List Galaťanom

Úvod

Keď sa ženy a muži chytia náboženstva, jedna z prvých vecí je, že ho spravia nástrojom ovládania ostatných - aby ich smerovali , či udržali na tom "správnom mieste". História takejto náboženskej manipulácie a nátlaku je veľmi dlhá a únavná. Nie je udivujúce, že ľudia, čo poznali iba takého náboženstvo, zažívajú slobodu a voľnosť, keď z neho môžu uniknúť. Problém je však, že aj taká sloboda má iba krátku životnosť.

Pavol z Tarzu spravil najlepšie, čo vedel, aby doplnil ešte jednu kapitolu k tejto bezútešnej histórie, keď bol Ježišom obrátený k niečomu radikálne odlišnému - k slobodnému životu s Bohom. Cez Ježiša sa naučil, že Boh nie je iba nejaká neosobná sila, používaná na vynucovanie si predpísaného správania, ale naopak, je to osobný Spasiteľ, ktorý nás uvoľňuje žiť v slobode. Boh nás nenúti z vonku, no oslobodzuje nás znútra.

Bola to slávna skúsenosť a Pavol sa nezastavil, zvestoval ju ostatným a pozýval každého, koho stretol, k tomuto slobodnému životu. Už v prvých rokoch svojho cestovania založili niekoľko zborov v Rímskej provincii Galácie. Neskôr sa dozvedel, že do týchto spoločenstiev prišili učitelia starej školy, ktorí spochybňovali jeho vyučovanie i názory. Chceli znovunastoliť staré spôsoby, tlačili týchto slobodu milujúcich kresťanov medzi múry náboženských pravidiel a nariadení.

Samozrejme, že Pavol pre to zúril. Hneval sa nie len na týchto vodcov s "ramenatými" náboženskými taktikami, čo zastrašujú kresťanov, aby sa vzdali svojho slobodného života v Ježišovi. Ale taktiež bol nahnevaný na kresťanov, že sa takto nechali zastrašiť.

Jeho list Galaťanom pomáha nám aj im v obnove pôvodnej slobody. Taktiež nám dáva pokyny o tom, aký je to Boží dar slobody - najnevyhnutnejšiu príručku, pretože sloboda je veľmi krehký dar, veľmi ľahko zneužitý a často premárnený.

Kapitola 1

1 - 5

Ja Pavol a moji spoločníci viery, posielame pozdravy Galatským zborom. Moja autorita, ktorou vám píšem tento list, nepochádza zo žiadneho hlasovania ľudu, ani z ľudského poverenia niekoho nado mnou. Ale pochádza priamo od Ježiša, Mesiáša a od Boha Otca, ktorý Ho vzkriesil z mŕtvych. Odtiaľ pochádza moje poverenie.

Tak vás zdravím milosťou a pokojom! My poznáme zmysel tých slov, pretože Ježiš Kristus nás zachránil od zlého sveta, tým že sa obetoval za naše hriechy. Boží plán je, aby sme všetci zažili túto záchranu. Nech je Bohu sláva na veky! Áno, tak je!

6 - 24 Posolstvo

Neverím, že ste takí prelietaví, že ste sa nechali zviesť všelijakými inými posolstvami od Toho, ktorý vás povolal milosťou Kristovou! A nie je to iba trochu odlišné, ale úplne iné, cudzie posolstvo - lož o Bohu. Tí, čo robia tieto zmätky medzi vami, prevracajú posolstvo Krista. Poviem to jasne : Ak by niekto z nás, dokonca aj anjel z neba prišiel a kázal vám niečo iné ako to, čo vám bolo pôvodne kázané, tak nech je prekliaty! Už som to raz hovoril a poviem to znovu : Ak ktokoľvek, bez ohľadu na jeho povesť, či odporúčania, vám bude kázať niečo iné, ako vám bolo kázané na začiatku, tak nech je prekliaty!

Myslíte, že toto hovorím prísne, aby som manipuloval davy? Alebo, aby som sa zaliečal Bohu, či čakal na potlesk?

Ak by mojim zámerom bola popularita, tak by som sa neunúval byť Kristovým otrokom. Ale vedzte, a to chcem najviac zdôrazniť priatelia, že toto veľké Posolstvo , čo som vám priniesol, nie je iba z ľudskej dobrej vôle. Ja som ho neprijal cez tradíciu, ani som sa o tom neučil v žiadnej škole. Dostal som ho priamo od Boha, Posolstvo som prijal priamo od Ježiša Krista.

Som si istý, že ste počuli príbeh môjho predošlého života, keď som ešte žil židovským spôsobom.

Vtedy som veľmi prenasledoval cirkev Božiu. Ničil som ju systematicky. Bol som tak nadšený tradíciami našich predkov, že som vo svojej kariére som preskočil všetkých svojich rovesníkov. A aj napriek tomu mal Boh so mnou zámer. Ešte vtedy, ako som bol v lone svojej matky, odtiaľ ma povolal, pre svoju obrovskú milosť! A tak vstúpil do môjho života a zjavil mi Syna, aby som dnes mohol radostne hovoriť o Ňom nežidom.

Priamo po tom, ako ma povolal - bez varovania môjho okolia, dokonca bez konzultácie s apoštolmi v Jeruzaleme, šiel som do Arábie. Potom som sa vrátil do Damašku, ale to bolo ešte tri roky pred tým, ako som šiel do Jeruzalema, aby som si porovnal príbehy s Petrom. Strávil som tam iba pätnásť dní, ale boli to ohromné dni! Stretol som tam len Jakoba, Pánovho brata. Iného apoštola som nestretol. (A to vám hovorím čistú pravdu.)

A tak sa začala moja služba v Sýrii a Cilícii. Počas toho obdobia a môjho pôsobenia som bol stále neznámou tvárou medzi Kresťanskými cirkvami v Judei. Poznali iba toto: Muž, čo nás raz prenasledoval, dnes káže presne to posolstvo, ktoré chcel zničiť.

Ich reakciou bola vždy chvála a vďaka Bohu za mňa!

Kapitola 2

1 - 21 Čo je centrom?

Štrnásť rokov po tejto prvej návšteve sme s Barnabášom znovu šli do Jeruzalema a vzali Títa so sebou. Šiel som im objasniť, čo mi bolo zjavené. Predložil som im všetko, čo som vyučoval nežidov. Hovoril som v súkromí s vodcami, ktorých si cirkev vážila, aby sa tieto záležitosti nestali kontroverznou verejnou záležitosťou, ovplyvnenou etnickými tendenciami. Nechcel som, aby roky mojej práce boli pošpinené a tiež som nechcel ohroziť moju súčasnú službu.

Bolo významné, že od Títa, keďže bol nežid, nebolo požadované, aby sa dal obrezať.

Kým sme boli na konferencii, dostali sa medzi nás špehovia, ktorí predstierali, že sú kresťanmi a chceli zistiť akí slobodní a pravdiví sme. Ich postranným úmyslom bolo, aby sme sa stali rovnakými otrokmi, ako sú oni. No nespravili sme im tú radosť a stáli sme na svojom, chránili sme Posolstvo pravdy pre vás.

Čo sa týka tých, čo si o sebe myslia, že sú v cirkvi dôležití, tak ich povesť ma vôbec nezaujíma.

Lebo Boh nie je ohromený vonkajším prejavom, a ani ja nie. No a samozrejme títo vodcovia neboli schopní dodať nič k tomu, čo som kázal. Bolo evidentné, že Boh ma poveril tými istým posolstvom pre nežidov, ktoré Peter kázal židom. Uznali, že moje posolstvo je od Boha, Jakub, Peter a Ján - piliére cirkvi - mne aj Barnabášovi potriasli rukou a určili nás pre službu nežidom, zatiaľ, čo oni boli naďalej zodpovední za prácu medzi židmi.

Jedinú vec, ktorú dodali bolo, aby sme nezabúdali na chudobných, no a to som ja už dávno mal na srdci.

Neskôr prišiel Peter do Antiochie. Musel som ho tam konfrontovať tvárou tvár, pretože vyšiel z koľají. Totiž pred tým, ako určité osoby prišli spolu s Jakubom, Peter pravidelne jedával s nežidmi. No keď prišla tá skupina konzervatívcov z Jeruzalema, Peter sa opatrne medzi nich zaradil a od nežidov si držal taký veľký odstup, ako sa len dalo.

Presne takto sa bál tých konzervatívnych židov, čo sa snažili vtlačiť staré tradície obrezávania.

Žiaľ aj ostatní židia v zbore v Antiochii sa pridali k tomuto pokrytectvu, dokonca aj Barnabáš bol uháňaný touto šarapatou.

No keď som videl, že si neudržujú stály, priamy smer v súlade s Posolstvom, povedal som Petrovi, priamo pred všetkými: "Ak ty, žid žiješ ako nežid, keď ťa nesledujú tí strážni psy z Jeruzalema, tak aké právo máš žiadať od nežidov, aby sa prispôsobovali židovským zvykom, len aby si sa zapáčil tým svojim kamarátom z Jeruzalema?"

My, ako židia vieme, že nie sme o nič lepší, ako hriešni nežidia. Vieme veľmi dobre, že cesta k Bohu nevedie cez dodržiavanie pravidiel, ale jedine skrze vieru v Ježiša Krista. A ako to vieme? Vyskúšali sme to, mali sme najlepší systém pravidiel, aký svet kedy videl! Sme presvedčení, že žiadna ľudská bytosť sa nezapáči Bohu skrze sebavylepšovanie. My sme uverili v Ježiša ako Mesiáša, aby sme mohli byť ospravedlnení pred Bohom skrze dôveru v Mesiáša a nie cez pokusy byť dobrým.

Všimli ste si, že my vôbec nie sme dokonalí? (Žiadne novinka, však?) A ste pripravení obviniť ľudí ako som ja, ktorí skrze Krista nachádzajú cestu k Bohu, že nie sú dokonale cnostní? A žeby tým pádom bol Kristus náš spolupáchateľ? Toto obvinenie je veľmi pochabé. Ak by som sa ja snažil byť dobrým, tak by som znovu staval rovnakú stodolu, ktorú som už raz zbúral. Choval by som sa ako šarlatán.

Ale čo sa tu v skutočnosti odohrávalo: Snažil som sa dodržiavať všetky pravidlá a išiel som sa zodrať, aby som sa Bohu zapáčil, no nefungovalo to. A tak som s tým skoncoval, vzdal som sa toho, že som bol "mužom zákona", aby som mohol stať mužom Božím. Kristov život mi ukázal cestu, uschopnil ma k tomu.

Ja sa s Ním úplne stotožňujem. Vskutku, bol som ukrižovaný s Kristom. Moje ego už viac nie je centrálne. Už viac nie je dôležité, aby som pred vami vyzeral spravodlivo, alebo aby som mal váš dobrý názor, a taktiež ma viac neženie to, aby som robil na Boha dojem. Kristus žije vo mne. Život, ktorý ma vidíte žiť už nie je môj, ale žijem ho vierou v Syna Božieho, ktorý ma miloval a Samého seba za mňa dal. A k tomu starému sa už nebudem vracať.

Ešte vám nie je jasné, že staré dodržiavanie pravidiel, to náboženstvo páčenia sa druhým, by bolo zavrhnutím všetkého osobného a slobodného, čo ste zažívali vo vzťahu s Bohom? Ja to odmietam, odmietam sa zriecť Božej milosti.

Ak by živý vzťah s Bohom mohol prísť skrze dodržiavanie pravidiel, tak potom Kristus zomrel úplne nadarmo.

Kapitola 3

1-14 Dôverujte Kristovi a nie zákonu

Vy blázniví Galaťania! Čo vás niekto uriekol? Už ste úplne stratili všetok zdravý rozum? Niečo bláznivé sa muselo stať, lebo je očividné, že už viacej nie je vo vašich životoch jasným centrom zamerania ukrižovaný Ježiš. No Jeho obeť bola pred vás predostretá veľmi jasne a zreteľne.

Chcem sa vás niečo spýtať: Ako začal váš život? Bolo to tým, že ste sa o dušu snažili zapáčiť Bohu? Alebo to bolo tým, že ste reagovali na Božie Posolstvo? A chcete teda naďalej pokračovať v tom bláznovstve? Lebo iba blázni si myslia, že môžu vlastnými silami dokončiť to, čo Boh začal.

Ak ste neboli dosť silní, alebo dosť múdri na to, aby ste mohli začať, tak prečo si myslíte, že by ste to dokázali dokončiť? A či ste nadarmo prešli tým boľavým procesom učenia? Ale ešte stále máte šancu, no ak budete v tomto pokračovať , tak ju stratíte!

Odpovedzte mi na toto: Boh, ktorý vás bohate zahrňuje Svojou prítomnosťou, Svojim Svätým Duchom a koná vo vašich životoch veci, ktoré by ste vy nikdy samy nezvládli, myslíte, že to robí pre vaše horlivé morálne úsilie? Alebo pretože ste vložili svoju dôveru v Neho, nech to On vykoná vo vás? Nedejú sa tieto veci medzi vami rovnako, ako sa diali s Abrahámom? On uveril Bohu a ten skutok viery sa obrátil na život, spravodlivý pred Bohom.

Nie je vám zrejmé, že tí, čo vložia svoju dôveru v Krista (nie v zákon!) sú ako Abrahám : deťmi viery? To všetko bolo predostreté vopred v Písmach, že Boh ospravedlní aj nežidov, a to vierou.

Písmo predpovedá toto zasľúbenie Abrahámovo: "Všetky národy budú v tebe požehnané."

Takže tí, čo dnes žijú vierou, sú požehnaní spolu s Abrahámom, ktorý vierou žil - toto nie je nič nové! A teda to znamená, že každý, kto sa snaží žiť vlastným úsilím, nezávisle na Bohu, ten je predurčený k pádu. Písmo to potvrdzuje: "Zlorečený je každý, kto zlyhá v dodržiavaní jediného detailu v Knihe Zákona."

A je jasné, že je nemožné dodržiavať taký morálny program, a preto tým pádom nie je možné udržať si vzťah s Bohom tým spôsobom. Človek, ktorý žije vo správnom vzťahu s Bohom, dokáže prijať všetko, čo má Boh pre neho pripravené. Robiť veci pre Boha je presný opak toho, keď vstupujeme do toho, čo Boh robí pre nás. Habakuk to dobre povedal: "Ten, čo verí Bohu, je pred Bohom spravodlivý - a to je pravý život." Dodržiavanie pravidiel sa automaticky nerozvinie do života viery, ale naopak sa zamotáva do stále väčšieho úsilia pravidlá dodržiavať. Je to aj fakt popísaný v Písmach : "Ten kto robí tieto veci (dodržiava pravidlá), podľa nich bude aj žiť."

Kristus nás predsa vyslobodil z tohto sebazničujúceho, prekliateho života, ktorý sám seba pohltí. Pamätáte si, čo Písmo hovorí, "Prekliaty je ten, čo visí na dreve" ? Presne to sa stalo, keď bol Ježiš priklincovaný na kríž: On sa stal prekliatím a v tom momente prekliatie anuloval . A vďaka tomu dnes je vzduch čistý a my môžeme vidieť, že to Abrahámove požehnanie je prítomné a ponúkané aj nežidom. Všetci môžeme prijať Boží dar, Jeho Ducha s nami i v nás vtedy, keď uveríme - presne tak, ako to prijal aj Abrahám.

15 - 27

Priatelia, chcem vám ukázať príklad z každodenného života, aby ste videli o akom živote v slobode to hovorím. Ak sa raz niečo "podpíše", tak sa to už potom nedá zrušiť, alebo k tomu dodávať. Tak bolo dané zasľúbenie Abrahámovi a jeho potomkom. Ale keď sa pozrieme bližšie do Písem, na použitý jazyk právneho dokumentu, tak sa tam nepoužíva slovo "potomkom"(teda tvar slova nie je v množnom čísle), ale slovo je v jednotnom čísle, teda "potomkovi", čo je odkazom na Krista.

A ja to interpretujem takto: Vôľa alebo záveť "podpísaná" Bohom, nie je anulovaná dodatkom, ktorý bol pridaný o 430 rokov neskôr, takže nemôže negovať sľub, ktorý bol napísaný v záveti. Takže tento dodatok so všetkými inštrukciami a nariadeniami, nemá nič spoločné so zasľúbeným dedičstvom, zmieňovanom v záveti.

O čom teda ten dodatok - ten zákon vlastne je? Bol to premyslený doplnok k pôvodnému zmluvnému sľubu, danému Abrahámovi. Zámerom zákona bolo, udržať hriešnych ľudí na ceste spasenia až do príchodu Krista (potomka), dediča zasľúbení, ktorý ich potom rozdá všetkým nám. Je zrejmé, že tento zákon nebol z priameho stretnutia s Bohom, ale bol daný poslom anjelom do rúk prostredníka Mojžiša. Takže keď tam bol prostredník na vrchu Sinaji, tým pádom nemali ľudia priamy prístup k Bohu, však? No pôvodné zasľúbenie bolo priame Božie požehnanie, prijímané vierou.

Takže, ak je to takto, znamená to že zákon pôsobí proti zasľúbeniu? Neguje Božiu vôľu pre nás? V žiadnom prípade.

Zámerom zákona bolo, aby bolo všetkým jasné, že my všetci sme mimo a sme v nesprávnom vzťahu s Bohom. Ukázať nám zbytočnosť schém náboženského systému, získavania vlastným úsilím to, čo dokážeme získať len očakávaním vierou na Boha, aby dokončil svoj sľub. Lebo ak by akékoľvek dodržiavanie zákonov malo moc v nás vytvárať život, tak by sme už na to boli prišli.

Do času, kým sme dostatočne dozreli, aby sme slobodne s vierou vedeli reagovať na živého Boha, boli sme starostlivo obklopovaní a chránení Mojžišovým zákonom. Ten zákon bol ako gréck pestúni, ktorí sú známi tým, že doprevádzajú deti do škôl, chránia ich od nebezpečenstva, či vyrušovania, uisťujú sa, že deti sa dostanú na miesto určenia.

No vy ste už dorazili na miesto určenia: Skrze vieru v Krista máte priamy prístup k Bohu. Váš krst v Kristovi nebol iba kúpeľ nového začiatku, ale tiež zahrňuje nový dospelý odev viery - Kristovho života, čo je naplnením pôvodného Božieho plánu.

28 - 29 V Kristovej rodine

V Kristovej rodine nesmie byť rozdelenie na židov a nežidov, na otrokov a slobodných, na mužov či ženy. Všetci sú si rovní. Všetci sme v spoločnom vzťahu s Ježišom Kristom. A keďže ste Kristovou rodinou , tak ste aj tým slávnym Abrahámovým "potomkom", dedičom podľa zmluvných zasľúbení.

Kapitola 4

1 - 31

Ukážem vám praktický príklad. Kým je dedič neplnoletý, nemá oveľa viac výhod, ako sluha, aj keď legálne mu patrí celé dedičstvo, no podlieha pestúnom a správcom, kým nenastane deň, ktorý určil jeho otec pre osamostatnenie. Rovnako je to s nami: Kým sme nedospelí, sme ako sluhovia, ktorým sa dávajú jednoduché inštrukcie, ako žiť svoje životy.

No keď nastal čas, ktorý určil Boh Otec, keď poslal Svojho Syna, narodeného zo ženy, narodeného v prostredí zákona preto, aby mohol vyslobodiť tých, ktorých zákon uniesol. A my sme boli oslobodení, aby sme mohli zakúšať naše právoplatné dedičstvo. Dnes môžete s istotou povedať, že ste plne adoptovaní, ako Jeho vlastné deti. Pretože Boh poslal Ducha Svojho Syna do našich životov, aby sme mohli vravieť, "Ocko! Otecko!" Na takejto dôvernej konverzácii s Bohom môžeme vidieť, že nie sme otroci, ale Jeho deti! A keď ste deťmi, tak ste aj dedičmi, s úplným prístupom k dedičstvu.

Ešte skôr, ako ste poznali Boha osobne, otročili ste takzvaným bohom, čo v sebe nemali nič božské. No dnes, keď poznáte pravého Boha, alebo lepšie povedané, odkedy Boh pozná vás, ako je potom možné, že ste znovu podľahli tým "bezzubým tigrom"? To je presne to, čo robíte, keď sa necháte zastrašiť k úzkostnému dodržiavaniu všetkých tradícií, tabu a predsudkov , voči rôznym sviatkom, a obdobiam v roku. Mám dojem, že tá moja namáhavá práca medzi vami bola úplne zbytočná!

Moji drahí priatelia, veľmi by som chcel, aby ste sa vžili do mojej situácie, rovnako, ako ja som sa vžil do vašej, keď som bol s vami. Boli ste veľmi citliví a láskaví. Nikdy ste sa proti mne nepostavili. Dobre ste vedeli, že dôvod, prečo som ostal u vás kázať bolo, že som bol fyzicky vyčerpaný a nemohol som pokračovať v ceste ďalej, bol som nútený ostať u vás.

A nepamätáte sa, že hoci prijať chorého hosťa nebolo pre vás jednoduché, no vy ste sa o mňa starali, ako o anjela Božieho, tak ako by ste sa starali o samotného Ježiša, keby vás navštívil? Čo sa stalo s tým pocitom spokojnosti, čo ste vtedy zažívali? Niektorí z vás by mi dokonca dali aj vlastné oči, keby mohli - tak veľmi sa o mňa starali!

A dnes som vašim nepriateľom iba pre to, že vám hovorím pravdu? Nechce sa mi veriť.

Tí heretickí učitelia vám ťahajú medové motúzy popod fúzy, no ich motívy sú hnilé. Chcú vás odrezať od slobodného sveta milosti Božej, len aby ste záviseli iba od nich, od ich uznania a usmerňovania, aby sa cítili dôležito.

Je dobré, aby ste boli horliví v dobrých skutkoch, ale nie len vtedy, keď som s vami. Neviete sa zaujímať o mňa i moje posolstvo rovnako, keď nie som s vami, ako aj keď som s vami? Viete, ako sa teraz cítim, a ako sa len budem cítiť, keď bude Kristus viditeľný vo vašich životoch? Ako matka pri pôrodných bolestiach. Tak túžim byť s vami. Potom by som nemusel písať tento prísny list, z čistej frustrácie.

Povedzte mi teraz, tak veľmi ste sa zamilovali do zákona? Ale dávali dobrý pozor? Lebo Abrahám mal dvoch synov, jedného od otrokyne a druhého od slobodnej. Syn otrokyne sa narodil z vôle človeka, no syn slobodnej sa narodil zo zasľúbenia Božieho. A toto ilustruje presne to, čo práve riešime. Títo dvaja reprezentujú dva spôsoby vzťahu s Bohom. Jeden je z vrchu Sinaji v Arábii a zhoduje sa s tým, čo sa teraz deje v Jeruzaleme - otrocký život, plodiaci otrockých potomkov. Je to spôsob Hagar. Naopak, existuje aj neviditeľný Jeruzalem, slobodný Jeruzalem, naša matka - a to je spôsob Sári. Spomeňme si, čo napísal Izaiáš:

Raduj sa neplodná žena, čo nemáš deti,

Krič a volaj, ty čo nepoznáš pôrodné bolesti,

Pretože detí neplodnej bude viac ako tej, čo má muža.

Nie je vám jasné, priatelia, že vy, ako Izák, ste deťmi zasľúbenia? Za dní Sári a Hagar, dieťa ktoré bolo počaté (Izmael) bez viery unavuje dieťa (Izáka), ktoré prišlo zmocnené Duchom, zo zasľúbenia z viery.

A či nevidíte, že to unavovanie, čo teraz zažívate od Jeruzalemských heretikov kopíruje presne tento princíp? Ale Písmo nám hovorí, čo robiť: "Vyžeň otrokyňu aj jej syna, pretože otrok nebude dediť spolu so slobodným synom." Je to čierne na bielom. My nie sme deti otrokyne, sme deťmi slobodnej.

Kapitola 5

1 - 18 Život slobody

Kristus nás oslobodil k životu v slobode. Tak si stojte za svojim! Nikdy viac nedovoľte, aby na vás niekto nakladal jak na otrokov.

Zdôrazňujem to! Ak niekto z vás pristúpi na obriezku, alebo akýkoľvek systém dodržiavania pravidiel, v tom okamihu je Kristova ťažko vybojovaná sloboda nanič. Ešte raz to opakujem! Osoba, ktorá príjme spôsob obriezky, vymieňa všetky výhody slobodného života v Kristu za povinnosti otrockého života zákona.

Predpokladám, že to nikdy nebolo vašim pôvodným zámerom, no stalo sa. Ak chcete žiť podľa svojich náboženských plánov a projektov, tak sa odrezávate od Krista, od milosti. Zatiaľ čo my očakávame na naplňujúci vzťah s Duchom. Pretože v Kristu, ani to najsvedomitejšie náboženstvo či naopak opovrhovanie náboženstvom, to všetko je ničím. To na čom skutočne záleží, je niečo oveľa hlbšie : viera prejavená láskou.

Darilo sa vám skvele! Kto vás dostal a vykoľajil z toho správneho smeru poslušnosti? Tento odklon nepochádza od Toho, ktorý vás povolal. Preto prosím nezahoďte to, ako niečo nepodstatné.

Kvasu stačí len chvíľočka a prenikne do celého cesta.

Ale Pán mi dal do srdca istotu, že sa neskazíte. No ten, čo vás rozrušuje, toho neminie Boží súd.

Čo sa týka klebiet, že ja kážem spôsob obriezky (ako som kázal ešte pred cestou do Damašku), tak to je absurdné. Prečo by som potom bol prenasledovaný? V tom prípade by pohoršenie kríža bolo zrušené. Ale čo, keď sú títo agitátori tak posadnutí obrezávaním, tak nech sa pre mňa za mňa aj celí vykastrujú!

Je absolútne jasné, že Boh vás povolal k slobode. Len aby ste túto slobodu nepoužívali ako výhovorku pre hocičo, lebo tým svoju slobodu ničíte. Radšej svoju slobodu používajte na to, aby ste si slúžili navzájom v láske, a vtedy sloboda rastie. Ak sa hryziete a zle si robíte, tak potom pozor - lebo onedlho sa zničíte medzi sebou. A kde bude potom vaša prevzácna sloboda?

Toto je moja rada: Žite slobodne, buďte oživovaní a motivovaní Božím Duchom. A tak sa vyhnete nutkaniu vykrmovať svoju sebeckosť. Tieto dva spôsoby života sú v úplnom protiklade, takže sa nedá chvíľu žiť jedným spôsobom a potom prejsť na druhý, podľa toho akú náladu práve máte v ten deň. Prečo si radšej nezvoliť byť vedený Duchom a tak uniknúť bludom na zákone položenej existencie?

19 - 26

Je očividné, že výsledkom takého životného štýlu, v ktorom si človek robí stále len, čo chce, je dokola ten istý kolotoč: nedostatok lásky, lacný sex, nepríjemne sa nahromaďujúci mentálny a emocionálny odpad, šialenstvo a apatia pohltia pocit šťastia, vyčačkaní bohovia, náboženské kúzelnícke predstavenie, paranoická samota, súťaženie kto z koho, túžby typu všetko - chcieť - no nikdy nemať dosť, otravná náladovosť, neschopnosť milovať, či byť milovaný, rozbité rodiny, rozbité životy, malomyseľnosť a neúprimné úsilie, otrasný zvyk z každého robiť svojho súpera, nekontrolované a neovládateľné závislosti, ,či škaredé paródie na komunitu. A mohol by som ešte pokračovať ďalej.

Toto nie je prvý krát, čo som vás varoval. Ak bude používať svoju slobodu pre takéto veci, nikdy nezdedíte Božie kráľovstvo.

No čo sa stane, ak budeme žiť Božím spôsobom? On bude vnášať dary do vášho života, podobne ako keď sa objaví ovocie v sade - veci ako láska k druhým, prekypujúci život, pokoj. Vyvinieme si vôľu vydržať pri veciach, zmysel pre súcit, a presvedčenie, že základná svätosť preniká vecami i ľuďmi. Zistíme, že sme verne zapojení v povinnostiach, a nikto nás nemusí nútiť. Sme schopní si usporiadať a viesť svoj život múdre.

Legalizmus je bezmocný pri týchto veciach, v podstate sa iba pletie do cesty. Medzi tými, čo patria Kristovi, všetko čo je spojené so svojvôľou a nedbalým riadením sa tým, čo je iní nazývajú nevyhnutným - to všetko je na dobro zabité - ukrižované.

A keďže sme si zvolili žiť týmto spôsobom života, životom Ducha, tak sa uisťujme, že to nie je iba v našej hlave, alebo len nejaký pekný sentiment, ale zakomponujme to do každého detailu nášho života. To znamená, že sa nebudeme porovnávať jeden s druhým, akokeby bol niekto z nás lepší či horší. Máme oveľa zaujímavejšie veci na práci. Predsa každý z nás je originál.

Kapitola 6

1 - 18 Nič, len kríž

Žite kreatívne priatelia. Ak niekto padne do hriechu, odpustite mu a dajte ho do poriadku. Kritické komenty si nechajte pre seba. Lebo vy možno budete potrebovať odpustenie ešte skôr ako slnko zapadne. Skloňte sa a slúžte tým, čo sú utláčaní. Zdieľajte ich bremená a tak naplňte zákon Kristov. Ak si myslíte, že na toto ste príliš dobrí, tak len škaredo klamete samých seba.

Pozorne skúmajte to kým ste a aká práca vám bola daná a vložte sa do nej. No nebuďte zo seba ohromení, ani sa neporovnávajte. Každý z vás je zodpovedný za to, aby čo najtvorivejšie žil svoj život.

Buďte si istí, boli vyučení k dospelosti, aby ste štedro vstúpili do spoločného života s tými, ktorí vás vyučovali, zdieľajúc všetko dobré čo máte a zažívate.

Nedajte sa zviesť: Bohu sa nedá vysmievať. To čo človek seje, to bude i žať. Ten, kto seje sebeckosť, ľahostajnosť a ignoráciu voči potrebám iných - ten ignoruje aj Boha! A zožne žatvu plnú burín. Buriny budú to jediné, čo bude môcť ukázať zo svojho života! No ten, kto seje reakciu na Božie volanie, dovoľuje Duchu Božiemu konať prácu v ňom, ten bude žať skutočný život, večný život.

Preto nebuďte zmorení z dobre robenia, veď v pravom čase budeme žať, ak sa nevzdáme. No teraz kým sa dá, pracujme pre blaho všetkých, počnúc ľuďmi, ktorí sú k nám najbližšie v našej komunite.

V týchto posledných vetách chcem zdôrazniť veľkými písmenami, mojim rukopisom, ako nesmierne dôležité je to, o čom som vám písal. Ľudia, čo vás nútia do spôsobov obriezky majú len jeden motív: Chcú ľahkým spôsobom vyzerať dobre pred ostatnými, no chýba im odvaha žiť vierou, ktorá nesie utrpenie Krista i Jeho smrť. Všetko, čo o zákone hovoria je iba vzduch. Oni samy ho nedodržiavajú. A sú veľmi vyberaví v tom, ktoré zákony budú dodržiavať. Chcú, aby ste sa dali obrezať, nech sa potom môžu chvastať, že ste na ich strane. To je opovrhnutiahodné!

Čo sa mňa týka, ja sa nebudem chváliť ničím iným, iba Krížom nášho Pána Ježiša Krista. Vďaka Krížu som bol ukrižovaný smerom k tomto svetu, oslobodený od dusivého pocitu páčiť sa ostatným, vtiesnajúc sa do malých foriem, ktoré diktujú. Či nevidíte ten centrálny bod? To nie je tom, čo robím ja, alebo vy - či už prijímame alebo odmietame obriezku. Je to tom, čo robí Boh a On tvorí niečo úplne nové, slobodný život! Tí, čo kráčajú takýmto štandardom, sú praví Izraeliti Boží - Jeho vyvolený národ. Pokoj a milosť na nich!

Úprimne, ja sa už týmto nechcem ďalej zaoberať. Mám ešte iné, oveľa dôležitejšie veci na práci - seriózne žiť túto vieru. Na svojom tele nesiem jazvy zo služby Ježišovi.

Nech to, čo nás Pán Ježiš Kristus dáva zadarmo je hlboko a osobne vaším, moji priatelia.

Och, áno!