Evanjelium Marka

Úvod
Marek nestráca čas a ide hneď na vec - jednoduchý úvod, a v celom deji sa od začiatku po koniec neodkláňa od témy. Stala sa vec, ktorá radikálne zmenila spôsob, akým zažívame dnešný svet, a nevie sa dočkať, aby to všetko vyrozprával. V každej jednej vete cítiť dych - vyrážajúce nadšenie. Čím skôr Posolstvo pochopíme, tým skôr budeme na tom lepšie, pretože Posolstvo je dobré, je vynikajúce: Boh je tu a je na našej strane.
Samotné prehlásenie, že Boh existuje, v podstate nie je žiadnou novinkou. Väčšina ľudí, vo väčšine storočí verila v existenciu Boha či božstiev. Mimochodom ľudia v spoločenstvách aj počas storočí venovali viac pozornosti a záujmu nadprirodzenému, než všetkým ostatným praktickým veciam dokopy - ako jedlu, nocľahu, obliekaniu, zábave, práci, rodine.... čomukoľvek.
Ale Boh je tu práve teraz, stojí za nami, aktívne hľadá cestu, ako nám najlepšie pomôcť - a toto je tou dobrou správou. No s takým niečím, ako je viera v Boha spolu zvykne ísť aj mnoho domnienok, klebiet, z čoho potom vzniknú rôzne povery, znepokojenia a nesprávne propagácie. A tak Marek nám pochopiteľne chce rýchlo vysvetliť všetko od zrodu, života, smrti a vzkriesenia Ježiša - Udalosti, ktoré nám odhaľujú pravdu o Bohu, aby sme mohli žiť v realite a nie v ilúzii. Nechce, aby sme stratili čo i len minútu z našich drahocenných životov, že by sme nevedeli o tej najpraktickejšej zo všetkých vecí - a tou je Božia obrovská túžba nás zachrániť.

1. Kapitola
1 - 11 Ján Krstiteľ
Dobrá správa Ježiša Krista - Posolstvo! - začína tu, vo zvitku proroka Izaiáša:
Dávaj dobrý pozor: Posielam pred tebou svojho kazateľa.
On vyrovná cestu pred tebou.
Hrmenie v púšti.
Pripravte sa na Boží príchod!
Vyrovnajte a upravte svoje cesty.
Ján Krstiteľ bol v púšti, kázal krst zmeny života, ktorá vedie k odpusteniu hriechov. Ľudia sa k nemu valili z Judska a Jeruzalema, a potom ako vyznali svoje hriechy, boli pokrstení v rieke Jordán do nového zmeneného života. Ján nosil rúcho z ťavej kože, okolo pása mal kožený opasok. Jedol kobylky a divoký med.
Takto kázal: " To hlavné ešte len príde. Hviezda tohto príbehu, ja som iba Jeho kulisár. On zmení vaše životy. Ja vás krstím vo vode, obracajúc váš starý život na život kráľovstva. Jeho krst - svätý krst Ducha Svätého - ten vás zmení zvnútra navonok.
V tomto čase prišiel aj Ježiš z Nazareta v Gelilei, a bol pokrstení Jánom Krstiteľom v Jordáne. V okamihu, ako vyšiel z vody videl, ako sa nebo otvorilo a zostúpil na Neho Boží Duch v podobe holubice. Spolu s Duchom bolo počuť hlas: " Ty si môj Syn, vyvolený, znamenie mojej lásky, pýcha môjho života!"
12 - 20 Božie Kráľovstvo prišlo
Hneď potom ten istý Duch odviedol Ježiša na púšť. Štyridsať dní a nocí bol testovaný Satanom. Jeho spoločníkmi boli divé zvieratá a starali sa o Neho anjeli.
Potom ako Jána zajali, Ježiš šiel do Galilei kázať slovo Posolstva Božieho: "Čas je tu! Prišlo Božie kráľovstvo. Zmeňte svoje životy a uverte Správe. "
Keď prechádzal po brehu Galilejského jazera, videl Šimona a jeho brata Andreja chytať ryby. Tým sa živili. Ježiš im vraví: "Poďte so mnou. Ja z vás urobím iných rybárov. Ukážem vám ako byť rybárom mužov a žien, namiesto sumcov a kaprov. " A oni sa na nič nepýtali, pustili svoje siete a šli za Ním.
O pár kilometrov ďalej, pozdĺž brehu, uvidel bratov Jakuba a Jána, Zebedeových synov. Boli v lodi a opravovali si siete. Tam na mieste im dal rovnakú ponuku. A oni taktiež hneď opustili svojho otca Zebedeho, svoju loď a šli za Ním.
21 -34 Smelé vyučovanie
Išli do Kafarnaum. Bola sobota a Ježiš prišiel do chrámu. Strávil tam celý deň vyučovaním. Ľudia boli prekvapení z Jeho učenia, bolo tak priame a odvážne, nie také slovíčkárske a nudné, ako zvykli učiť náboženský učitelia.
Zrazu ich tam vyrušil akýsi muž, ktorý začal vykrikovať: "Čo tu s nami chceš Ježiš? Ja viem čo! Ty si ten Svätý Boží a prišiel si, aby si nás zničil! " Ježiš ho umlčal, "Ticho! Vyjdi z neho!" Trápený muž chytil kŕč, hlasno zareval a zlý duch z neho vyšiel .
Všetci boli v úžase, nastal šum zvedavosti: "Čo sa to tu deje? To je tým novým učením? Zatvára ústa nečistým, démonickým duchom a posiela ich preč!" Správy o Ňom sa rozšírili veľmi rýchlo, a onedlho o tom vedela celá Galiela.
Potom šli do Šimonovho a Andrejovho domu spolu s Jakubom a Jánom. Šimonova svokra ležala v posteli celá v horúčkach. Povedali to Ježišovi. On k nej podišiel, chytil ju za ruku a postavil z postele. Horúčka bola preč a ona im šla navariť večeru.
V ten večer, keď už slnko zapadlo, priniesli k Nemu chorých, posadnutých, celé mesto stálo v rade pri Jeho dverách. Uzdravoval ich choré telá a sužované duše. Keďže duchovia poznali Jeho pravú identitu, nedovolil im o tom hovoriť.
35 -45 Malomocný
Ešte keď bola tma, chvíľu pred svitaním, vstal a šiel von na tiché miesto modliť sa. Šimon a tí čo boli s Ním, Ho šli hľadať. Našli Ho a vravia: "Všetci Ťa hľadajú." Ježiš vraví: "Poďme aj do ostatných dediniek, nech aj tam môžem kázať, lebo preto som prišiel." A chodil cez celú Galileu, kázal a vyháňal démonov. Prišiel k Nemu aj jeden malomocný, prosil Ho na kolenách: "Ak by si chcel, Ty ma môžeš očistiť." Ježiš bol hlboko dotknutý, vystrel svoju ruku, dotkol sa ho a povedal: "Chcem, aby si bol čistý." Jeho choroba bola preč, pokožka bola hladká a zdravá. Ježiš mu prísne prikázal: "Nikomu nič nevrav. Vezmi obeť očistenia, tak ako to prikázal Mojžiš, a ukáž sa kňazovi. To bude pred ľuďmi dôkazom tvojho uzdravenia." Ale ten človek, hneď ako zmizol z dohľadu, začal každému hovoriť, čo sa stalo, až sa to dozvedelo celé mesto. Ježiš sa potom musel pohybovať už len na odľahlejších miestach, nemohol sa viac pohybovať voľne medzi ľuďmi v meste. Ale ľudia Ho aj tak vždy našli a hrnuli sa k Nemu zo všetkých strán.

Kapitola 2
1 - 12 Chromý
Po pár dňoch sa Ježiš vrátil do Kafarnauma a hneď sa roznieslo, že je späť doma. Prišiel celý dav a všetci sa tlačili do dverí, až kým nemohol nik vyjsť von ani dnu. On kázal Slovo. Priniesli k Nemu chromého, ktorého niesli štyria muži. A keďže neboli schopní dostať sa dnu kvôli davu, odstránili časť strechy a spustili chromého na lanách dolu. Ježiš bol dojatý ich smelou vierou a tak povedal chromému: "Synu, odpúšťam ti hriechy."
Niektorí náboženskí učitelia, čo tam sedeli, si začali pošepkávať : "On takto nesmie rozprávať! Boh a iba Boh smie odpúšťať hriechy." Ježiš okamžite vedel, čo si myslia a povedal: "Prečo ste takí skeptickí? Čo je ľahšie povedať chromému: "Odpúšťam ti hriechy", alebo "Postav sa, vezmi si svoje lôžko a začni chodiť? " , ale aby vám bolo jasné, som Syn Človeka a mám právo na oboje." Potom pozrel na chromého : "Postav sa, vezmi si lôžko a choď domov." A muž sa postavil, chytil svoje lôžko a pred zrakom všetkých vyšiel von. Šúchali si oči, lebo to bolo neuveriteľné, chválili Boha a vraveli : "Nič podobné sme v živote nevideli!"
13 - 17 Zberateľ daní
Ježiš sa potom šiel prejsť popri brehu jazera. Znova sa k Nemu nahrnul zástup, a tak ich vyučoval. Ako Ho zástup nasledoval, uvidel Léviho, syna Alfeusa, ako práve pracuje - vyberá dane. Ježiš mu vraví: "Poď za mnou." A on šiel.
Neskôr bol Ježiš doma s učeníkmi a spoločne stolovali pri večeri i s hosťami, ktorí nemali veľmi dobrú povesť. Zdalo sa, že niektorí z nich sa dokonca stali Jeho nasledovníkmi. Náboženskí učitelia a farizeji videli v akej spoločnosti sa pohybuje a pustili sa do Jeho učeníkov: " Čo je toto za príklad, že si pripúšťate takýchto niktošov ? " Ježiš to započul a strelil im naspäť: "Kto potrebuje doktora: zdraví či chorí? Ja som tu na to, aby som pozýval chorých od hriechu a nie duchovne dokonalých."
18 - 28 Zabávať sa či sa postiť?
Učeníci Jána Krstiteľa a aj učeníci farizejov mali pravidelný zvyk postiť sa. A tak niektorí konfrontovali Ježiša: "Prečo nasledovníci Jána a aj farizejov praktizujú post , ale tvoji učeníci nie." Ježiš vraví: " Keď ste na svadbe, tak neodídete bez toho aby ste si pochutili na torte a víne. Vtedy oslavujete. Neskôr príde čas, keď si budete musieť stiahnuť opasky a postiť sa, ale nie teraz. Kým sú ženích a nevesta s vami, tak sa zabávate. Nikto neleje studenú vodu do teplého krbu. Lebo to je prichádzajúce Kráľovstvo Božie!"
A Ježiš pokračoval, "Nikto nerozstrihá krásnu hodvábnu látku na to, aby ju použil ako záplatu na staré monterky. Použijete predsa materiál na to určený. A tiež nevlejete víno do prasknutej nádoby."
Jednu Sobotu kráčal po poli a Jeho učeníci trhali klasy a jedli. Farizeji Mu vravia: "Pozri, veď tvoji učeníci porušujú pravidlá Soboty. Ježiš vraví: " Skutočne? A nečítali ste náhodou, čo spravil Dávid aj stými, čo boli s ním, keď boli hladní? Vošli do chrámu a jedli čerstvý chlieb rovno z oltára, spolu s najvyšším kňazom Abiatarom, ktorý bol pri tom - a to bol svätý chlieb, ktorý nesmie jesť nik iba kňazi. Ježiš potom ďalej hovorí, "Sobota bola na to stvorená, aby nám slúžila, a nie aby sme my slúžili Sobote. Syn Človeka nie je sluhom Soboty. On je jej Pánom!

3. Kapitola

1 - 6 Dobročinnosť počas Soboty
Potom sa vrátil k ostatným a našiel tam muža s postihnutou rukou. Farizeji pozorovali Ježiša, či ho uzdraví, aby ho nachytali pri porušovaná Soboty. On vraví mužovi s tou rukou, " Postav sa sem, aby ťa každý videl." A potom prehovoril k ľuďom: "Aký skutok najlepšie svedčí Sobote? Spraviť niečo dobré alebo zlé? Pomôcť ľudom, alebo ich nechať v beznádeji?" Nikto nepovedal ani slovo. Pozrel im do očí, jednému za druhým, teraz už veľmi nahnevaný pre ich úzkoprsé náboženstvo. Mužovi povedal: "Ukáž svoju ruku!" Muž ju vystrel a bola ako nová! Farizeji zmizli tak rýchlo, ako len vedeli, prskali od zlosti a rozmýšľali, ako spojiť sily s Herodesovými zástancami, aby Ho mohli zničiť.
7 - 19 Dvanásť Apoštolov
Ježiš odišiel so svojimi učeníkmi k moru, preč od davu. Ale obrovský zástup z Gelilei Ho sledoval, tiež ľudia z Judei, Jeruzalema, Idumei, až zpoza Jordánu, z okolia Týru a Sydonu - húfy ľudí, ktorí o Ňom počuli správy, a chceli Ho vidieť na vlastné oči. A tak povedal učeníkom, aby pripravili loď, aby Ho dav neudupal. Uzdravil mnoho ľudí, a tak každý, ktorému niečo bolo, sa tlačil a strkal sa dopredu k Nemu, aby sa ho dotkol.
Keď Ho rozpoznali zlý duchovia, padali na zem a kričali, " Ty si Syn Boží!" Ale Ježiš ich umlčal a zakázal im na verejnosti hovoriť o tom kým je.

Šiel do hôr spolu s tými, ktorých so sebou pozval. Z nich si vybral dvanástich a ustanovil ich apoštolmi. Plán bol taký, že mali byť s Ním, aby ich potom poslal hlásať Slovo a dal im autoritu na vyháňanie démonov. Toto sú tí dvanásti: Šimon (Ježiš ho neskôr premenoval na Petra, čo znamená "Skala"), Jakub a Ján (Synovia Zebedeovi, Ježiš im dal prezývku "Synovia Hromu"), Andrej, Filip, Bartolomej, Matúš, Tomáš, Jakub syn Alfeusov, Tadeus, Šimon Kanansky a Judaš, ktorý ho zradil.
20 - 30 Satan proti satanovi?
Ježiš sa vrátil domov a ako obyčajne, zástupy šli za Ním. Toľko bolo na Neho požiadaviek, že sa nestíhal ani najesť. Jeho priatelia sa dozvedeli čo sa deje, a šli mu naproti. Chceli Ho odtiaľ dostať, ak bude treba tak aj nasilu. Obávali sa, že je to už nad Jeho sily.
Prišli aj náboženskí učitelia z Jeruzalema, lebo sa šírila fáma, vraj Ježiš pracuje pomocou čiernej mágie a používa diabolské triky , aby spravil dojem, že má duchovnú moc. Ježiš konfrontoval toto ohováranie príbehom: "Dáva nejaký zmysel posielať diabla, aby naháňal druhého diabla? Použiť Satana, aby sa zbavil Satana? Rodina, ktorá sa neustále háda, sa rozpadne. Ak Satan pôjde po Satanovi, tak o chvíľu už nebude žiadneho Satana. Myslíte si, že je možné za bieleho dňa vojsť do domu dobre urasteného muža a odniesť si odtiaľ jeho majetok bez toho, aby ten muž bol najskôr zviazaný? Treba ho zviazať, a potom vypratať dom. Počúvajte dobre. Toto je varovanie. Nie je nič, čo by mohlo byť povedané či vykonané, čo by nemohlo byť odpustené. Ale ak vy budete pokračovať v tomto zneucťovaní Ducha Svätého, zriekate sa toho Jediného, kto môže odpúšťať, odrežete si spod seba konár, na ktorom sedíte. Svojou vlastnou prevrátenosťou sa oddeľujete od odpustenia." Varoval ich, pretože Ho obvinili, že je jedna ruka s diablom.
31 - 35 Ježišova matka a bratia
Potom prišla Jeho matka a bratia. Stáli vonku a poslali odkaz, že potrebujú s Ním hovoriť. Bol obklopený davom, keď Mu povedali: "Tvoja matka, tvoji bratia a sestry ťa hľadajú." Ježiš odpovedá: "Čo si myslíte, kto sú moja matka a moji bratia?" Poobzeral sa na všetkých, čo sedeli okolo Neho, povedal: "Tu sú, rovno pred vami - moja matka a moji bratia. Lebo poslušnosť je viac ako krv. Ten, kto poslúcha Božiu vôľu je môj brat, sestra i matka."

Kapitola 4
1 - 20 Príbeh o rozsievačovi
Šiel späť, aby vyučoval pri mori. Vytvoril sa taký veľký zástup ľudí, že sa musel postaviť do loďky, aby Ho ľudia nezatlačili do vody. Vyučoval prostredníctvom príbehov, mnohých príbehov.
"Počúvajte toto: Farmár sadil zrná. Ako ich rozsýpal, niektoré padli na cestu a vyzobali ich vtáci. Ďalšie padli na štrk, rýchlo vyklíčili, no nemali korene, takže keď vyšlo slnko, hneď boli suché. Niektoré padli do buriny, a keď vzklíčili, burina ich udusila a nič z nich nebolo. Ale niektoré padli na dobrú zem a krásne vykvitli , priniesli úrodu, ktorá predčila všetky očakávania."
"Počúvate to? Skutočne počúvate?"
Keď potom boli s Ním samy, tí ktorí Mu boli najbližší z Dvanástich, vypytovali sa Ho na ten príbeh. A On im povedal: "Vám bolo dané vidieť do vecí Božieho Kráľovstva, viete ako funguje. Ale tí, ktorí to ešte nevidia, všetko potrebujú počuť v príbehoch, takto ich pripravujem a postupne smerujem k pochopeniu. Títo ľudia sú: Oči otvorené, no nič nevidia, uši majú, no nechápu ani slovo, odmietajú sa obrátiť a prijať odpustenie. "
Pokračuje: "Vidíte, čo sa dialo v príbehu? Všetky moje príbehy fungujú rovnako."
" Farmár zasadí Slovo. Niektorí ľudia sú ako tie zrná, čo padnú na tvrdú zem, čo je na ceste. Hneď ako Slovo počujú, Satan im ho vytrhne zo srdca. Iní sú zase ako zrná, čo pristanú v burine. Keď prvý krát počujú Slovo, tak sú veľmi nadšení. Ale je v nich veľmi plytká pôda charakteru, takže keď opadnú emócie, príde nejaká ťažkosť, neobstoja.

Zrno hodené do buriny predstavuje tých, ktorí počujú o kráľovstve, ale sú príliš zaťažení svojimi problémami a starosťami o všetko, čo musia robiť, a čo všetko chcú mať. Stres ich zbaví toho, čo počuli a tak z toho zase nič nie je.
Ale zrná, zasadené v dobrej pôde, predstavujú tých, ktorí počujú Slovo, príjmu ho a produkujú žatvu, väčšiu ako ich najväčšie sny.
21 - 25 Dávať nie brať
Ježiš pokračoval: "Keď niekto donesie domov luster, tak ho strčí pod umývadlo, do skrine, či pod posteľ? Nedá ho náhodou na strop? My nerobíme žiadne tajnosti, hovoríme, že nič neskrývame, vynášame veci von na svetlo." "Počúvate to? Poriadne počúvate? Dobre ma počúvajte, čo teraz poviem - dávajte si pozor na čertovské rady, ktoré by vás navádzali, ako prejsť Slovu cez rozum. Dávanie a nie branie, je cesta. Veľkorysosť rodí veľkorysosť. Skúposť rodí chudobu."
26 - 34 Nikdy bez príbehu
Potom Ježiš povedal, " Božie kráľovstvo je aj ako zrno, ktoré hodil muž do poľa, potom šiel spať a zabudol na to. Zrno klíči a rastie, muž nemá ani potuchy, ako je to možné. Pôda to robí bez jeho pomoci: najskôr vyrastie stebielko trávy, potom púčik a nakoniec zrelé obilie. Keď je obilie v plnom tvare, ide žať."
"Ako si ešte predstavíme kráľovstvo Božie? Akým príbehom? Je napríklad ako jadierko borovice. Keď padne na zem, je malé ako zrnká bývajú, ale keď sa zasadí a vyrastie, bude z neho obrovská borovica s hrubými konármi, na ktorých hniezdia orly."
A podobnými príbehmi vysvetľoval svoje posolstvo, prispôsoboval príbehy podľa skúseností a zrelosti poslucháčov. Nikdy nič nevysvetľoval bez príbehov. A keď bol s učeníkmi sám, znovu prechádzal s nimi všetkým, oddeľoval motanice a rozmotával uzly.
35 - 41 Vietor stratil dych
Neskôr v ten deň im povedal: "Poďme na druhú stranu." Vzali Ho na loď, tak jak bol. Šli s nimi aj ďalšie lode. A spustila sa veľká búrka. Vlny šľahali do lode, zdalo sa že sa potopí. A Ježiš v pohode spal na vankúši v podlubí. Zobudia Ho: "Učiteľu, Tebe je jedno, že loď ide ku dnu? " Ježiš vstal, povedal vetru, aby stíchol a moru: "Ukľudni sa!" V tom okamihu vietor stratil dych, a more bolo hladké ako sklo. Ježiš prísne pokarhal učeníkov: "Prečo ste takí zbabelí? To nemáte v sebe ani štipku viery? Oni stáli ako obarení. "Kto Tento vlastne je?" , pýtali sa. "Vietor a more na slovo počúvajú Jeho gestá."

Kapitola 5
1 - 20 Pomätený muž
Dorazili na druhý breh mora do krajiny Gerazena. Ježiš vystúpil z lode a jeden pomätený muž z cintorína k Nemu dobehol. Žil tam medzi hrobkami. Nikto ho nedokázal skrotiť - nedal sa spútať, ani nijako zviazať. Často krát ho zväzovali putami či reťazami, ale on všetky potrhal. Nik nebol dosť silný, aby ho skrotil. Deň a noc sa túlal medzi hrobmi a v horách, vyvreskoval a rezával sa ostrými kameňmi.
Keď už z diaľky uvidel Ježiša, utekal k Nemu, poklonil sa a potom začal revať, "Čo chceš so mnou robiť, Ježiš, Syn Boha Najvyššieho, čo chceš so mnou? Bohu prisahám, len ma netráp!" (Ježiš iba prikázal zlému duchu, "Von! Vypadni z toho muža!" )
Ježiš sa ho spýtal: "Ako sa voláš?" Odpovedal, "Volám sa Banda. Som zúrivá banda." A potom zúfalo žiadal Ježiša, aby ich nevyháňal z krajiny. Neďaleko kopcov sa páslo veľké stádo svíň. Démoni Ho prosili, "Pošli nás do tých svíň". Ježiš im dal príkaz. No a potom už tie svine boli na tom horšie ako ten muž. Zbláznili sa, splašené skočili z útesu a utopili sa v mori. Mužovia, čo svine pásli, boli vydesení na smrť, utekali rozpovedať to do mesta. Každý chcel vidieť, čo sa stalo. Prišli k Ježišovi a videli toho pomätenca, že sedí, je pri zmysloch a slušne oblečený.

Očití svedkovia vyrozprávali, čo sa stalo tomu posadnutému a sviniam. Najskôr boli užasnutí, no potom sa kvôli tým utopeným sviniam nahnevali. Povedali Ježišovi nech odtiaľ odíde a nech sa viac nevracia späť.
Ako Ježiš nastupoval do lode, oslobodený muž Ho veľmi prosil, že by mohol ísť s Ním, no Ježiš mu nedovolil. Hovorí mu: "Vráť sa domov k svojmu ľudu. Rozprávaj im svoj príbeh - čo ti vykonal Pán, ako sa nad tebou zmiloval." Muž sa vrátil a začal kázať o Ježišovi v oblasti Desaťmestia. Hovorilo o Ňom celé mesto.
21 - 34 Risk viery
Keď Ježiš prešiel loďou na druhú stranu, už Ho na brehu čakal zástup. Prišiel za Ním aj jeden z popredných, menom Jairus. Padol na kolená a prosil Ho: "Moja milovaná dcéra umiera. Poď, polož na ňu ruky, aby mohla žiť." Ježiš išiel s Ním, a celý zástup sa ťahal za nimi, strkali sa a tlačili sa na Neho. Jedna žena, ktorá trpela už dvanásť rokov krvácaním počula o Ježišovi. Mnoho lekárov sa ju snažilo vyliečiť, ale neúspešne, iba vzali peniaze od nej, a nechali ju ešte v horšom stave ako bola pred tým. Pritisla sa k Ježišovi a zozadu sa dotkla Jeho plášťa. Pomyslela si, "Ak sa len prstom budem môcť dotknúť Jeho plášťa, budem zdravá." V momente ako to urobila, krv prestala tiecť. Pocítila zmenu a vedela, že pliaga je preč. V tej istej chvíli Ježiš pocítil, že z Neho odišla energia. Otočil sa a spýtal sa davu, "Kto sa dotkol môjho plášťu?" Učeníci vravia, "Ako to myslíš? Veď celý tento dav sa tlačí a tisne na Teba a Ty sa pýtaš, "Kto sa ma dotkol? " "Tucet ľudí sa Ťa dotklo!"
Ale On sa ďalej pýtal a obzeral sa okolo seba. Žena, ktorá vedela presne, čo sa stalo, vystúpila z davu v strachu sa triasla a pokľakla pred Ním a vyrozprávala svoj príbeh. Ježiš jej povedal, " Dcéra, ty si riskla svoju vieru, a teraz môžeš byť zdravá. Nech sa ti žije dobre, buď požehnaná! Buď zdravá od svojej pliagy."

35 - 43
Kým Ježiš rozprával, prišli za Ním ľudia z domu Jairusa a povedali mu, "Tvoja dcéra je mŕtva, nezaťažuj Učiteľa." Ježiš si nevšímal, čo vravia a povedal Jairusovi: "Nepočúvaj ich, len mi dôveruj."
Nedovolil nikomu s Ním ísť, iba Petrovi, Jakubovi a Jánovi. Vošli do domu a pretlačili sa cez zvedavcov čo tam stáli čakajúc na senzáciu.
Ježiš prísne povedal: "Na čo toľko všetečného plaču a klebiet? To dieťa nie je mŕtve, iba spí." Sarkasticky Mu odvrkli, že nevie o čom hovorí. Ale keď poslal všetkých von, vzal matku a otca dieťaťa spolu s tými, čo s Ním prišli a šli do izby. Vzal ruku dievčaťa a povedal: "Talita kumi", čo znamená. "Dievčatko, vstaň." V tom vstala a začala chodiť hore dole. Toto dievča malo 12 rokov. Samozrejme všetci boli od radosti bez seba. Ale prísne im zakázal hovoriť o tom. Nakázal im: "Dajte jej najesť."

Kapitola 6
1 - 6 Iba tesár
Odišiel odtiaľ do svojho mesta a Jeho učeníci s Ním. V sobotu vyučoval v chráme. Všetci sa čudovali. "My sme nevedeli, že je až tak dobrý," vraveli. "Ako to, že je zrazu taký múdry, odkiaľ má tie schopnosti?" Ale druhým dychom Ho osočovali: "Veď je to iba tesár, Máriin syn. Poznáme ho, keď bol ešte decko. Aj jeho bratov poznáme Jakuba, Justusa, Júdu a Šimona, aj jeho sestry. A kto si vôbec myslí, že je?" Naťahovali sa a dohadovali, ako málo o Ňom vedia. A nikdy sa vlastne ďalej ani nedostali.
Ježiš im povedal: "Prorok má málo cti vo svojom meste, medzi príbuznými, na uliciach, kde sa v detstve hrával." A Ježiš nemohol tam toho veľa spraviť . Položil ruky na niektorých chorých, uzdravil ich, to bolo všetko. Nedostal sa cez ich tvrdohlavosť. Odišiel a vyučoval v okolí tohto mesta.
7 - 13 Dvanásti
Ježiš si zavolal dvanástich a poslal ich vo dvojiciach. Dal im autoritu a moc vyháňať démonov. Poslal ich s týmito inštrukciami: "Nemyslite si, že potrebujete veľa výbavy. Vy ste to vybavenie. Žiadne špeciálne zháňanie fondov. Držte to v jednoduchosti. Ani žiadne luxusné ubytovanie. Nájdite si skromné miesto, a zostaňte tam, kým nepôjdete ďalej."
A tak šli na cesty. Kázali s radostnou naliehavosťou, že život môže byť radikálne zmenený. Zľava sprava vyháňali démonov, uzdravovali chorých, pomazávali ich telá a uzdravovali ich ducha.
14 - 29 Jánova smrť
Kráľ Herodes sa o všetkom dopočul, lebo v tomto čase o Ježišovi hovoril už každý. Povedal: "Toto musí byť Ján Krstiteľ, vstal z mŕtvych a preto robí toľko zázrakov. " Iný vraveli: "Nie, to je Eliáš." A ďalší: "To je prorok, taký aký boli voľakedy." Ale Herodes si hovoril svoje : "To je určite Ján. Dal som ho sťať a teraz sa vrátil."
Herodes bol ten, čo prikázal, aby Jána zavreli do žalára, pre hádky s Herodiadou, manželkou brata Filipa. Lebo Ján provokoval Herodesa tým, že jeho vzťah s Heriodiadou nazýval cudzoložným. Herodiada kypela od nenávisti, chcela Jána zabiť, ale neopovážila sa, lebo Herodes Jána obdivoval. Bol presvedčený, že je to Boží muž, a tak s ním aj lepšie zaobchádzal. Kedykoľvek ho počúval, bolo mu zo samého seba mizerne, z vlastnej viny - ale aj tak sa k nemu vracal. Niečo ho k Jánovi stále ťahalo.
No hrozivý deň nastal, keď Herodes vystrojil narodeninovú oslavu, kam pozval celú smotánku z Galilee. Herodiadina dcéra vošla do sály a zatancovala pre hostí. Náramne oslnila Herodesa i všetkých ostatných. Tak kráľ hovorí dievčaťu," "Žiadaj si čo len chceš a dám ti." Ešte viac unesený , povedal jej, "Prisahám, dám ti polovicu svojho kráľovstva, stačí povedať." Ona sa vrátila späť ku svojej matke a pýta sa, "Čo mám žiadať?" "Žiadaj si hlavu Jána Krstiteľa," odpovedala. Dcéra nadšene utekala za kráľom, "Chcem hlavu Jána Krstiteľa, nech mi ju prinesú na tanieri. Ale teraz hneď!"
Kráľ v tom momente vytriezvel. No nechcel stratiť tvár pred svojimi hosťami, a tak sa vzdal a splnil jej želanie. Poslal kata do väznice s príkazom, nech sa vráti s hlavou Jána Krstiteľa. Kat šiel, odťal Jánovi hlavu, priniesol ju na podnose, dal ho dievčaťu a tá ju dala svojej matke. Keď sa to dopočuli Jánovi učeníci, prišli vziať si telo, aby ho mohli dôstojne pochovať.
30 - 44 Večera pre päť tisíc
Apoštoli sa potom opäť stretli s Ježišom a podávali správy o tom, čo robili a učili. Ježiš vraví. "Poďme preč niekde, kde môžeme byť samy a oddýchnuť si trochu." Lebo stále niekde odchádzali a prichádzali. Nemali čas ani jesť. Tak nastúpili do lode a šli na odľahlé miesto. No niekto ich uvidel, a hneď sa to roznieslo. Ľudia z okolitých miest šli pešo, aj bežali, aby ich predbehli. Keď tam Ježiš dorazil, už Ho čakal velikánsky dav. Keď sa na nich pozrel, srdce Mu puklo - boli ako ovce bez pastiera. A tak vrhol rovno do práce, vyučoval ich.
Učeníci videli, že stretnutie beží už veľmi dlho a bolo už dosť neskoro, tak Ho prerušili: "Sme dosť ďaleko od mesta a je už neskoro. Daj im požehnanie a pošli ich domov, nech sa môžu najesť."
Ježiš hovorí, "Vy im spravte večeru." Odpovedajú, "To myslíš vážne? Chceš, aby sme minuli celý majetok na jednu večeru pre toľko ľudí?" Ale Ježiš to naozaj myslel vážne, " Koľko bochníkov chleba máte? Spočítajte." Dlho to netrvalo, "Päť", odpovedali, "plus dve ryby".
Ježiš ľuďom povedal, nech si posadajú do skupín po päťdesiat alebo sto . Vyzerali ako výšivka kvetov na zelenej tráve! On vzal tých päť chlebov a dve ryby, zdvihol svoju tvár k nebu v modlitbe, požehnal, lámal a podával chleba učeníkom a oni podávali ľuďom. A to isté s rybami. Každý sa do sýtosti najedol. Dokonca nazbierali dvanásť košov zvyškov. Viac ako päť tisíc ľudí sa v ten deň navečeralo.
45 - 56 Kráčanie po mori
Keď všetci dojedli, Ježiš naliehal, aby učeníci šli napred loďou na druhú stranu do Betsaidy, kým rozpustí dav. Keď odišli, On vyšiel na kopec modliť sa.

Neskôr v noci, loď už bola ďaleko na mori, Ježiš bol sám na brehu. Videl, že sa jeho mužom ťažko vesluje, vietor vial proti nim. Asi o štvrtej ráno sa Ježiš vybral za nimi kráčajúc po vode. Šiel priamo k lodi. No keď zbadali, že sa k nim blíži, začali kričať od strachu, lebo si mysleli, že je to duch. Ježiš ich rýchlo upokojil, "Odvahu! To som Ja. Nebojte sa." Hneď ako vstúpil do lode, vietor sa utíšil. Boli ohromení, kývali hlavami, nechápali čo sa deje. Neporozumeli tomu, čo sa stalo pri večeri. Nič z toho zatiaľ nepreniklo do ich sŕdc.
Pristáli pri Genezarete, uviazali loď. Hneď ako vystúpili, slovo sa roznieslo a ľudia utekali, prinášali svojich chorých na nosidlách. Kamkoľvek šiel, do dediny, mesta, či na vidiek, prinášali svojich chorých a prosili Ho, že by len okraju Jeho rúcha by sa smeli dotknúť. A ktokoľvek sa dotkol, vyzdravel.

Kapitola 7
1 - 23 Zdroj vášho znečistenia
Farizeji spolu s niektorými učiteľmi zákona, ktorí prišli z Jeruzalema sa k Nemu zišli. Všimli si, že niektorí z Jeho učeníkov nie sú dosť dôkladní a nedodržujú rituál umývania rúk pred jedlom. Farizeji - aj Židia všeobecne by prakticky nikdy nejedli bez toho, aby neprešli rituálom umývania rúk, hlavne si drhli ruky keď prišli z trhu.
Farizeji a učitelia zákona sa spýtali. "Prečo tvoji učeníci opovrhujú pravidlami a ukážu sa pri jedle s neumytými rukami?" Ježiš odpovedá, "Izaiáš mal pravdu o podvodníkoch ako ste vy, trafil sa keď povedal: Títo ľudia robia veľkú šou z toho, keď hovoria správne veci, ale ich srdce je veľmi ďaleko od toho. Tvária sa, že ma uctievajú, ale nemyslia to vážne. Som pre nich iba zástierka, aby mohli učiť, čo sa im páči. Podkopávajú Božie prikázania a osvojujú si najmodernejšie výstrelky.
Pokračoval, " To je dobré pre vás, čo? Zbaviť sa Božieho prikázania, aby vám nebolo nepríjemné realizovať vlastné náboženské nápady. Mojžiš povedal, "Cti si svojho otca a svoju matku," a "Ktokoľvek osočuje svoju matku či otca, mal by byť zabitý. Ale vy sa z toho vykrúcate, keď hovoríte, že to je úplne v poriadku povedať svojej matke či otcovi, " Dar! Čo som mal dať tebe, dal som Bohu." Takto sa zbavujete vašich povinností voči otcovi a matke. Vyškrtnete Božie Slovo a miesto toho si tam naškrabete svoje vrtochy. Robíte veľa takýchto vecí."
Ježiš zvolal zástup a znovu povedal, "Počúvajte teraz všetci a zoberte si to k srdcu. Nie to čo prehltnete znečistí váš život, ale to ,čo z vás ide von, to je tá skutočná špina."
Keď bol už doma, Jeho učeníci sa pýtajú, "Nepochopili sme to. Povedz nám to polopate." Ježiš povedal, "To ste už naozaj takí natvrdlí? Veď čo neviete, že to čo zjete, vás neznečistí? Veď to nevchádza do srdca, ale iba do žalúdka, potom do čriev a nakoniec sa to spláchne. " A hovorí ďalej," To čo vychádza z človeka, to ho znečisťuje: neslušnosť, žiadosť, krádeže, vraždy, cudzoložstvá, lakomosť, podvody, hýrenie, ohováranie, arogantnosť, bláznovstvo - to všetko sú vývratky srdca. To je zdroj vášho znečistenia."
24 - 37
Odtiaľ šiel do okolia Týru. Šiel do domu, kde myslel, že Ho nenájdu, ale nemohol uniknúť zraku ľudí. Ani poriadne nevošiel dnu, a už pribehla za Ním žena, ktorej dcéra bola posadnutá. Prišla, kľakla na kolená a žiadala o pomoc. Žena bola Grékyňa. Prosila Ho aby uzdravil jej dcéru. On jej odpovedal , "Počkaj si kým na teba príde rad. Deti treba nakŕmiť ako prvé. Ak niečo zostane, potom sa dá aj šteňatám." Ona odvetila, "Samozrejme, Majstre. Ale štence pod stolom smú jesť omrvinky, čo deti natrúsia." Ježiša to dostalo. "Máš pravdu! Tvoja dcéra je zdravá. Démoni sú preč." Ona šla domov a našla svoju dcéru pokojne ležať v posteli, nikdy viac nebola trápená zlými duchmi.
On odišiel z Týru, cez Sidon späť ku Galilejskému jazeru do oblasti Desaťmestia. Nejakí ľudia priniesli muža, čo nepočul ani nehovoril, a prosili Ho, aby ho uzdravil. Vzal si muža bokom, strčil mu prsty do uší a slinou mu potrel jazyk.

Ježiš sa pozrel k nebu v modlitbe a zvolal silno, "Efafata! - Otvor sa!" A otvorilo sa. Mužov sluch bol čistý a jeho reč jasná.
Ježiš naliehal, aby o tom nehovorili, ale o to viac sa so vzrušením o tom rozprávali medzi sebou: "On to dokázal. On dáva sluch hluchým a reč nemým."

Kapitola 8
1 - 12 Jedlo pre štyri tisíc
Znova nastala podobná situácia, zas Ho čakal veľký zástup hladných poslucháčov. Zavolal svojich učeníkov a povedal, "Títo mi lámu srdce. Už sú tu tri dni so mnou a už nemajú čo jesť. Ak ich pošlem domov hladných, mohli by odpadnúť niekde po ceste - niektorí to majú domov riadne ďaleko." Učeníci na to, " Čo od nás očakávaš? Nakúpiť jedlo? Tu v púšti? " On sa spýtal, "Koľko chleba máte?" "Sedem bochníkov," odpovedali. A tak Ježiš povedal zástupu, aby si posadali na zem. Po tom ako poďakoval, vzal sedem bochníkov, lámal ich na kusy a podával učeníkom, a oni ich podávali davu. Mali aj niekoľko rýb. Požehnal aj tie a podával učeníkom a oni podávali ďalej. Dav sa najedol do sýtosti. Nakoniec zozbierali sedem košov toho, čo zvýšilo a poslal ich domov. On spolu s učeníkmi nastúpili rovno do lode a šli do Dalmanáty.
Keď tam dorazili, prišli farizeji a rovno sa do Neho pustili. Nasilu chceli, aby sa dokázal a tlačili Ho k stene. Podráždený povedal, "Prečo táto generácia stále potrebuje vidieť zázraky ako dôkaz? Keď mám niečo k tomu dodať, tak len toľko, že nedočkáte sa ani náznaku nejakého dôkazu."
13 - 26 Znečistený kvasom
Nechal ich tam a vrátil sa do lode smerom na opačnú stranu. No Jeho učeníci zabudli pribaliť obed. Okrem jedného bochníka tam nebola oni omrvinka. Ježiš ich varoval, "Buďte opatrní. Pozorne sledujte znečisťujúci kvas farizejov a Herodesových nasledovníkov. " Učeníci sa zatiaľ obviňovali, že kto zabudol doniesť chleba. Ježiš to počul a povedal, "Prečo sa tu dohadujete kvôli chlebu? Nevidíte pointu? Nerozumiete tomu stále? Zabudli ste na tých päť chlebov pre päť tisíc? Koľko košov ostalo?" "Dvanásť" odpovedali. "A sedem bochníkov pre štyri tisíc - tam koľko košov ostalo?" "Sedem" Vraví ďalej, "Ešte vám to nedošlo?"
Prišli do Betsaidy. Nejakí ľudia priniesli slepého a prosili, nech sa ho dotkne. Ježiš ho vzal za ruku a vyviedol za dedinu. Slinami mu potrel oči, položil na neho ruky a spýtal sa ho, "Vidíš niečo?" On sa pozrel, "Vidím ľudí, ale vyzerajú ako chodiace stromy." Tak Ježiš vložil na neho ruky znova. Muž prezrel a uvedomil si, že bol uzdravený do dokonalého zraku, všetko perfektne videl. Ježiš mu nakázal ísť priamo domov, "Nechoď do dediny."
27 - 38 Mesiáš
Ježiš a učeníci šli do dedín okolo Cezarei Filipi. Ako šli, spýtal sa ich: "Čo vravia ľudia o tom, kto som?" "Niektorí, že si Ján Krstiteľ",povedali. "Iní vravia, že si Eliáš. A ďalší že si jeden z prorokov." Spýtal sa ich: "A vy, čo hovoríte o Mne? Kto som?" Peter odpovedal: "Ty si Kristus, Mesiáš." Ježiš naliehal, aby o tom nehovorili, nech to ani slovom nespomínajú. Začal im vysvetľovať veci, "Je nevyhnutné, aby Syn Človeka prešiel utrpením, bude skúšaný. Obvinia Ho starší, najvyšší kňazi, náboženskí vodcovia. Bude zabitý a po troch dňoch znova ožije." Povedal to tak jednoducho a jasne, aby to určite pochopili.
Ale Peter Ho schmatol v protestoval proti tomu. Ježiš videl, že učeníci sa otáčajú, váhajú, nevedia čomu veriť, a konfrontoval Petra: "Peter, choď mi z cesty! Satan strať sa! Nemáš ani páru o tom, ako Boh pracuje."
Zavolal zástup, aby sa spojili s učeníkmi, povedal, "Ktokoľvek, kto by chcel ísť so Mnou, musí sa nechať Mnou viesť. Nie ste na sedadle šoféra, Ja som. Neutekajte od utrpenia, chopte sa ho. Nasledujte Ma a Ja vám ukážem ako. Pomôž si sám - to nie je riešenie, ale obetuj sa - to je cesta, moja cesta, ako sa zachrániť. Na čo by vám bolo mať všetko po čom túžite a stratiť samého seba, svoju dušu? Za koľko by ste dokázali predať svoju dušu?

Ktokoľvek sa bude hanbiť za Mňa a za spôsob, akým vás vediem, uprostred vašich vypočítavých a neusmernených priateľoch, vedzte, že to bude pre vás oveľa väčšie zahanbenie pred Synom Človeka, keď sa vráti v sláve Božej, sláve Svojho Otca, s armádou svätých anjelov."

Kapitola 9
1
Potom šiel smerom domov a povedal," "Toto nie je iba rozprávka na dobrú noc. Niektorí z vás to uvidia na vlastné oči, ako prichádza kráľovstvo nebeské v plnej sláve."
2 - 13 V žiarivom oblaku
O šesť dní na to, to uvideli traja z nich. Ježiš vzal Petra, Jakuba a Jána a šli do hôr. Jeho vzhľad sa zmenil priamo pred ich očami. Jeho oblečenie sa jagalo, bolo trblietavé biele, belšie ako najbelší sneh. Eliáš spolu s Mojžišom sa postavili vedľa Neho a boli zahĺbení do konverzácie. Peter ich prerušil, "Rabbi, toto je úžasný moment! Postavme tu tri pamätníky - jeden pre Teba, jeden pre Mojžiša a jeden pre Eliáša." Vypadlo to z neho bez rozmýšľania, lebo bol ohromený tým čo videl. Potom ich všetkých zakryl žiarivý oblak a z oblaku zaznel hlas: "Toto je môj Syn, znamenie m Mojej lásky. Počúvajte Ho."
Po chvíli sa učeníci obzerali naokolo a šúchali si oči, no už nič nevideli iba Ježiša, jedine Ježiša. Ako schádzali z kopcov, Ježiš ich zaprisahal, aby to udržali v tajnosti: "Nesmiete to povedať, ani len duši. Potom ako Syn Človeka vstane z mŕtvych, až potom môžete o tom rozprávať. " Lámali si hlavu nad tým, že čo len môže znamenať to "vstať z mŕtvych".
Neskôr sa ho pýtali, "Prečo náboženskí učitelia vravia, že Eliáš musí prísť ako prvý?" Ježiš odpovedal, "Eliáš prvý aj prišiel a pripravil cestu pre prichádzajúceho Syna Človeka. Chovali sa k nemu ako k špine, podobne ako sa budú chovať aj k Synovi Človeka, ktorý podľa Písma, bude hrozne trpieť a zavrhnú Ho."
14 - 32 Žiadne "keby"
Keď sa vrátili k ostatným učeníkom, videli okolo nich obrovský zástup, náboženskí učitelia ich testovali. Ako náhle ľudia v dave zbadali Ježiša, naplnil ich obdiv a nadšenie. Bežali privítať Ho. Spýtal sa ich: "Čo sa to tu deje? Prečo je tu taký zmätok?" Muž z davu povedal, " Učiteľu, priniesol som svojho nemého syna, ktorého trápil démon. Kedykoľvek ho posadne, hádže ho o zem. Ide mu pena z úst, škrípe zubami a potom je tvrdý ako poleno. Povedal som Tvojim učeníkom, ale oni ho nedokázali vyslobodiť."
Ježiš povedal, "Čo je toto za generáciu! Ani potucha o Bohu! Koľko krát to s vami ešte musím preberať? Dokedy to mám trpieť? Prineste mi toho chlapca. " Priniesli ho. Keď démon uzrel Ježiša, hodil chlapca na zem, ten sa zvíjal a penil. Spýtal sa chlapcovho otca, "Ako dlho sa toto deje?" "Odkedy bol ešte malý chlapec. Často krát ho hádže do ohňa alebo do vody, aby s ním bol koniec. Ak niečo môžeš spraviť, prosím sprav to. Zmiluj sa, pomôž nám!" Ježiš povedal: "AK? Neexistuje žiadne "ak" medzi veriacimi. Možné je všetko." Ako dohovoril, otec plakal, " Potom ja verím. Pomôž mojim pochybnostiam!" Videl, že zástup sa zväčšuje. Dal zlému duchu povel na odchod: " Duch nemoty a hluchoty prikazujem ti - Von z neho, a nevracaj sa!" S vreskotom a trasením vyšiel von. Chlapec bol bledý ako stena, ľudia si vraveli, "Je mŕtvy." Ale Ježiš ho vzal za ruku a postavil ho. Chlapec vstal.
Keď šli domov, učeníci sa Ho pýtali, "Prečo sme nevedeli vyhnať toho démona my?" Odpovedal, "Nie je žiadny iný spôsob, ako sa zbaviť tohto druhu démona, jedine modlitbou (a pôstom)!" Odtiaľ šli do Galilei. Nechcel, aby niekto vedel kde sú, lebo sa chcel venovať učeníkom. Povedal im, "Onedlho bude Syn človeka zradený ľuďmi, ktorí nechcú mať nič spoločné s Bohom. Zabijú Ho. Tri dni po tom vstane z mŕtvych. "Oni nevedeli o čom hovorí, no báli sa spýtať.
33 - 37 Takže chcete byť prvý?
Prišli do Kafarnaum. Keď už boli doma, spýtal sa ich, "O čom ste diskutovali po ceste?" Nastalo ticho - lebo sa dohadovali, že ktorí z nich je najväčší. Sadol si a zavolal si Dvanástich. "Takže vy chcete byť prví? Potom musíte byť poslední, byť sluhom pre všetkých."
Postavil dieťa do prostriedku miestnosti, potom vzal dieťa do svojho náručia a povedal, "Ktokoľvek prijme jedno takéto dieťa, ten prijíma Mňa, a čo viac, prijíma Boha, ktorý ma poslal."
38 - 50
Ján prehovoril, "Učiteľu, videli sme muža, ktorý vyháňa démonov v Tvojom mene, tak sme ho zastavili, lebo nebol v našej skupine." Ježiša to nepotešilo, "Nezastavujte ho. Niekto, kto používa moje meno, aby robil dobré a mocné veci, nemôže ma druhým dychom znevažovať. Ak to nie je nepriateľ, tak je to spojenec. Veď čo, ktokoľvek vám dá pohár vody v mojom mene, ten je na našej strane. Nebojte sa, Boh si všetko všíma. Na druhej strane, ak pripravíte týmto detsky veriacim ťažký čas, tým že ich budete zhadzovať, alebo využívať ich naivnosť, tak verte, že si neskôr budete priať, aby ste to boli radšej nerobili. Lepšie by ste spravili, ak by ste sa hodili doprostred jazera s balvanom na krku.
"Ak sa vaša ruka, alebo noha dostane Bohu do cesty, radšej nech si ju odfakli a odhodí preč. Je lepšie byť zmrzačený alebo chromý ale živý, než byť hrdý majiteľ dvoch rúk a nôh v žeravej peci na večnosť. A ak ťa tvoje oko odvádza od Boha, vytrhni ho a odhoď. Radšej buď jednooký a živý, ako by si mal precvičovať svoju bystrozrakosť v ohnivom pekle. "
"Každý musí prejsť ohňom prečisťovania, niekto skôr niekto neskôr. Ale tým budete dobre ochránení od toho večného ohňa. Tak chráňte samých seba. A buďte ochrancami pokoja."

Kapitola 10
1 - 12 Rozvod
Odtiaľ šiel do oblasti Júdy cez Jordán. Dav ľudí, ako obyčajne, šiel s Ním a On, ako obyčajne, ich vyučoval. Prišli aj farizeji s úmyslom Ho potrápiť. Spýtali sa, "Je zákonné, aby sa muž rozviedol so svojou ženou?" Ježiš povedal, "Čo prikázal Mojžiš?" Odpovedali, "Mojžiš dal povolenie podať žiadosť o rozviazanie zväzku a rozviezť sa." Ježiš im na to, " Mojžiš dal toto povolenie, ako ústupok vašim zatvrdnutým srdciam. V pôvodnom stvorení Boh stvoril muža a ženu, aby boli spolu. Kvôli tomu muž opustí svoju matku i otca a v manželstve sa stáva jedným telom so svojou ženou - už to nie sú dvaja jednotlivci, ale tvoria novú jednotu. Keďže Boh stvoril tento základný zväzok dvoch pohlaví, nikto by nemal znesväcovať Jeho dielo, tým že ich rozdelí."
Keď boli opäť doma, učeníci znova predhodili túto tému. Ježiš im povedal priamo: "Muž, ktorý sa rozvedie, aby si mohol vziať druhú ženu, pácha cudzoložstvo. A žena, ktorá sa rozvedie s mužom, aby sa vydala za iného, tiež pácha cudzoložstvo."
13 - 16
Ľudia prinášali Ježišovi deii, dúfajúc, že sa ich dotkne. Učeníci ich odháňali preč. Ježiš sa na to hneval a dal im to najavo, "Neodtláčajte tieto deti. Nech sa vám nikdy nestane, aby ste sa dostali medzi nich a Mňa. Tieto deti sú v absolútnom centre života kráľovstva. Zapamätajte si: Kým neprijmete Božie kráľovstvo jednoduchosťou dieťaťa, tak sa doň nikdy nedostanete." Potom zhromaždil deti do svojej náruče, a vkladal na nich ruky a žehnal im.
17 - 34 Vojsť do kráľovstva Božieho
Ako kráčal po ulici, pribehol k Nemu muž, pozdravil Ho s veľkou úctou a spýtal sa, "Dobrý Učiteľu, čo mám robiť, aby som získal večný život?" Ježiš povedal, "Prečo ma voláš dobrým? Nikto nie je dobrý, iba Boh. Prikázania poznáš: Nezabi, necudzolož, nekradni, neklam, nepodvádzaj, cti si svojho otca i mať." On odpovedal, " Učiteľu, ja som od mladosti dodržiaval tieto prikázania!"

Ježiš sa mu pozrel priamo do očí, hneď si ho obľúbil, a povedal mu, "Je ešte jedna vec: Choď, predaj všetko čo máš a rozdaj chudobným. Svoje bohatstvo potom budeš mať v nebi. Potom poď a nasleduj ma." Muž veľmi zosmutnel. Toto bolo asi to posledné, čo chcel počuť. Odišiel s ťažkým srdcom, lebo bol veľmi upnutý na mnoho vecí, a nechcel sa ich vzdať. Ježiš pozrel na svojich učeníkov a povedal, " Viete si predstaviť, aké ťažké je vojsť do kráľovstva Božieho pre tých, čo "všetko majú"? Učeníci neverili vlastným ušiam, ale Ježiš pokračoval: "Ani neviete, aké je to pre nich ťažké. Povedal by som, že je jednoduchšie pre ťavu prejsť uchom ihly, ako bohatému vojsť do Božieho Kráľovstva." A to učeníkov dopálilo , " Má teda vôbec niekto šancu?" Ježiš povedal tvrdo , " Nikto nemá šancu, keď si myslí, že to dokáže sám. Ale máte všetky šance, ak dovolíte Bohu to vykonať."
Peter to skúsil z opačného konca, "My sme všetko opustili a šli sme za Tebou." Ježiš povedal, "Pamätajte si moje slová, nikto kto obetuje svoj dom, bratov, sestry, matku, otca, deti, pôdu - čokoľvek - kvôli mne a pre Posolstvo, nezostane bez odmeny. Všetko sa im vráti späť, mnohonásobne viac domov, bratov, sestier, detí - ale tiež aj ťažkostí. A potom bonus - večný život! Znova je tu ten Veľký Kontrast: Mnohí, čo sú prví, budú poslední a poslední budú prví."
Potom šli smerom do Jeruzalema. Vzal si Dvanástich a znova s nimi všetko preberal. "Počúvajte ma dobre teraz. Ideme hore do Jeruzalema. Keď tam prídeme, Syn Človeka bude zradený a vydaný do rúk náboženských vodcov. Oni Ho odsúdia na smrť. Odovzdajú Ho Rimanom, tí sa Mu budú posmievať, pľuvať na Neho, ponížia Ho a potom ukrižujú. Po troch dňoch ale vstane z mŕtvych.
35 - 45 Najvyššie miesto cti
Jakub a Ján, synovia Zebedeovi prišli k Nemu, "Učiteľu, chceli by sme, aby si niečo pre nás urobil." "A čo? Veď uvidím čo sa dá robiť." Oni, "Zariaď, aby sme boli odmenení najvyšším miestom cti v Tvojej sláve - jeden z nás po Tvojej pravej a druhí po Tvojej ľavej strane."
Ježiš odpovedal, " Vy ani neviete, čo si žiadate. Ste schopní piť z pohára, z ktorého Ja pijem, a prejsť krstom, ktorým Ja mám prejsť? "
"Áno" odpovedali, "Prečo nie?" Ježiš vraví, "No dobre, budete piť z môjho pohára a budete pokrstení mojím krstom. Ale udeľovanie miest cti, to nie je moja vec. To je už pripravené."
Keď ostatní desiati počuli túto debatu, stratili trpezlivosť na Jakuba aj Jána. Ježiš si ich teda zavolal, aby dal vec do poriadku. " Všimli ste si, ako bezbožní vládcovia hádžu zodpovednosť na druhých? Keď človek získa čo i len trochu moci, hneď mu to stúpne do hlavy. Ale s vami to takto nemôže byť. Ktokoľvek túži byť veľký, musí byť najskôr sluha. Kto chce byť prvý medzi vami, musí byť najskôr vašim otrokom. Presne toto urobil Syn človeka: Prišiel, aby slúžil, nie aby Jemu slúžili. A potom položí svoj život za mnohých, ktorí sú v zajatí.
46 - 52
Strávili nejaký čas v Jerichu. Ako Ježiš odchádzal z mesta, za Ním učeníci a hromada ľudí, slepý žobrák menom Bartimeus, syn Timeusa, sedel na okraji cesty. Keď počul, že Ježiš Nazaretský ide okolo, začal volať, "Synu Dávidov, Ježiš! Milosť, zmiluj sa nado mnou!" Ježiš sa zastavil, "Zavolajte ho." Zavolali na neho, "Dnes je tvoj šťastný deň! Vstávaj! Volá ťa k sebe!" Odhodil svoj plášť, vyskočil na nohy a šiel k Ježišovi. Ježiš hovorí, "Čo môžem pre teba spraviť?" Slepý vraví, "Rabbi, chcem vidieť." "Môžeš ísť", vraví Ježiš, "tvoja viera ťa zachránila a uzdravila. " V tom momente sa mu vrátil zrak a nasledoval Ježiša.

Kapitola 11
1 - 11 Vstup do Jeruzalema na osliatku
Keď sa blížili k Jeruzalemu, pri Betsaide a Betánii na Olivovom vrchu, poslal dvoch učeníkov s inštrukciami: "Vojdite do najbližšej dediny, nájdete tam priviazané osliatko, na ktorom ešte nik nesedel. Odviažte ho a prineste. Ak sa niekto spýta, čo to robíte, povedzte mu, že Majster ho potrebuje, a prinesie ho potom späť.
Šli, našli osliatko priviazané o dvere na rohu ulice, a tak ho odviazali. Niektorí, čo tam stáli, pýtali sa: " Prečo odväzujete to osľa?" Učeníci odpovedal presne tak, ako im Ježiš prikázal, a nechali ich ísť. Priniesli osliatko k Ježišovi, položili na neho svoje plášte a On nasadol.
Ľudia Ho úžasne privítali, niektorí hádzali svoje plášte pred Neho, iní palmové listy, čo priniesli. Bežali popredu aj pozadu a volali:

"Hosana! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Božom! Požehnané kráľovstvo nášho otca Dávida, ktoré prichádza! Hosana v najvyšších nebesiach!"
Vstúpil do Jeruzalema a potom vošiel do Chrámu. Poobzeral sa vôkol seba, čo všetko sa tam deje. Bolo už neskoro, tak sa vrátil do Betánie aj s Dvanástimi.
12 - 25 Zlorečený figovník
Keď odchádzali z Betánie na druhý deň, bol hladný. V diaľke uvidel figovník, plný listov. Šiel bližšie, že sa naraňajkuje, ale nenašiel tam nič, iba listy /ešte nebolo obdobie na figy/. Povedal stromu, "Nikdy viac nebude nik jesť z tvojho stromu!" A Jeho učeníci to počuli.
Vošli do Jeruzalema. Hneď, ako vošiel do Chrámu začal vyhadzovať každého, kto tam obchodoval. Prekopol stoly peňazomencov a aj stoly predavačov holubov. Nedovolil nikomu, aby ani nádobu preniesol cez Chrám. A potom ich vyučoval, citoval text:

Môj dom je domom modlitby pre všetky národy, a vy ste z neho spravili pelech pre zlodejov.
Vysoký kňazi a náboženskí vodcovia počuli čo sa stalo a už kuli plány, ako sa Ho zbaviť. Chytili paniku, lebo celý dav bol unesený z Jeho učenia. Večer učeníci s Ježišom opustili mesto.
Ráno kráčajúc po ceste uvideli figovník, bol vysušený a zošuverený. Peter si spomenul, čo sa včera stalo a povedal Mu, " Rabbi pozri, ten strom, ktorému si včera zlorečil vyschol!" Ježiš povedal: "Prijmite tento Boží život! Skutočne ho prijmite, a nič pre vás nebude priveľké. Napríklad tento vrch: Len bez váhania poviete - Choď, skoč do jazera - a stane sa. Preto na vás nalieham, aby ste sa modlili za úplne všetko, od malých vecí až po veľké. Dajte do toho všetko, keď prijímate tento Boží život a dostanete všetko Božie. A keď sa idete modliť, tak si pamätajte, že to nie je len samé pýtanie si. Ak máte proti niekomu niečo - odpustite, lebo až potom váš nebeský Otec bude naklonený vymazať vaše hriechy.
27 - 33 Jeho poverenie
Potom znova, keď boli v Jeruzaleme, keď šli cez Chrám. Kňazi a náboženskí vodcovia prišli za Ním so žiadosťou: "Ukáž nám svoje poverenie. Kto ťa poveril takto hovoriť a konať? Ježiš odpovedal, "Tak potom najskôr vy odpovedzte mne, a Ja vám potom ukážem svoje poverenie: "Odkiaľ mal Ján Krstiteľ poverenie - od ľudí, či z neba? To mi povedzte." Im to došlo, tak sa vzdialili a šepkali: "Ak povieme, že z neba, tak sa nás spýta, prečo sme ho teda neposlúchali. A keď povieme, že z ľudí, tak si to pokazíme u ľudí, lebo tí ho majú za proroka." Rozhodli sa priznať sa: "Nevieme!" Ježiš im odpovedal, "Tak potom ani Ja vám neodpoviem."

Kapitola 12
1 - 12 Príbeh o vinici
Potom im Ježiš začal rozprávať príbehy. "Muž zasadil vinicu. Oplotil ju, vykopal lis, postavil strážnu vežu, dal ju do rúk farmárom a odišiel. Keď prišiel čas žatvy, poslal svojho sluhu za farmármi, aby vyzdvihol profit. Oni ho ale chytili, zbili a poslali s prázdnymi rukami. A tak tam poslal ďalšieho sluhu. Aj toho ozbíjali. Poslal ďalšieho a toho zabili. Potom takto posielal ďalších a ďalších. Niektorých zbili, iných zabili. Nakoniec ostal len jeden - jeho milovaný syn. Ako posledný pokus, poslal jeho s domnením - Môjho syna určite budú rešpektovať. Ale tí farmári videli svoju šancu. Šúchali si pažravé ruky a hovorili, "Toto je dedič! Zabime ho a dedičstvo bude naše!"

Čo si myslíte, čo spraví majiteľ vinice? Áno, príde a spraví poriadky. A na čelo vinice postaví iných farmárov. Prečítajte si to samy v Písme:

Kameň, ktorý murári zahodili, sa teraz stal základným kameňom!

Toto je Božia práca, šúchali sme si oči a nemohli tomu uveriť!
Chceli Ho tam na mieste zlynčovať, ale verejná mienka o Ňom ich zastavila. Náboženskí vodcovia presne vedeli, že ten príbeh je o nich. Pratali sa odtiaľ tak rýchlo, ako len mohli.
13 - 17 Dane Cisárovi
Poslali farizejov a nasledovníkov Herodesových, aby Ho nachytali v slovíčkach. Spýtali sa, "Učiteľu, vieme, že si bezúhonný, že sa neriadiš názormi davu, nerobíš si z učeníkov sluhov a učíš správne cestám Božím. Povedz nám teda - Je zákonné platiť Cisárovi dane, či nie?"
On vedel, že tá otázka je chyták a povedal, "Čo so mnou hráte tieto vaše hry? Doneste mi mincu, nech sa na ňu pozriem." Tak mu doniesli. "Čo je tu vyryté? Čie meno?" "Cisárove," odpovedali. Ježiš povedal, "Tak dajte teda cisárovi, to čo je cisárove, a Bohu to, čo patrí Bohu."
Všetkým padla sánka. Stratili reč.
18- 23
Nejakí Saducei - tí, čo neverili v zmŕtvychvstanie, prišli k Nemu a spýtali sa, "Učiteľu, Mojžiš napísal, že keď muž zomrie a ponechá za sebou ženu bez detí, jeho brat má povinnosť vziať si tú ženu a mať deti. No a raz bolo sedem bratov. Prvý sa oženil a potom zomrel bezdetný. Oženil sa s tou ženou druhý brat. Aj ten zomrel bezdetný. To isté sa stalo tretiemu. Všetci siedmi sa oženili a zomreli bez detní. Ak vstanú z mŕtvych, ktorému z nich bude patriť žena? Veď všetci s ňou boli ženatí."
Ježiš povedal, "Vy ste úplne mimo, lebo - po prvé vôbec nepoznáte svoje Biblie, po druhé nechápete Božie princípy. Po tom, ako mŕtvi vstanú, tam sa už viac nebudú riešiť manželské záležitosti. Tak ako to je teraz s anjelmi, všetok svoj obdiv, lásku, blízkosť a dôvernosť budeme smerovať k Bohu. A čo sa týka mŕtvych, to či sú alebo nie sú vzkriesení? Čo nečítate Bibliu? Ako Boh pri horiacom kre povedal Mojžišovi - (nie bol som, ale) Ja Som Boh Abrahámov, Izákov a Jakobov. Živý Boh je Bohom živých, nie mŕtvych. Vy ste úplne na zlej koľaji."
28 - 34 Najdôležitejšie prikázanie
Prišiel jeden z náboženských vodcov. Keď videl ako živo diskutujú a počul Ježišove ostré odpovede, tak aj on sa spýtal otázku: "Ktoré z prikázaní je najdôležitejšie?" Ježiš povedal, "Prvé najdôležitejšie je toto, "Počuj Izrael: Tvoj Boh a tvoj Pán je Jediný, tak miluj svojho Boha a Pána celou vášňou a modlitbou, miluj ho celou svojou inteligenciou a všetkou energiou. A druhé najdôležitejšie je: Miluj ostatných tak, ako miluješ seba. Neexistuje prikázanie, ktoré sa vyrovná týmto dvom. "
Náboženský učiteľ povedal, "Úžasne si to povedal Učiteľu! Tak zrozumiteľne a presne - že Boh je len jeden a okrem Neho žiadneho niet. A milovať Ho celou vášňou, inteligenciou a energiou, a milovať iných ako samého seba. Áno, to je lepšie ako všetky dary a obete dohromady. " Keď Ježiš videl, ako dobre to ten človek pochopil, povedal: "Si takmer v cieli, v bráne do Božieho kráľovstva."
Potom sa Ho už nikto neopovažoval vypytovať.
35 - 44

Keď Ježiš vyučoval v Chráme, spýtal sa otázku, " Ako to, že náboženskí vodcovia vravia, že Mesiáš je syn Dávidov? My vieme, že Dávid inšpirovaný Duchom Svätým povedal: Boh povedal môjmu Pánovi: Sadni si tu po mojej pravici, kým nepoložím Tvojich nepriateľov k Tvojim nohám." "Dávid tam menuje Mesiáša ako svojho Majstra - tak ako môže byť Mesiáš zároveň aj jeho synom?"

Veľký zástup bol nadšený z toho čo počuje. Pokračoval, " Dajte si pozor na náboženských vodcov. Radi sa prechádzajú v akademických talároch, vyžívajú sa v lichôtkach verejnosti, slnia sa na prominentných pozíciách, sedia za hlavou stola všetkých cirkevných funkcií. A vždy vykorisťujú chudobu a núdznych. Čím dlhšie sú ich modlitby, tým je to s nimi horšie. Ale oni za to nakoniec zaplatia."
Sediac oproti truhlici na dary a zbierky, sledoval ako tam ľudia vhadzujú peniaze. Mnoho bohatých tam vhadzovalo veľké čiastky. Jedna chudobná vdova prišla, a hodila tam dve malé mince - bezcenné dva haliere. Ježiš si zavolal učeníkov a povedal im, "Pravdou je, že táto chudobná vdova hodila do zbierky viac, ako všetci ostatní do hromady. Lebo oni tam hádzali len to, čo im nikdy chýbať nebude, ale ona tam extravagantne vhodila to, čo si nemôže dovoliť - vhodila tam všetko čo mala. "

Kapitola 13
1 - 13 Zvodcovia posledných dní
Ako odchádzal z Chrámu, jeden z učeníkov povedal, "Pozri na tie tesané kamene! Na tie budovy!" Ježiš povedal, " Ste uchvátení grandióznou architektúrou? Ani jeden kameň z tej stavby nezostane celý." Neskôr, keď sedeli na Olivovej hore, mali dobrý výhľad na Chrám, Peter, Jakub, Ján a Andrej si Ho zavolali na bok a spýtali sa, " Povedz nám, kedy sa tie veci stanú? Aké znamenia budeme vidieť, že sa tie veci blížia?"
Ježiš začal, " Dajte si pozor na zvodcov posledných dní. Objaví sa mnoho vodcov s falošnou identitou a budú vyhlasovať, "Ja som Ten." A zvedú mnohých. Keď budete počuť o vojnách a povesti o vojnách, tak zachovajte rozvahu a nepanikárte. Tento bežný postup histórie nie ešte znakom konca. Národy budú bojovať proti národom a vládcovia proti vládcom, stále dookola. Na mnohých miestach bude zemetrasenie a hladomor. Ale tieto veci sú ničím oproti tomu, čo má prísť. A pozor! Budú vás vláčiť po súdoch. A potom to pôjde od zlého k horšiemu, budú krutí k vám, každý vám pôjde po krku, pre moje meno. Budete tam, ako strážcovia pravdy. Posolstvo sa musí kázať po celom svete. Keď vás zradia a budú vláčiť po súdoch, nebojte sa, že čo máte hovoriť, hovorte to čo máte na srdci - Duch Svätý bude svedčiť vo vás a skrze vás.
Bude tak, že brat zabije brata, otec dieťa, deti rodičov. Budú vás nenávidieť kvôli Mne. Ale vytrvajte - lebo to sa požaduje. Vytrvajte až do konca. Nebudete ľutovať. Budete zachránení. "
14 - 20 Utekajte do kopcov
Ale buďte pripravení bežať, keď budete vidieť, že netvor ničenia je postavený tam, kde nikdy nemal byť. Vy, ktorí viete čítať, uistite sa, že rozumiete, o čom hovorím. Ak žijete Judei v tom čase, bežte do kopcov, ak budete pracovať v záhrade, nevracajte sa späť do domu, aby ste si niečo vzali, ak budete na poli, nebežte späť vziať si kabát. Beda, tehotné a dojčiace matky to budú mať obzvlášť ťažké. Dúfajte a modlite sa, aby sa to nestalo uprostred zimy. Toto budú ťažké dni - nič také sa doteraz nestalo, odkedy Boh stvoril svet. A ani sa nič také potom už nikdy nestane. Ak by neskrátil tie dni, nik by to nevydržal. Ale pre Boží vyvolení ľud, tých čo si osobne vybral, kvôli nim zakročí."
21 - 37 Nikto nevie dňa ani hodiny
"Ak by vás ktokoľvek chcel zastavovať, "Tu je Mesiáš! alebo by ukazoval, "Pozrite, tam je! - nedajte sa oklamať. Falošní Mesiášovia a lživí kazatelia sa budú objavovať všade. Ich pôsobivé odporučenia a oslnivé vystupovanie pomätie aj tých, čo by už pravdu mohli aj lepšie poznať, než podľahnúť. Takže, dajte si pozor. Preto vás dopredu varujem. V posledných časoch bude ďalej nasledovať : Slnko sa zatmie, mesiac sa zatieni, hviezdy budú padať z neba, kozmické sily sa pohnú."
"A potom uvidia Syna Človeka, ako príde ohromným spôsobom. Jeho Príchod zaplní oblohu - každý to uvidí! Vyšle svojich anjelov a oni prinesú vyvolených od štyroch vetrov, od jedného pólu k druhému. Poučte sa z figovníka. V momente ako vidíte, že pučí, viete, že leto je za rohom. A podobne to bude s vami. Keď uvidíte tieto veci, vedzte, že je za dverami. Neberte toto naľahko. Nehovorím to len pre budúce generácie, ale aj pre túto - tieto veci sa budú diať. Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nikdy nepominú."
"Ale presný deň a hodinu? To nevie nik, ani nebeskí anjeli ani Syn. Iba Otec. Preto buďte pozorní, lebo nepoznáte presný čas. Je to ako keď muž ide na služobnú cestu a do vedenia svojej domácnosti postaví služobníctvo. Každý má svoju prácu a strážca stojí a stráži. Tak stojte na svojich miestach a strážte. Neviete, kedy sa domáci vráti. Či večer, v noci, nad ránom alebo ráno. Nechcete, aby prišiel neohlásene, a našiel vás spiacich pri práci. Hovorím vám, aj všetkým ostatným : Zostaňte na svojich miestach. Dávajte pozor."

Kapitola 14
1 - 11 Pomazanie hlavy

Iba za dva dni na to, ôsmy deň Slávnosti Paschy a Slávnosti nepečených chlebov, kňazi a náboženskí vodcovia hľadali spôsob, ako by Ježiša ľstivo zajali a zabili. Ale dohodli sa, že to nebude počas týždňa Slávností Paschy. "Nechceme aby sa dav vzbúril", povedali si.
Ježiš bol v Betánii, ako hosť u Šimona Malomocného. Keď večeral, prišla žena a priniesla nádobu preveľmi drahého parfému. Otvorila ju a obsah vyliala na Jeho hlavu. Niektorí z hostí sa rozčuľovali. "To je nehorázne mrhanie. Ten parfém sa mohol predať za hodnotu ročnej mzdy a rozdať chudobným." Boli zdutí a od hnevu prskali nad ňou. Ale Ježiš povedal, "Nechajte ju. Prečo jej to sťažujete? Ona iba spravila to, čo je pre mňa neskutočne významné. Vy budete mať chudobných stále pri sebe, až do konca života. Kedykoľvek môžete pre nich niečo spraviť. Ale Mňa nie. Ona spravila čo mohla a kým mohla - pomazala moje telo pred pohrebom. Môžete si byť istí, že kdekoľvek sa bude hlásať Posolstvo, tak o tom čo spravila ona, sa bude hovoriť s veľkým obdivom."
Judáš Iškariotský, jeden z Dvanástich šiel kuť pikle s najvyššími kňazmi, odhodlaný zradiť Ho. Oni neverili vlastným ušiam, no sľúbili mu bohatú odmenu. Začal hľadať vhodnú chvíľu, aby Ho mohol vydať.
12 - 21 Zradca Syna Človeka
Jeden z prvých Dní Nekvaseného Chleba, deň keď sa pripravuje obeť na Paschu, spýtali sa Ho učeníci, "Kde chceš, aby sme pripravili večeru na slávnosť Veľkej noci?" Poveril dvoch učeníkov, "Choďte do mesta. Stretne sa s vami muž, čo nesie nádobu na vodu. Choďte za ním. Vojde do domu, a vy sa spýtajte majiteľa toho domu, do ktorého vojde, " Učiteľ chce vedieť, kde je Jeho hosťovská miestnosť, kde môže jesť večeru na slávnosť Paschy aj so Svojimi učeníkmi. On vám ukáže veľkú miestnosť, upratanú a pripravenú pre nás."
Učeníci odišli do mesta, našli tam všetko presne tak, ako im Ježiš povedal a pripravili Veľkonočnú večeru. Po západe slnka prišiel aj s Dvanástimi. Ako večerali, Ježiš povedal, "Mám niečo ťažké, ale dôležité, čo vám musím povedať: Jeden z vás ma vydá do rúk sprisahancom, jeden z vás, čo je so Mnou." Vydesení sa začali vypytovať jeden druhého, "To nemôžem byť ja, že nie?" On vraví, "Je to jeden z Dvanástich, ten čo je so Mnou z rovnakej misy. Na jednej strane vysvitne, že Syn Človeka vchádza do zrady - dobre zaznamenanej v Písmach, takže to nie je prekvapenie. Na druhej strane, človek, ktorý Ho zrádza sa stáva zradcom Syna človeka, a bolo by pre neho lepšie ak by sa nikdy nebol narodil!"
22 - 26 "Toto je moje telo"
Pri večeri, vzal a požehnal chlieb, lámal ho a podával. Potom povedal,
"Vezmite, toto je moje telo."
Potom vzal kalich, podal im ho, poďakoval Bohu a všetci z neho pili. Potom povedal,
"Toto je moja krv,
Božia nová zmluva,
Vyliata za mnohých ľudí."
"Viac nebudem piť víno, až kým nepríde nový deň a budem ho piť v kráľovstve Božom."
Potom zaspievali pieseň a šli priamo na Olivový Vrch.
27 - 31
Ježiš im povedal, "Všetci budete mať pocit, že sa vám zrútil celý svet, a že je to moja chyba. Je Slovo, ktoré hovorí,
Budem biť pastiera a ovce sa rozpŕchnu na všetky strany.
"Ale potom, keď vstanem, pôjdem pred vami, smerom do Galilei." Peter vyhŕkol," "Aj keby sa všetci ostatní hanbili za Teba, keď sa všetko zrúti, ja Ťa nikdy neopustím." Ježiš povedal, "Nebuď si taký istý. Mimochodom dnes je práve tá noc, keď ma tri krát zaprieš skôr, ako kohút dva razy zaspieva." Protestoval," " Aj keby som musel s Tebou zomrieť, nikdy Ťa nezapriem." A všetci ostatní hovorili to isté.
32 - 42 Getsemanská záhrada
Prišli do oblasti zvanej Getsemane. Ježiš povedal učeníkom, "Tu seďte, kým sa budem modliť." Vzal si Petra, Jakuba a Jána so sebou. Potom začal cítiť obrovskú úzkosť až agóniu bolesti. Povedal im, "Cítim sa veľmi zle, až by som zomrel. Zostaňte pri Mne, bdejte so Mnou."
Šiel trochu ďalej, padol na zem a modlil sa za únik: "Otecko, Otče, veď Ty smieš - dostať ma z tohto. Vezmi odo mňa tento kalich. Ale prosím, nie moja ale Tvoja vôľa nech sa stane."
Vrátil sa za nimi, a oni spali. Povedal Petrovi, "Šimon, zaspal si pri Mne? Ani jednu hodinu so Mnou nevydržíš? Bdej, modli sa, aby si nevošiel do pokušenia, aj bez toho, aby si o tom vedel. Nebuď naivný. Časť z teba je horlivá, pripravená spraviť čokoľvek pre Boha, ale druhá časť je lenivá ako starý pes, čo zaspal pri krbe."
Vrátil sa späť a modlil sa tú istú modlitbu. Keď sa vrátil, znova ich našiel spať. Jednoducho neudržali oči otvorené, a nemali ani vhodnú výhovorku. Potom prišiel tretí krát, a povedal, " Budete spať celú noc? Nie, už ste spali dosť. Čas vypršal. Syn človeka bude vydaný do rúk hriešnikov. Vstávajte. Poďme. Môj zradca práve dorazil."
43 - 52 Banda lotrov
Ani to nedopovedal a Judáš jeden z Dvanástich prišiel a s ním aj banda lotrov, ktorých poslali kňazi, náboženskí vodcovia. Oháňali sa mečmi a palicami. Zradca si vopred dohodol znamenie : "Ten, ktorého pobozkám, je On, berte Ho. Dajte pozor, aby neušiel." A tak šiel priamo k Ježišovi a povedal, "Rabbi!" a pobozkal Ho. A oni Ho schmatli. Jeden z mužov, čo tam stáli, vytasil svoj meč na služobníka najvyššieho kňaza a odťal mu ucho.

Ježiš im hovorí, "Čo to má znamenať, že ste sem na mňa vyšli s mečmi a palicami, akoby som bol nebezpečný zločinec? Veď každý deň som sedával a vyučoval v Chráme, tam ste ruku nezdvihli proti mne. Ale to, čo ste teraz spravili, iba potvrdilo prorocké slová." V tom sa všetci učeníci rozpŕchli.

Jeden muž, čo ich sledoval, mal na sebe iba plachtu. Schmatli ho vojaci, no podarilo sa mu uniknúť, nechal im plachtu a bežal nahý preč.

43 - 47 Odsúdený na smrť

Doviedli Ježiša k Najvyššiemu Kňazovi, kde sa zhromaždili veľkňazi, náboženskí vodcovia a učenci. Peter ich sledoval z bezpečnej vzdialenosti až dovtedy, kým nevošli do nádvoria Najvyššieho Kňaza. Tam sa vmiešal medzi služobníctvo a ohrieval sa pri ohni.

Veľkňazi sa radili s Židovskou radou, hľadali každý dôkaz proti Ježišovi, za ktorý by Ho mohli odsúdiť na smrť. Ale nevedeli nájsť nič. Viac ľudí bolo ochotných priniesť falošné obvinenia, ale žiadne sa nezhodovali, naopak si odporovali. Potom sa niektorí postavili a zaklamali, "Počuli sme ho hovoriť, vraj zbúra Chrám, ťažko ručne vybudovaný, a za tri dni postaví nový, bez toho, aby pohol prstom. " Ale ani v tomto sa výpovede úplne nezhodovali.

Uprostred toho všetkého sa Najvyšší kňaz postavil a spýtal sa Ježiša: "Čo nám povieš na všetky tieto obvinenia?" Ježiš bol ticho. Nepovedal nič. A tak sa Najvyšší Kňaz spýtal znovu, "Si ty Mesiáš, Syn Požehnaného?" Ježiš na to, "Áno som, a uvidíš to sám:

Syn Človeka bude sedieť

Po pravici Najmocnejšieho,

Príde na oblakoch z nebies.

V tom Najvyšší kňaz stratil trpezlivosť. Roztrhal svoje rúcho a zakričal: "Počuli ste to? Potrebujeme snáď na toto viacej svedkov? Počuli ste to rúhanie. Necháme nech mu to prejde?"

A tak Ho všetci odsúdili rozsudkom smrti!

Niektorí na Neho začali pľuvať. Zaviazali Mu oči, bili Ho a pýtali sa, "Kto ťa udrel? Veď prorokuj!" Stráže Ho tiež udierali a odviedli Ho odtiaľ preč.

66 - 72 Kohút zaspieva

Zatiaľ kým sa toto všetko odohrávalo, Peter stál na dvorane. Jedna zo služobníčok Najvyššieho Kňaza pozorovala, ako sa Peter ohrieva pri ohni, dobre si ho prezrela a potom hovorí, "Aj ty si bol s tým z Nazareta, s tým Ježišom." Ale on to zaprel, "Neviem o čom hovoríš." Vyšiel von na nádvorie a v tom zaspieval kohút.

Tá žena začala hovoriť a ostatným, "Ten bol tiež jeden z nich." Ale Peter to znovu zaprel. Po nejakej chvíli si zase začali ľudia medzi sebou hovoriť, "Musí byť jeden z nich. Veď je to Galilejčan." Vtedy bol Peter už veľmi nervózny a prisahal, "V živote som toho muža nevidel." V tom kohút zaspieval po druhý krát. Peter si v okamihu spomenul na Ježišove slová, "Skôr než kohút dva krát zaspieva, tri krát ma zaprieš." Zrútil sa v slzách.

Kapitola 15
1 - 20 Pred Pilátom
Zavčasu ráno, veľkňazi spolu s náboženskými vodcami zvolali zhromaždenie i s celou Židovskou radou. Ježiša pevne zviazali a priviedli Ho pred Piláta. Pilát sa Ho pýta, " Si Ty Kráľ židovský?" "Keď vravíš," odpovedá. Najvyšší kňaz spustí rad obvinení. Pilát sa znovu opýta, "Nepovieš na to nič? Je to dosť dlhý zoznam obvinení." No On nič nepovedal. Pilát bol veľmi prekvapený.
Bol taký zvyk počas Veľkej noci, že sa mohol prepustiť jeden z väzňov, ktorého by si ľudia vybrali. Bol tam aj väzeň menom Barnabáš, ktorý niekoho zavraždil počas vzbury proti Rímu. Keď dav prišiel, aby prezentoval svoju žiadosť o prepustenie väzňa, Pilát predpokladal, "Chcete, aby som vám prepustil Kráľa Židov?" Už Pilát vedel, že veľkňazi mu Ježiša vydali len z čírej nenávisti. Ale veľkňazi do tej doby urobili všetko preto, aby prinútili dav žiadať o prepustenie Barnabáša. Pilát sa vrátil, "Tak čo mám robiť s týmto mužom, ktorého nazývate Židovským Kráľom?" Oni kričali, "Na kríž s Ním!" Pilát oponoval, "Ale za aký zločin?" No oni kričali ešte viac, "Ukrižovať Ho!"
Pilát dal davu to, o čo žiadal, prepustil im Barnabáša a Ježiša vydal na bičovanie a ukrižovanie.

Vojaci vzali Ježiša na miesto zvané Pretórium a zvolali celý oddiel. Obliekli Ho do purpuru a na hlavu Mu uplietli tŕňovú korunu. Potom sa začali posmievať: "Bravó Kráľ Židov!" Búchali Ho palicami po hlave, pľuvali na Neho a kľakali si pred Nim z posmešného "uctievania". Keď sa už dostatočne naposmievali, vyzliekli Mu purpurový plášť a obliekli Ho do Jeho šiat. Potom pochodovali smerom na miesto križovania.
21 - 39 Ukrižovanie
Išiel okolo muž, ktorý sa vracal z práce, Šimon Cyrenejský otec Alexandra a Rufa. Prinútili ho niesť Ježišov kríž. Vojaci doviedli Ježiša ku Golgote, čo znamená Vrch Lebky. Ponúkli mu mierny liek proti bolesti (víno zmiešané s myrhou), ale odmietol. Potom ho priklincovali o kríž. Delili si Jeho odev a losovali kto si ho vezme. Ukrižovali Ho o deviatej ráno . Jeho zločin bol napísaný na tabuli - KRÁĽ ŽIDOVSKÝ. Spolu s Ním ukrižovali aj dvoch kriminálnikov, jedného po pravej, druhého po ľavej strane. Ľudia, ktorí šli okolo sa posmievali, krútili hlavami a hovorili sarkasticky: "Chválil si sa, že zbúraš Chrám a nový postavíš za tri dni - tak teraz ukáž čo vieš. Zachráň sa. Ak si skutočne Boží Syn, tak zostúp z kríža!"
Veľkňazi spolu s náboženskými vodcami boli tiež tam, spolu s ostatnými a posmievali sa Mu: "Iných zachraňoval, ale seba nedokáže. Toto, že je Mesiáš? Kráľ Izraela? Tak nech zostúpi z kríža. Potom sa všetci tu staneme veriacimi!" Do posmechu sa pripojili aj spolu ukrižovaní.
Cez obed sa nebo extrémne zatiahlo. Bola tri hodiny tma. O tretej potom Ježiš hlasno zvolal, " Eli, Eli lamasa bachtani?" čo znamená, "Môj Bože, môj Bože prečo si ma opustil?"
Niektorí, čo stáli naokolo si vraveli, "Počúvajte, Eliáša volá." Iní utekali a namočili špongiu do kyslého vína, a dali Mu piť, vraviac, " Pozrime, či si Eliáš po Neho príde."
Ale Ježiš posledným zvolaním vydýchol posledný krát. V tom momente sa Chrámová opona roztrhla na dve polovice. Keď Rímsky kapitán, ktorý práve držal pri Ňom stráž videl, že prestal dýchať, povedal, "Toto musí byť Boží Syn."
40 - 47 Pochovali Ho
Boli ženy, ktoré pozorovali z diaľky, medzi nimi Mária Magdaléna, Mária matka mladšieho Jakuba a Josesa, a Salome. Keď bol Ježiš v Galilei tieto ženy Ho nasledovali, posluhovali Mu a prišli s Ním aj do Jeruzalema.

Neskôr poobede, keďže bol Deň Príprav, prišiel Jozef z Arimatie, vysoko rešpektovaný člen Židovskej rady. Bol to človek, ktorý žil v očakávaní príchodu kráľovstva Božieho. A tak vzal všetku odvahu, šiel za Pilátom a žiadal si Ježišovo telo. Pilát sa pýtal, či už môže byť mŕtvy tak skoro a zavolal kapitána, aby mu potvrdil istú smrť. Keď sa uistil, že je skutočne mŕtvy, vydal Jozefovi Jeho telo.
Plátený závoj bol už kúpený, Jozef Ho sňal a zavil Ho do plátna, položil do hrobky, ktorá bola vytesaná do skaly, potom hrobku zavalil veľkým kameňom. Mária Magdaléna a Mária matka Josesa boli pri pohrebe.

Kapitola 16

1 - 20 Zmŕtvychvstanie
Keď bolo po Sobote, Mária Magdaléna, Mária matka Jakuba, a Salome priniesli voňavé oleje, aby Ho balzamovali. Veľmi skoro ráno v nedeľu, hneď ako vyšlo slnko, šli k hrobke. Nahlas si robili starosti, "Kto za nás odvalí ten kameň?" A keď sa priblížili, videli, že kameň je už odvalený, a tak vošli dnu.

Zazreli mladého človeka ako sedí na pravej strane, v bielom rúchu. Boli v úplnom v úžase. Povedal, "Nebojte sa. Ja viem, že hľadáte Ježiša Nazaretského, Toho ukrižovaného. On vstal, viac Ho tu niet. Samy vidíte, že miesto je prázdne. Teraz choďte a povedzte Jeho učeníkom a Petrovi, že ide pred vami do Galilei. Uvidíte Ho tam, presne tak, ako vám o tom hovorieval."
Odišli odtiaľ tak rýchlo, ako len mohli. Neverili vlastným očiam, nikomu nič nevraveli.
Potom ako Ježiš vstal z mŕtvych, v nedeľu ráno sa zjavil Márii Magdaléne, z ktorej vyhnal 7 démonov. Šla za Jeho priateľmi, ktorý žalostili a plakali. Povedala im čo videla, no neverili jej.
Neskôr sa zjavil znova, ale inou formou dvom z nich, keď šli po ceste. Aj oni dvaja sa vrátili a hovorili o tom ostatným, no nechceli veriť.
Raz večer, keď Jedenásti večerali, objavil sa medzi nimi a karhal ich za neveru a tvrdohlavosť, že odmietali uveriť tým, čo Ho videli živého. Potom povedal, "Choďte do sveta. Choďte všade a oznamujte Posolstvo Božie, dobrú správu pre všetkých. Ktokoľvek uverí a pokrstí sa, bude spasený. A kto odmietne uveriť, ten bude zatratený.
"Je niekoľko znakov, ktoré budú sprevádzať veriacich: Budú vyháňať démonov, budú hovoriť novými jazykmi, budú brať hadov do rúk a piť jed no nič im neublíži, budú skladať ruky na chorých a tí budú uzdravení."
Potom ako im dal poverenie, bol vzatý do neba a sadol si po Božej pravici na mieste cti. A učeníci šli všade a kázali, Pán pracoval všade s nimi a potvrdzoval Posolstvo nezvratnými dôkazmi.