, ktorí pracovali ruka v ruke so mnou, slúžiac Ježišovi. Raz dokonca riskovali svoj život za mňa. A nie som jediný, ktorý som im vďačný. Všetky zhromaždenia veriacich nežidov im taktiež mnoho dĺžia, a to ani nespomínam cirkev, ktorá sa schádza v ich dome.

Zdravím môjho drahého priateľa Epenetusa. Bol úplne prvým nasledovníkom Ježišovým v ázijskej provincii.

Zdravím Máriu, stala sa z nej ohromná pracovníčka.

Zdravím mojich bratrancov Andronica a Juniasa. Boli sme spolu v cele raz. Oni boli veriacimi ešte skôr ako ja. Obaja sú výnimočnými vodcami.

Zdravím Ampliatusa, môjho dobrého priateľa v Božej rodine.

Zdravím Urbana, nášho spoločníka v Kristovej práci, a tiež môjho priateľa Stacha.

Zdravím Apellesa, preskúšaného a verného veterána v nasledovaní Krista.

Zdravím Aristobulusovu rodinu.

Zdravím sesternicu Herodion.

Zdravím tých, čo patria Pánovi z Narcissovej rodiny.

Zdravím Tryfenu a Tryfosu, tak usilovným ženám v službe Pánovej.

Zdravím Persis, drahého priateľa a ťažko pracujúceho pre Krista.

Zdravím Rufusa, drahého, aj jeho matku. Ona bola drahou matkou aj mne.

Zdravím Asyncrita, Flegona, Hermesa, Patrobasa, Hermasa a tiež ich rodiny.

Zdravím Filologusa, Julia, Nereusa a jeho sestru a Olympasa a všetkých nasledovníkov Ježišových, čo s nimi žijú.

Všetkých objímam! Pošlite vrelé pozdravy všetkým okolitým zborom!

A ešte jedno slovo rady, priatelia. Dávajte dobrý pozor na tých, ktorí z toho, čo ste sa naučili, vyberajú kúsky vyučovania, a potom vyrábajú problémy. Nemajú v úmysle žiť pre Pána Ježiša. Sú v tom len pre to, aby niečo vyťažili a používajú sväté sladké reči, aby oklamali ničnetušiacich nevinných.

A keďže sa nikdy nedalo pochybovať o vašej čestnosti v týchto veciach - nemôžem byť na vás viacej hrdý! Tiež chcem, aby ste boli múdri a uistili sa, že každá "dobrá" vec je aj tá pravá vec. Nebuďte dôverčiví voči uhladeným rečiam. Buďte bdelí, a skôr než zistíte, Boh pokoja šľapne na Satana oboma nohami a zašľape ho do zeme. Radujte sa v Ježišovi!