Evanjelium Jána

Úvod

V Genesis, prvej knihe Biblie, je Boh predstavený, ako ten čo slovom tvorí existenciu tvorstva. Boh povie slovo a stane sa: nebo i zem, oceány i rieky, viditeľné i neviditeľné, to všetko začína existovať na základe Božieho vysloveného slova.

Zámerná paralela, ako pri prvých slovách v Genesis, je aj v Jánových prvých slovách, v ktorých predstavuje Boha ako toho, ktorý slovom tvorí existenciu spasenia. Tento krát berie Slovo Božie na seba ľudskú podobu a vstupuje do histórie v osobe Ježiša Krista. Ježiš prehovorí slovo a stane sa: odpustenie či súd, uzdravenie i osvietenie, milosť i milosrdenstvo, radosť i láska, sloboda i zmŕtvychvstanie. Všetko zlomené a padlé, hriešne a choré, je volané k spaseniu skrze Božie hovorené slovo.

Keďže sa to niekde časom pokazilo (Genesis tiež rozpráva ten príbeh), nastala nevyhnutná potreba nápravy. Táto náprava sa vykonáva hovoreným slovom - Boh slovom tvorí spasenie v osobe Ježiša, kde Ježiš nie len hovorí slovo Božie, ale tým Slovom aj je.

V spoločnosti týchto slov si začíname uvedomovať, že i naše vlastné slová sú oveľa dôležitejšie, ako sme si mysleli. Povedať napríklad "Verím", to je niečím čo robí rozdiel medzi životom a smrťou. Naše slová nadobúdajú dôstojnosť a hĺbku pri rozhovore s Ježišom. On nevnucuje spasenie ako riešenie, ale spasenie prináša skrze uvoľnenú konverzáciu, dôverné osobné vzťahy, súcitné reakcie, horlivé modlitby a - všetko zhrnuté dohromady - skrze obetnú smrť. A od takýchto slov nezvykneme len tak odkráčať.

Kapitola 1

1 - 5

Slovo bolo prvé,

Slovo prítomné v Bohu,

Boh prítomný v Slove.

Tým Slovom bol Boh,

pripraveným pre Boha od prvého dňa.

Všetko bolo stvorené skrze Neho,

Nič - ani len jedna vec! - nezačala existovať bez Neho.

To čo začalo existovať bol Život,

a ten Život bol Svetlom pre žitie.

To Svetlo sa rozžiarilo v temnote,

a tma ho nedokázala zastaviť .

6 - 14

Bol raz jeden muž, volal sa Ján. Boh ho poslal, aby ukazoval cestu k tomuto Svetlu. Prišiel, aby nasmeroval všetkých, kam majú hľadieť a v koho majú uveriť. Ján nebol tým Svetlom, on len ukázal cestu k Svetlu.

To Svetlo bola skutočné.

On privedie ku Svetlu každého človeka,

ktorý vstúpi do toho Života,

Bol na svete,

Svet povstal skrze neho,

napriek tomu si ho svet ani nevšimol.

Prišiel k svojmu vlastnému ľudu,

no oni ho nechceli.

Ale ktokoľvek Ho chcel,

ktokoľvek uveril tomu, čo o sebe hlásal,

a kto žil, čo On kázal,

tých učinil, kým v skutočnosti sú,

učinil ich deťmi Božími.

To sú tí, ktorí sú zrodení z Boha,

nie z krvi, nie z tela, ani z pomeru.

Slovo sa stalo telom a krvou,

prisťahovalo sa do susedstva.

Videli sme slávu na vlastné oči,

tú jedinečnú slávu,

Otcovu, Synovu.

Nesmierne veľkorysú,

opravdivú od začiatku až do konca.

15 - 18

Ján na Neho ukázal a povedal, "Toto je On! Ten, o ktorom som vám hovoril, že príde po mne, ale v skutočnosti tu bol predo mnou. On tu bol dávno predo mnou. Mal vždy prvé slovo."

Žijeme z Jeho štedrosti,

a prijímame jeden dar za druhým.

Základy sme získali u Mojžiša.

A potom prišlo to bujné dávanie i prijímanie ,

nekonečné poznanie a porozumenie -

to všetko prišlo skrze Ježiša, Mesiáša.

Nikto nikdy Boha nevidel,

ani len na okamih.

Toto jedinečné vyjadrenie Boha,

ktoré sa nachádza priamo uprostred Otcovho srdca,

nám Ho ozrejmilo tak jasne, aký jasný je deň.

19 - 28 Hrom v púšti

Keď židia z Jeruzalema vyslali skupinu kňazov a úradníkov, aby sa spýtali Jána, kým vlastne je, odpovedal im úplne úprimne. Nevyhýbal sa odpovedi a povedal čistú pravdu: "Nie som Mesiáš."

Oni na neho tlačili, "Tak kto teda? Eliáš?"

"Nie som."

"Prorok?"

"Nie."

Rozčúlene sa ďalej pýtajú, "Kto teda? Potrebujeme odpoveď pre tých, ktorí nás poslali. Povedz nám niečo o sebe - čokoľvek!."

"Som hrom v púšti : "Urovnajte cestu pred Bohom! Robím to, čo kázal prorok Izaiáš."

Tí, ktorí poslali vyzvedať Jána boli Farizeji. A teraz sa pýtali samy za seba: "Ak nie si Mesiáš, ani Eliáš, ani Prorok, prečo teda krstíš?"

Ján odpovedá, "Ja krstím iba vodou. Ale je niekto, koho ste nerozpoznali, už stojí medzi vami. Prichádza po mne, no neprichádza ako druhý. Ja nie som hoden Mu ani kabát podržať."

Tento rozhovor sa odohral v Betánii na opačnej strane Jordánu, kde Ján práve krstil.

29 - 34 Ten, ktorý zjaví Boha

Na druhý deň videl Ján, ako k nemu Ježiš prichádza a zvolal, "Toto je Boží Veľkonočný Baránok! On odpúšťa hriechy sveta! Je to ten muž, o ktorom som hovoril, ´Ten, ktorý prichádza po mne, no v skutočnosti tu už bol predo mnou. ´ Nevedel som nič o tom kým je, jedine to, že mám pripraviť Izrael na Toho, ktorý zjaví Boha. Preto som sem prišiel a krstil vodou, vykúpal vás, vydrhol vaše životy od hriechov, aby ste boli pripravení na nový čerstvý začiatok s Bohom."

Ján zaklincoval svoje svedectvo týmto: "Videl som Ducha ako holubicu vznášať sa z neba, ktorá spočinula na Ňom. Opakujem, neviem o Ňom, iba toto : Ten, ktorý ma poveril krstiť vodou mi povedal, ´Ten, na ktorom uvidíš spočinúť holubicu, to je On, ktorý bude krstiť Svätým Duchom.´ A presne to som videl, a teraz vám to vravím bez pochýb: Toto je Syn Boží."

35 - 51 Poďte a pozrite sa

Ďalší deň stál Ján znovu kde obvykle, spolu s dvoma učeníkmi, ktorí pozorovali. Ján videl, ako Ježiš kráča po blízku a hovorí, "Tu je, Boží Veľkonočný Baránok."

Keď to tí dvaja učeníci počuli, šli za Ježišom. Ježiš sa obzrel a pýta sa ich, "Čo by ste chceli?" Oni vravia, "Rabbi (čo znamená "Učiteľu"), kde bývaš?" Odpovedá, "Poďte sa pozrieť." Oni išli, videli kde žije a strávili s Ním zvyšok dňa. Stalo sa to neskoro popoludní.

Andrej, brat Šimona Petra bol jeden z tých dvoch, ktorý počul Jánove svedectvo a šiel za Ježišom. Prvú vec, ktorú spravil po tom, ako zistil kde Ježiš býva bolo, že vyhľadal svojho brata Šimona a vraví mu, "Našli sme Mesiáša" (čo zn. "Kristus"). A hneď ho priviedol k Ježišovi.

Ježiš na neho pozrel a hovorí, "Si Jánov syn Šimon? Od teraz sa budeš volať Kéfaš" (alebo Peter, čo znamená "Skala").

Na druhý deň sa Ježiš rozhodol ísť do Galilei. Keď tam dorazil, stretol Filipa a hovorí mu, "Poď, nasleduj ma." (Filipovo rodné mesto bolo Bedsaida, rovnako ako Andrejovo i Petrovo).

Filip našiel Natanela a vraví mu, "Našli sme Toho, o ktorom Mojžiš napísal v Zákone, o ktorom kázali proroci. Je to Ježiš, Jozefov syn z Nazaretu! Natanael na to, "Z Nazaretu? To nemyslíš vážne."

Ale Filip hovorí, "Poď sa pozrieť."

Keď ho Ježiš videl prichádzať, vraví: "Toto je skutočný Izraelita. Ani kus falošnosti v ňom niet."

Natanael na to, "Odkiaľ si na to prišiel? Veď ma nepoznáš."

Ježiš odpovedá, "Raz, ešte dávno pred tým, ako ťa sem Filip zavolal, videl som ťa stáť pod figovníkom."

Natanael prehlasuje, "Rabbi! Ty si Syn Boží, Kráľ Izraelov!"

Ježiš hovorí, "Uveril si iba pre to, že som ti povedal, že som ťa niekedy videl stáť pod figovníkom? To si ešte nič nevidel! Skôr ako toto skončí, uvidíš otvorené nebo a Božích anjelov vystupovať a zostupovať k Synovi Človeka."

Kapitola 2

1 - 12 Od vody k vínu

O tri dni sa v dedinke Kána v Galilei konala svadba. Bola tam Ježišova matka a Ježiš s učeníkmi boli tiež medzi pozvanými. Keď im na hostine začalo dochádzať víno, Ježišova matka Mu hovorí, "Už takmer nemajú žiadne víno." Ježiš na to, "A to je moja starosť matka, alebo tvoja? Ešte nie je môj čas. Netlač na mňa."

Ona šla aj tak a povedala obsluhovačom, "Spravte čokoľvek vám povie."

Bolo tam šesť kamenných nádob na vodu, ktoré židia používali na rituálne umývanie. Každé z nich malo 90 až 135 litrov. Ježiš nariadil služobníkom, "Naplňte tie nádoby vodou." Oni ich naplnili až po okraj. "Teraz naplňte svoje džbány a vezmite ich hosťom." Čo Ježiš povedal, to urobili.

Keď hosť ochutnal vodu, čo sa premenila na víno (samozrejme nevediac o tom, čo sa práve stalo), zavolal si ženícha, " Každého koho poznám, začína s tým najlepším vínom, až po tom, keď hostia majú dosť, prinesie to lacné. No ty si si šetril to najlepšie až do teraz!"

Tento skutok v Káne Galilejskej bol prvým zázrakom, ktorý Ježiš učinil, prvý záblesk Jeho slávy. A Jeho učeníci uverili v Neho.

Po tomto šiel dolu do Kafarnaum spolu so svojou matkou, bratmi a učeníkmi a strávil tam niekoľko dní.

13 - 25 Zbúrajte tento Chrám...

Práve keď sa mali konať slávnosti Paschy, ktoré židia slávili vždy na jar, Ježiš cestoval hore do Jeruzalema. Šiel do Chrámu, kde sa to hemžilo ľuďmi, čo kupovali a predávali dobytok, ovce a holubice. Boli tam aj úžerníci a to v plnej sile.

Ježiš si uplietol bič z kožených pruhov a vyhnal ich z Chrámu, vypustil ovce i dobytok, poprevracal stoly úžerníkov, rozhádzal mince na všetky strany. Predajcom holubíc povedal, "Practe svoje veci preč odtiaľto. Prestaňte premieňať dom môjho Otca na nákupné centrum!" Vtedy si Jeho učeníci spomenuli na Písma, "Horlivosť za tvoj dom ma spaľuje."

Ale židia sa nahnevali. Pýtali sa, "Aké poverenie preukážeš, na to čo si spravil?" Ježiš odpovedá, "Zbúrajte tento Chrám a ja ho za tri dni znovu postavím."

Boli pobúrení: "Trvalo to 60 rokov postaviť tento Chrám, a ty ho chceš znovu postaviť za tri dni?" Ale Ježiš hovoril o svojom tele, ako o Chráme. Neskôr, keď vstal z mŕtvych, si učeníci spomenuli na tieto slová. Dali si dva a dva dohromady a uverili tomu, čo bolo napísané v Písmach, i Ježišovým slovám.

V tie dni, ako bol v Jeruzaleme počas Veľkonočných sviatkov /osláv Paschy/, si mnoho ľudí všimlo zázraky, ktoré činil vidiac, že ukazujú priamo na Boha a uverili Mu. Ale Ježiš im nedôveroval. Poznal ich vnútro, vedel akí nedôveryhodní sú. Nik Mu nemusel nič hovoriť, on videl skrz na skrz priamo do nich.

Kapitola 3

1 - 15 Narodený z hora

Bol jeden muž Farizej, menom Nikodém, prominentný vodca medzi židmi. Raz neskoro večer prišiel za Ježišom a hovorí, "Rabbi, vieme veľmi dobre, že si učiteľ priamo od Boha. Nik by nemohol robiť také na Boha smerujúce a Boha zjavujúce skutky, ak by s ním Boh nebol.

Ježiš hovorí, "Máš úplnú pravdu. Počúvaj: Ak sa človek nenarodí z hora, nedokáže vidieť to, na čo poukazujem - na kráľovstvo Božie."

"Tak potom ale ako," vraví Nikodém, "sa môže človek narodiť, keď sa už narodil a vyrástol? Nie je predsa možné vstúpiť do lona svojej matky a znovu sa narodiť. Čo tým myslíš, tým svojim "narodiť sa z hora"?"

Ježiš na to, "Nepočúvaš ma. Poviem to znovu. Ak sa človek nepodriadi tomu pôvodnému - keď sa 'vánok vznášal nad vodami´, neviditeľný pohol viditeľným, krst do nového života, tak bez toho je nemožné vstúpiť do Božieho kráľovstva. Ak pozrieš na batoľa, je to iba to telo, ktoré vidíš a smieš sa dotknúť. No osoba, ktorá sa začne formovať v jeho vnútri, tá sa vytvára niečím, čo nevidíš a nevieš sa dotknúť - Duchom - a tak sa stáva živým duchom.

Preto nebuď prekvapený, ak ti poviem, že sa musíš ´narodiť zhora´ - mimo tohto sveta, ak to tak môžem povedať. Vieš veľmi dobre ako vietor fúka, raz jedným smerom raz druhým. Počuješ ako šuští v listoch stromov, no netušíš odkiaľ prišiel, ani kam smeruje. Tak to je z každým, kto sa ´narodil zhora´ skrze vietor Boží, Ducha Božieho."

Nikodém sa pýta, "Čo tým myslíš? Ako sa to môže stať?"

Ježiš odpovedá, "Si rešpektovaným učiteľom v Izraeli a nepoznáš základy? Počúvaj pozorne. Teraz ti poviem pravdu tak ako je. Ja hovorím iba to, čo poznám zo skúsenosti, svedčím len o tom, čo som videl na vlastné oči. Nemám nič z druhej ruky, ani z nejakých rečí. No ty napriek tomu, aby si prijal dôkazy a čelil im, stále len zdržuješ otázkami. Ak ti hovorím veci, ktoré sú zreteľné, ako nos medzi očami a ty mi aj tak neveríš, aký má potom význam, aby som ti hovoril o neviditeľných veciach, veciach Božích?

Nik ešte nevošiel do prítomnosti Božej s výnimkou Toho, ktorý z jeho Prítomnosti prišiel, Syna Človeka. Rovnako, ako Mojžiš vyzdvihol hada v púšti, aby ho ľudia mohli vidieť a mali niečo, čomu by mohli uveriť, tak je nevyhnutné pre Syna Človeka, aby bol vyzdvihnutý - a každý ktokoľvek bude na Neho hľadieť s dôverou a očakávaním, ten získa skutočný život, večný život.

16 - 21

Takto veľmi Boh miloval svet, že dal svojho Syna, svojho jediného Syna. A prečo? Aby nik nemusel byť zatratený, práve naopak, ten kto v Neho uverí, môže mať úplný a nikdy nekončiaci život. Boh nepodstúpil všetky tie ťažkosti spojené s poslaním svojho Syna iba pre to, aby vystrel svoj ukazovák a obvinil svet, že aký je skazený. Prišiel, aby svetu pomohol a dal ho znovu do poriadku.

Ktokoľvek, kto vloží svoju dôveru v Neho, je zbavený obvinenia. Ktokoľvek Mu odmieta dôverovať , tak je už odsúdený na smrť, ani o tom nevie. Že prečo? Je to chyba toho človeka, že neuveril jedinečnému Synovi Božiemu, keď mu o Ňom bolo hovorené. Nachádzame sa totiž v takejto kríze: Božie svetlo zasvietilo na svet, no muži i ženy odvšadiaľ ušli do tmy. Odišli do temnoty, pretože sa v skutočnosti vôbec nezaujímali o to, aby sa Bohu páčili. Každý kto praktizuje zlo, je závislý na popieraní a ilúziách, ten nenávidí svetlo Božie a ani sa k nemu nepriblíži, bojí sa totiž bolestivého odhalenia. Ale ktokoľvek pracuje a žije v pravde a realite, ten víta svetlo Božie, aby jeho práca bola odhalená, že bola konaná v Bohu.

22 - 36 Ženíchov priateľ

Po tomto rozhovore sa Ježiš vybral so svojimi učeníkmi na Judský vidiek, oddýchnuť si s nimi. Taktiež krstil, keď v rovnakom čase krstil i Ján v Aenone blízko Salima, kde bolo veľa vody. Dialo sa to ešte pred tým, než bol Ján hodený do vezenia. Pýtajú sa Jána, "Rabbi, vieš o tom, že ten, ktorý bol s tebou, je teraz na opačnej strane Jordánu? Ten ktorého si potvrdil svojim svedectvom? Nuž, teraz nám konkuruje, tiež krstí a každý už ide za ním a nie za nami."

Ján odpovedá, "Nie je možné, aby človek uspel - hovorím o večnom úspechu - bez nebeskej pomoci. Vy sami ste pri tom boli, keď som verejne prehlásil, že nie som Mesiáš, a že som jednoducho iba ten, ktorý bol poslaný, aby všetko pripravil. Nevestu samozrejme získa ženích. A ženíchov priateľ, je jeho "družba" - to som ja - čo stojí po jeho boku, nech počuje každé Jeho slovo a vtedy je skutočne šťastný. Ako by mohol žiarliť, keď vie, že svadba skončila a manželstvo môže dobre začať?

Preto môj pohár preteká. Toto je Jeho chvíľa, On sa stáva centrom a ja sa posúvam ku kraju.

Ten, ktorý prichádza z hora je hlavou i ramenami nad poslami Božími. Ten kto sa na zemi narodil, je so zemou spätý a hovorí zemským jazykom. No Ten kto sa narodil z neba, je nad všetkým. Popisuje dôkazy o tom, čo videl a počul v nebi. Nik sa nechce zaoberať takýmito faktami. No ktokoľvek preskúša tieto dôkazy, ten vsadí celý svoj život na to: že Boh sám je pravda.

Ten, ktorého Boh poslal, hovorí slová Božie. A nemyslite si, že rozdáva Ducha po častiach. Otec svojho Syna miluje extravagantne. Všetko Mu zveril, aby to potom mohol rozdať - ako nesmierne štedré rozdeľovanie darov. Preto ktokoľvek prijme a dôveruje Synovi, získa to všetko, život kompletný a večný! Ak sa niekto vyhýba a nedôveruje Synovi, ten je v temnote a život nevidí. Jediné čo z Boha zažíva je tma, príšerná tma.

Kapitola 4

1 - 30 Žena pri studni

Ježiš si uvedomil, že Farizeji rátali, koľko ľudí on i Ján pokrstili (aj keď samotný krst vykonávali učeníci, nie Ježiš). Zistili, že Ježiš ich pokrstil viac, a tak sa snažili z nich spraviť rivalov v očiach ľudí. Preto Ježiš odišiel z Judského vidieku a vrátil sa späť do Galilei.

Cestou musel prejsť cez Samáriu. Vošiel do dedinky Sychar, ktorá hraničila s poľom, čo Jákob daroval svojmu synovi Jozefovi. Aj Jákobova studňa tam ešte stále bola. Ježiš unavený z cesty, sadol si pri studni. Bol čas obeda.

Žena Samaritánka prišla nabrať si vody. Ježiš hovorí, "Dala by si mi napiť?" (Učeníci šli zatiaľ do dediny kúpiť niečo pod zub.)

Prekvapená žena sa spýtala, "Ako to, že ty - žid, si pýtaš vodu odo mňa - Samaritánky ?" (Lebo židia sa v tých dňoch nesmeli baviť so Samaritánmi.)

Ježiš jej odpovedá, "Ak by si poznala Božiu veľkorysosť a to kým som, tak by si žiadala vodu ty odo mňa, a ja by som ti dal čerstvú, živú vodu."

Žena hovorí, "Pane, ale ty nemáš ani nádobu, ktorou by si mohol vodu nabrať a táto studňa je hlboká. Tak ako mi chceš dať tú ´živú vodu´? Si snáď lepší, než náš predchodca Jákob, ktorý túto studňu vykopal a pil z nej on, jeho synovia, dobytok a potom ju dal ďalej nám?"

Ježiš hovorí, "Každý, kto sa napije z tejto vody, bude znovu smädný. Ale ktokoľvek, kto pije vodu, ktorú ja dávam, nebude viac smädný - nikdy. Voda, ktorú dávam sa stane artézskym prameňom v jeho vnútri, prekypujúcou fontánou nekonečného života!"

Žena hovorí, "Pane, daj mi z tejto vody, nech už nikdy viac nie som smädná a nech sa už nikdy viac nemusím vrátiť k tejto studni."

On na to, "Choď, zavolaj svojho manžela a vráť sa späť." "Ja nemám manžela", hovorí žena.

"Pekne povedané - nemám manžela. Mala si päť manželov a ten muž, s ktorým teraz žiješ, nie je tvoj manžel. Takže si to vystihla veľmi dobre."

"Takže ty si prorok! Povedz mi teda na toto niečo: Naši predkovia uctievali Boha na tomto vrchu, ale vy židia tvrdíte, že Jeruzalem je jediné miesto, kde sa má uctievať, však?"

"Ver mi žena, prichádza čas, že vy Samaritáni nebudete Otca uctievať ani tu na tomto vrchu, ani v Jeruzaleme. Vy uctievate, ale iba tápate v tme, my židia uctievame v jasnom svetle. Božie spasenie sa sprístupnilo skrze židov. No prichádza obdobie - vlastne už prišlo - keď viac nebude záležať na tom ako sa nazývate, ani na tom kde uctievate. Ale to kým ste a ako žijete sa bude rátať pred Bohom. Vaše uctievanie musí zapájať aj vášho ducha v tom, ako sa ženiete za pravdou. Takýto druh ľudí Boh vyhľadáva: ktorí sú jednoducho a úprimne samými sebou pred Ním, keď Ho uctievajú. Boh je duchovná bytosť. A tí, čo Ho uctievajú, to musia robiť v zbožňovaní zo svojho absolútneho vnútra, zo svojho ducha, pravdivého seba."

Žena hovorí, "O tom neviem. Ale viem, že má prísť Mesiáš a keď príde, všetko nám povie."

"Ja som ním," hovorí Ježiš. "Nemusíš viacej čakať, ani ďalej hľadať."

V tom sa vrátili učeníci. Boli šokovaní. Nemohli uveriť tomu, že sa zhovára s takou ženou. Nik nahlas nepovedal čo si myslí, no mali to na čele napísané.

Žena to pochopila a radšej odišla. V tom zmätku si tam zabudla svoju nádobu. Vo svojej dedine ľuďom hovorí, "Poďte sa pozrieť na muža, ktorý vedel, o všetkom čo som spravila. Myslíte, že by to mohol byť Mesiáš?" A oni sa šli pozrieť na vlastné oči.

31 - 54 Je čas žatvy

V rovnakom čase na Neho začali učeníci naliehať, "Rabbi, jedz. Čo nebudeš jesť?"

On im hovorí, "Ja mám čo jesť, o čom vy ani netušíte." Učeníci boli zmätení. "Niekto mu priniesol jedlo?" Ježiš povedal, "Pokrm, vďaka ktorému môžem ísť ďalej je, že konám vôľu Toho, ktorý ma poslal a dokončím, čo On začal. Keď sa obzriete dookola vidíte, že asi tak za štyri mesiace príde čas žatvy. Nuž, ja vám hovorím, otvorte oči a lepšie sa pozrite na to, čo je priamo pred vami. Tieto Samaritánske polia sú zrelé. Je čas žať!

" Žatevník nebude čakať. Berie mzdu za zhromažďovanie obilia zrelého do večného života. Teraz je Rozsievač ruka v ruke so Žatevníkom, veľkolepé. Je pravdou, ako sa hovorí, ´Jeden rozsieva, iný žne.´ Posielam vás žať do polí, v ktorých ste nikdy nesiali. Bez toho, aby ste pohli prstom ste vošli na pole, na ktorom iní ťažko a dlho pracovali."

Mnoho Samaritánov z dediny sa Mu odovzdalo, vďaka svedectvu tej ženy: "On vedel o všetkom čo som spravila, pozná o mne všetko!" Žiadali Ho, aby tam ostal a tak tam Ježiš ostal ešte dva dni. Keď Ho počuli, o mnoho viac ľudí Mu zverilo svoje životy. Povedali žene, "Už viac nepotrebujeme to tvoje ´vraj povedal´. Počuli sme na vlastné uši a teraz sme si istí. On je Spasiteľ sveta!"

Po dvoch dňoch odišiel do Galilei. Už z vlastnej skúsenosti vedel, že prorok nemá cti na mieste, kde vyrastal. Keď sa vrátil, Galilejčania Ho privítali iba pre to, lebo boli ohúrení tým, čo videli, že robil v Jeruzaleme počas Slávností Paschy, no nie pre to, že by mali potuchy o tom, kým je, alebo aké má zámery.

Potom sa vrátil späť do Kány Galieljskej, kde premenil vodu na víno. V tom čase bol v Kafaranaume istý úradník z kráľovského dvora, ktorý mal chorého syna. Keď počul, že Ježiš prišiel z Judei do Galilei, prišiel a prosil ho, aby prišiel a uzdravil jeho syna, ktorý je na pokraji smrti. Ježiš ho odbil: "Kým vy ľudia nevidíte zázrak, odmietate uveriť." No úradník sa odbiť nenechal: "Príď! Pre môjho syna je to otázka života a smrti." Ježiš jednoducho odvetil, "Choď domov. Tvoj syn žije."

Muž uveril tomu slovu, čo Ježiš povedal a bežal domov. Na ceste späť mu už služobníci šli oproti so správou, "Tvoj syn žije."

A to bol zlatý klinec. Nie lenže on sám, ale aj celý jeho dom uveril. Toto bol druhý zázrak, ktorý Ježiš učinil po tom, ako sa vrátil z Judei do Galieli.

Kapitola 5

1 - 18 Aj cez Šabat

Znovu boli ďalšie Slávnosti a Ježiš bol späť v Jeruzaleme.

Tam blízko Ovčej Brány bol rybník, v hebrejčine zvaný Bethesda, s piatimi výklenkami. Stovky chorých ľudí - slepých, chromých, paralyzovaných - čakalo v týchto výklenkoch. Jeden muž bol chromý už tridsaťosem rokov. Keď Ježiš videl, ako leží pri rybníku a vedel, že tam leží už dlho, hovorí mu, "Chceš byť zdravý?" Chorý povedal, "Pane, keď sa voda začne hýbať, nemám nikoho, kto by ma do nej vložil. Kým sa tam sám dostanem, niekto ma predbehne." Ježiš vraví, "Vstaň, vezmi svoje lôžko a začni kráčať." Muž bol v tom okamihu uzdravený. Vzal si svoje lôžko a odkráčal. Toto sa udialo počas Šabatu. Židia zazreli uzdraveného muža a povedali, "Je Šabat, nesmieš nosiť svoje lôžko. Je to proti pravidlám." No on im na to, "Muž, čo ma uzdravil, ten mi povedal, ´Vezmi svoje lôžko a kráčaj.´ Potom sa spýtali, "Kto ti prikázal to nosiť a chodiť?" No uzdravený nevedel, pretože medzičasom sa Ježiš stratil v dave. Chvíľu na to sa stretli v Chráme a Ježiš mu hovorí, "Vyzeráš veľmi dobre! Si zdravý! Nevracaj sa k hriešnemu životu, lebo sa ti môže stať ešte niečo horšie."

Muž sa vrátil a povedal židom, že ho uzdravil Ježiš. Za to chceli židia Ježiša dostať - lebo spravil niečo také v sobotu. No Ježiš sa bráni, "Môj Otec pracuje stále, dokonca aj v sobotu. Takže i ja." A toto ich skutočne nahnevalo. Židia Ho nie len že chceli odhaliť, chceli Ho už aj zabiť. Pretože okrem porušovania Šabatu, nazýval Boha vlastným Otcom, staval sa rovnakú úroveň s Bohom.

19 - 47 Čo robí Otec, robí to i Syn

Ježiš vysvetľuje samého seba. "Hovorím vám to priamo. Syn nemôže robiť veci nezávisle, ale robí iba to, čo vidí robiť Otca. To, čo robí Otec, robí aj syn. Otec miluje Syna a zahŕňa ho do všetkého, čo robí. No nevideli ste z toho ešte ani polovicu, lebo rovnako, ako Otec kriesi mŕtvych a tvorí život, to isté robí i Syn. Syn dáva život každému, komu len chce. Otec odovzdal celú autoritu súdu Synovi, aby Syn bude rovnako ctený, ako Otec. Ktokoľvek zneváži Syna, znevažuje Otca, pretože to bolo Otcovo rozhodnutie, postaviť Syna na miesto cti.

Je veľmi dôležité, aby ste pozorne počúvali: Ktokoľvek, kto verí tomu, čo teraz hovorím a urovná si vzťah s mojim Otcom, ktorý v skutočnosti mňa postavil na čelo, získava skutočný, nekončiaci život a nie je viac odsúdený. Tento človek spravil obrovský krok zo sveta smrti do sveta života. Je nutné, aby ste si toto ujasnili: Prišiel čas - tým myslím, že je už tu! - keď mŕtvi muži i ženy budú počuť hlas Syna Božieho a ožijú. Dostal autoritu jednoducho pre to, že On je Syn Človeka, On rozhodne a vyrieši záležitosti Súdu.

Nebuďte prekvapení týmto všetkým. Prichádza čas, keď všetci mŕtvi a pochovaní budú počuť Jeho hlas. Tí, čo žili správnym spôsobom, vkročia do Života vzkriesenia. A tí čo žili nesprávne, vkročia do Súdu vzkriesenia.

Nemôžem si robiť svoje vlastné veci: Počúvam a potom sa rozhodnem. A na moje rozhodnutie sa môžete spoľahnúť, pretože som neprišiel na to, aby som si robil čo chcem, ale aby som plnil rozkazy. Ak by som hovoril iba sám za seba, bolo by to prázdne, osamotené svedectvo. No moje svedectvo potvrdzuje nezávislí, ten najspoľahlivejší Svedok zo všetkých. A ešte viac, všetci ste videli a počuli Jána, on podal odborné a spoľahlivé svedectvo o mne, všakže?

Ale mojim zámerom nie je získať váš hlas, ani nežiadam len ľudské svedectvo. Hovorím vám to takto, aby ste boli zachránení. Ján bola fakľa, jasná a žiarivá, a vy ste sa tešili, že si môžete zatancovať v jeho jasnom svetle. No svedectvo, ktoré ma skutočne potvrdzuje, ďaleko viac prevyšuje Jánovo svedectvo. Je to práca, ktorú mi Otec zveril, aby som ju dokončil. Práve tieto úlohy, ako ich budem vykonávať, potvrdzujú, že ma poslal Otec. Otec, ktorý ma posiela ma tiež potvrdzuje. Ale vám to uchádza. Nikdy ste nepočuli Jeho hlas, nikdy nevideli Jeho podobu. Nič neostáva vo vašej pamäti z jeho Posolstva, pretože to Posolstvo neberiete vážne.

Nezaujíma ma priazeň davov. Viete prečo? Pretože poznám vás i vaše davy. Viem, že láska a zvlášť Božia láska, nie je vo vašej pracovnej agende. Prišiel som s autoritou svojho Otca, a vy ma buď odmietate alebo sa mi vyhýbate. Ak by prišiel niekto iný, robil by zo seba dôležitého, vítali by ste ho s otvorenou náručou. Ako sa chcete s Bohom niekde dostať, keď premrháte celý svoj čas naťahovaním sa o pozície medzi sebou, porovnávaním sa so svojimi rivalmi a ignorovaním Boha?

Ale nemyslite si, ja vás nebudem obviňovať pred svojim Otcom. Mojžiš, na ktorého sa tak odvolávate, ten bude váš žalobca. Pretože ak by ste uverili, skutočne uverili tomu, čo Mojžiš hovoril, tak by ste verili i mne. On o mne napísal. Ale ak ste nebrali vážne jeho slová, ako môžem očakávať, že budete brať vážne to, čo vravím ja?"

Kapitola 6

1 - 15 Chlieb a víno pre všetkých

Potom Ježiš prechádzal Galilejským morom (ktoré niektorí volali Tibérske). Nasledoval ho obrovský zástup, priťahovali ich zázraky, ktoré učinil medzi chorými. Keď sa dostal na opačnú stranu, vyšiel na vrch a tam si sadol, obklopený svojimi učeníkmi. Bolo to v období, keď sa približovali Slávnosti Paschy, ktoré židia oslavovali každý rok.

Keď Ježiš videl ten ohromný zástup, ktorý sa zišiel, hovorí Filipovi, "Kde by sme mohli kúpiť chlieb pre týchto ľudí?" Povedal to pre to, aby napínal Filipovu vieru. Vedel, čo má na pláne.

Filip odpovedá, "Dvesto strieborných nevystačí ani na to, aby každý dostal aspoň kúsok chleba."

Jeden z učeníkov - Andrej, brat Šimona Petera - povedal, "Je tu malý chlapec, ktorý má päť bochníkov chleba a dve ryby. Ale je to iba kvapka v mori pre takýto zástup."

Ježiš hovorí, "Usaďte ľudí." To miesto bolo trávnaté, pôsobilo ako pekný, veľký zelený koberec. Všetci si posadali, bolo ich okolo päť tisíc. Potom Ježiš vzal chlieb, poďakoval a rozdal všetkým, ktorí sedeli. Každý jedol toľko, koľko vládal.

Keď boli všetci sýti, povedal svojim učeníkom, "Pozbierajte zvyšky, nech sa nič nevyhodí." A tak sa dali do práce, naplnili dvanásť košov zvyškov, ktoré ostali z piatich bochníkov chleba.

Ľudia si uvedomili, že Boh koná medzi nimi, skrze to, čo Ježiš práve urobil. Povedali, "Toto je iste Prorok, Prorok Boží, priamo tu v Galilei!" Ježiš videl ich entuziazmus, že ho chcú schmatnúť a učiniť kráľom, tak sa im vykĺzol, odišiel hore do hôr, aby bol sám.

16 - 26

Večer učeníci odišli dolu k moru, sadli do lode a plavili sa smerom do Kafarnaum. Značne sa zotmelo, no Ježiš sa nevracal. Začal viať silný vietor, more sa začalo dvíhať. Boli asi tri až štyri míle vonku na mori, keď uvideli Ježiša kráčať po mori, blízko pri lodi. Vystrašilo ich to k smrti, no Ježiš ich upokojoval, "To som ja. Všetko je v poriadku. Nebojte sa." Tak Ho vzali na loď. O chvíľu už boli pri brehu - presne na tom mieste, kam mali namierené.

Na druhý deň si dav, čo ostal na opačnej strane uvedomil, že na brehu ostala jedna loď, a že Ježiš neodišiel v lodi s učeníkmi. Videli ich odchádzať bez Neho. V tom čase sa vracali lode z Tibéria, ktoré kotvili blízko miesta, kde jedli Pánom požehnaný chlieb. Keď si ľudia uvedomili, že Ježiš je preč a nevracia sa, natlačili sa do Tibérskych lodí a hnali sa do Kafarnaum hľadať Ho.

Keď Ho našli na opačnej strane mora, pýtali sa, "Rabbi, ako si sa sem dostal?" Ježiš odpovedá, "Neprišli ste ma sem hľadať pre to, že ste videli Boha v mojich skutkoch, ale preto, že som vás nakŕmil a zadarmo naplnil vaše žalúdky.

27 - 59 Chlieb života

Nemrhajte svoju energiu na namáhanie sa o takýto pominuteľný pokrm. Snažte sa o pokrm, ktorý s vami ostáva, ktorý vyživuje váš večný život, pokrm, ktorý dáva Syn Človeka. Jedine to, čo robí On, je Bohom Otcom zaručené, že vytrvá." Na to povedali, "Čo teda máme robiť, aby sme konali Božiu prácu?" Ježiš hovorí, "Stavte všetko ja jednu kartu - na Toho, ktorého poslal Boh. Takýto druh záväzku vás dostane k Božej práci."

Dohadovali sa: "Prečo nám nepovieš kto si, aspoň nám naznač, čo sa vlastne deje. Keď uvidíme, ako to je, potom sa zaviažeme. Ukáž nám, čo dokážeš. Mojžiš kŕmil našich predkov chlebom na púšti., ako je napísané v Písmach: ´Kŕmil ich chlebom z neba.´

Ježiš reagoval, "Ten pravý význam tohto Písma nie je ten, že vás Mojžiš kŕmil chlebom z neba, ale že vám môj Otec práve teraz ponúka chlieb z neba, ten skutočný chlieb. Chlieb Boží, ktorý prišiel z neba a dáva svetu život."

Ježiš hovorí, "Ja som Chlieb Života. Kto bude so mnou, nikdy viac nebude hladovať, nikdy viac nebude smädný, nikdy. Toto som vám povedal výlučne iba preto, lebo aj keď ste videli moje skutky, v skutočnosti ste mi neuverili. Každý človek, ktorého mi Otec dáva, nakoniec ku mne pobeží. A keď je už ten človek so mnou, Ja ho držím a nepustím. Neprišiel som z neba na to, aby som si robil, čo chcem, ale na to, aby som naplnil vôľu Toho, ktorý ma poslal.

Toto je tá vôľa, v niekoľkých vetách: aby všetko, čo mi Otec zveril, bolo dokončené - nevynechaný ani najmenší detail - aby som na konci časov mal všetkých a všetko zhromaždené, pripravené a ucelené. Toto je to, čo chce môj Otec: aby každý kto vidí Syna a verí tomu kým je, čo činí a ostane pri ňom, ten vstúpi do skutočného života, večného života. Mojou úlohou je, aby som ich vzkriesil živých a úplných na konci časov."

No preto, že povedal, "Ja som Chlieb, ktorý prišiel z neba," sa s Ním začali hádať: "Nie je to Jozefov syn? Či nepoznáme jeho otca a jeho matku? Ako môže povedať, že ´Prišiel som z neba´, a očakávať, že Mu niekto uverí?"

Ježiš povedal, "Nehašterte sa medzi sebou kvôli mne. Nie vy ste vo vedení. Ale je to Otec, ktorý ma poslal. On ťahá ľudí ku mne - to je jediný spôsob, ako ku mne prísť. Až potom dokončím svoju prácu, zhromaždím všetkých ľudí, postavím ich na nohy, pripravených na Koniec. Toto myslel prorok, keď napísal, ´A potom budú osobne vyučovaný Bohom.´ Ktokoľvek venoval čas, aby počúval Otca, skutočne počúval a naučil sa, ten ku mne príde a ja ho osobne vyučím - uvidí to na vlastné oči, bude odo mňa počuť na vlastné uši, pretože ja som to počul od Otca z prvej ruky. Nik Otca nevidel, okrem Toho, ktorý býva u Otca.

Poviem vám teraz tú najzávažnejšiu pravdu: Ktokoľvek vo mňa verí, má skutočný život, večný život. Ja som Chlieb Života. Vaši predkovia jedli mannu - chlieb v púšti a pomreli. No teraz je tu Chlieb, ktorý je skutočne prišiel z neba. Ktokoľvek sa kŕmi týmto Chlebom nikdy neumrie, nikdy. Ja som Chlieb - živý Chlieb! - ktorý prišiel z neba. Ktokoľvek kto bude jesť tento Chlieb, bude žiť - naveky! Tým Chlebom, ktorý dávam svetu, aby mohol jesť a žiť, som Ja, moje telo i krv."

V tom sa židia začali medzi sebou hádať: "Ako môže tento človek dať zjesť svoje telo a krv?"

Ale Ježiš si ich nevšímal. "Iba vtedy, ak budete jesť moje telo a piť moju krv, telo a krv Syna Človeka, budete mať v sebe život. Ten kto sa s chuťou pustí do tohto pokrmu i nápoja, má večný život a bude pripravený pre Posledný Deň. Moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj. Ak budete jesť moje telo a piť moju krv, vstúpite do Mňa a ja vstúpim do vás. Presne tak, ako dokonale živý Otec poslal mňa sem a ja žijem vďaka Nemu, rovnako ten, pre koho som pokrmom, bude žiť, vďaka Mne. Toto je Chlieb z neba. Vaši predkovia jedli chlieb a pomreli. No ktokoľvek je tento Chlieb, bude žiť naveky."

Tieto veci hovoril počas vyučovania v Kafarnaume, na mieste stretávania.

60 - 71 Príliš ťažko stráviteľné

Mnoho učeníkov, ktorí toto počuli, povedali, "Je to veľmi tvrdé vyučovanie, príliš ťažko stráviteľné." Ježiš vnímal, že je to pre učeníkov veľmi ťažké vstrebať a hovorí, "Takto vás to vyviedlo z miery? Čo by sa stalo, ak by ste videli Syna Človeka vystupovať tam, odkiaľ prišiel? Duch tvorí život. Samotné svalstvo či ľudská sila nič nezmôžu. Každé slovo, čo som vám hovoril je Duch - slovo, a je životatvorné. Ale niektorí z vás sa priečite, odmietate mať na tom účasť." (Ježiš od začiatku vedel, že niektorí to s Nm nebudú riskovať. Tiež vedel, kto ho zradí.) Ďalej hovorí, "Preto som vám už skôr povedal, že nik nie je schopný ku Mne prísť sám. Prísť ku Mne je darom od Otca."

Peter odpovedal, "Pane ku komu by sme šli? Ty máš slová skutočného života, večného života. My sme sa zaviazali, sme si istí, že ty si Ten Svätý Boží."

Ježiš odpovedá, "Či som si vás Dvanástich nevybral? Napriek tomu jeden z vás je diabol!" Hovoril to Judášovi, synovi Simona Iškariotského. Tento človek - jeden z Dvanástich! - sa už vtedy pripravoval na Jeho zradu.

Kapitola 7

1 - 13

Neskôr Ježiš odišiel za svojimi záležitosťami do Galilei. Nechcel cestovať do Judska, pretože Ho židia hľadali zabiť. Onedlho sa mali konať slávnosti Stánkov, ktoré žida oslavovali každý rok.

Jeho bratia vravia, "Prečo odtiaľto neodídeš na oslavy, aby tvoji učeníci mohli vidieť skutky, čo činíš? Niekto, kto chce byť verejne známy predsa nerobí všetko mimo scény. Ak to myslíš vážne, prejav sa a ukáž sa svetu." Bratia Ho tlačili preto takýmto spôsobom, lebo ani oni v Neho neverili.

Ježiš im oponoval, "Netlačte a mňa. Ešte nie je môj čas. Je to váš čas - vždy je to váš čas, vy nemáte čo stratiť. Svet nemá nič proti vám, stojí proti mne, pretože odhaľujem zlo, ktoré sa skrýva za ich pretvárkou. Vy si choďte, choďte na oslavy. Nečakajte na mňa. Nie som pripravený. Pre mňa ešte neprišiel ten správny čas."

Povedal to a ostal v Galilei. No neskôr, keď už jeho rodina bola na oslavách, šiel i On. Vyhýbal sa davom, aby nepútal pozornosť. Žida Ho už hľadali, pýtali sa ľudí, "Kde je ten človek?"

Bolo mnoho rozporuplných rečí, ktoré kolovali medzi ľuďmi. Niektorí vraveli, "Je to dobrý človek." No iné zas hovorili, "Je to iba šarlatán." Takéto reči sa šírili vďaka zastrašovaniu židovských vodcov.

14 - 24 Mohol by to byť Mesiáš

Keď boli oslavy v polovici, Ježiš prišiel do Chrámu a vyučoval. Židia boli ohromení, no v rozpakoch: "Ako to, že bez vzdelania toľko vie?"

Ježiš hovorí, "Ja som si to nevymyslel. To čo učím, pochádza od Otca, ktorý ma poslal. Ktokoľvek chce činiť Jeho vôľu, môže toto vyučovanie preskúšať, či je od Boha, alebo je to môj výmysel. Človek, ktorý si vymýšľa, sa snaží len vyzerať dobre. Ale kto sa snaží ctiť si toho, ktorý ho poslal, ostáva pri pravde a nefalšuje skutočnosť. Bol to predsa Mojžiš, ktorý vám dal Boží Zákon. No nik z vás ho nežije. Tak prečo sa ma snažíte zabiť?"

Dav na to, "Čo blázniš? Kto ťa chce zabiť? Si posadnutý."

Ježiš hovorí, "Pred pár mesiacmi som spravil zázrak a vy tu ešte stále rozhnevane stojíte, divíte sa, o čo mi vlastne ide. Mojžiš nariadil obriezku - no pôvodne nepochádzala od Mojžiša, ale od jeho predkov, no vy vykonávate obriezku na časti tela dokonca aj vtedy, keď je Šabat. Robíte to tak preto, aby ste dodržali jedno nariadenie v Mojžišovom Zákone. Tak prečo sa hneváte na mňa, že som v sobotu uzdravil celé mužove telo? Nebuďte zadubení, používajte hlavu - a srdce! Rozlišujte, čo je správne, aby ste zistili, čo je skutočne správne."

25 - 44

Vtedy povedali niektorí ľudia z Jeruzalema, "Nie je to náhodou ten, ktorého sa snažia zabiť? A on je tu na verejnosti, hovorí si, čo chce a nik ho nezastaví. Že by vodcovia zistili, že je skutočne Mesiášom? Ale veď my vieme odkiaľ tento muž pochádza. Mesiáš má prísť z neznáma. Nikto nebude vedieť odkiaľ pochádza."

Toto podnietilo Ježiša, ktorý vyučoval v Chráme a zvolal, "Áno, vy si myslíte, že ma poznáte a viete odkiaľ som, ale odtiaľ nepochádzam. Ja som samého seba nepovolal. Môj pravý pôvod je v Tom, ktorý ma poslal a Jeho vy vôbec nepoznáte. Pochádzam od Neho - preto Ho poznám. On ma sem poslal."

Hľadali spôsob, ako ho zajať, no nik na Neho ruku nezdvihol, pretože ešte neprišiel Boží čas. Mnoho ľudí z davu Mu vo viere odovzdalo svoje životy, vraveli, "Ak by prišiel Mesiáš, priniesol by viac presvedčivejších dôkazov, než sú tieto?"

Farizeji, vystrašení týmto revolučným prúdom, ktorý sa začal v dave vytvárať, spojili sa s veľkňazmi a poslali stráže, aby Ho zajali. Ježiš ich odbil: "Budem tu len krátko. Potom odídem za tým, ktorý ma poslal. Budete ma hľadať, no nenájdete ma. Tam kam ja pôjdem, vy nemôžete prísť."

Židia spojili hlavy. "Čo myslíte, kam by mohol ísť, kde by sme ho nenašli? Myslíte, že chce odísť do gréckeho sveta, aby vyučoval židov tam? O čom to vlastne hovorí, vraj ´Budete ma hľadať, no nenájdete ma´, alebo ´Tam kde som ja, vy nemôžete prísť´?"

Na posledný deň, keď Sviatky vrcholili, Ježiš zaujal svoje stanovisko a zvolal, "Ak je niekto smädný, nech príde ku mne a pije. Rieky živej vody budú prúdiť a vylievať sa z hlbín tých, ktorí veria vo mňa tak, ako to Písmo hovorí." (Povedal to o Duchu, ktorého mali dostať tí, čo v Neho uverili. Duch ešte nebol daný, pretože Ježiš ešte nebol oslávený.)

Tí z davu, čo počuli tieto slová, hovorili, "Toto musí byť Prorok." Iní vraveli, "On je Mesiáš!" Ale ďalší zas hovorili, "Mesiáš predsa nepochádza z Galilei. Nehovoria snáď Písma, že Mesiáš bude pochádzať z Dávidovho rodu a z Dávidovho mestečka Betlehem?" Takže v dave bola ohľadom toho roztržka. Niektorí chceli zájsť tak ďaleko, že Ho zatknú, no nik na Neho ruku nepoložil.

45 - 53

Vtedy priniesla Chrámová stráž správu veľkňazom a Farizejom, ktorí sa pýtali, "A prečo ste ho nedoviedli?" Stráže odpovedali, "Počuli ste spôsob, akým hovorí? Nikdy sme nepočuli nikoho takto rozprávať." Farizeji hovoria, "Necháte sa obalamutiť spolu aj stou zberbou? Ale nevidíte, že by niektorí z vodcov v neho uverili, všakže? Alebo niekto z Farizejov? Je to iba dav, tí čo nepoznajú Boží Zákon, tí Ho berú. Budú zatratení."

Prehovoril Nikodém, muž, ktorý raz skoršie prišiel za Ježišom, bol vodcom i Farizejom. "Rozhoduje náš Zákon o vine človeka bez vypočúvania a prešetrenia toho, čo robí?"

Ale oni ho prerušili. "Aj ty sa spolčuješ s tým Galilejčanom? Skontroluj dôkazy. Pochádza nejaký prorok z Galilei?"

Kapitola 8

1 - 11 Kto hodí kameňom

Ježiš prechádzal cez Olivovú Horu, ale onedlho bol zase späť v Chráme. Zbehol sa k Nemu húf ľudí. On si sadol a vyučoval ich. Náboženskí učitelia a Farizeji priviedli ženu, ktorá bola prichytená pri cudzoložstve. Postavili ju tam pred oči všetkých a povedali, "Učiteľu, táto žena bol prichytená pri čine, pri cudzoložstve. Mojžišov Zákon káže takých ukameňovať. A čo hovoríš ty?" Snažili sa Ho chytiť do pasce, aby povedal niečo, z čoho by Ho mohli obviniť.

Ježiš sa zohol a písal si niečo prstom na zemi. Oni Ho nenechali a obťažovali Ho ďalej. Tak sa vzpriamil a povedal, "Ten, ktorý je medzi vami bez hriechu, nech ide prvý a hodí kameň." Potom sa znovu sklonil a pokračoval v písaní.

Keď to počuli, jeden po druhom odkráčali preč, počnúc od najstarších. Ostala tam žena sama. Ježiš vstal a prehovoril ku nej. "Žena, kde sú? Ani jeden ťa neodsúdil?"

"Nik, Pane."

"Ani ja ťa neodsudzujem," hovorí Ježiš. "Choď svojou cestou. A už viac nehreš."

11 - 20 V tom všetkom vám Boh uniká

Ježiš im znovu hovoril: "Ja som svetlo Sveta. Nik z tých, čo ma nasledujú sa v tme nepotkne. Dám im dostatok svetla pre život."

Farizeji namietali, "Jediné, čím nám to potvrdíš, je tvoje slovo. Ale my potrebujeme viac než to."

Ježiš odpovedá, "Máte pravdu, že máte iba moje slovo. Ale môžete sa spoľahnúť na jeho pravdivosť. Ja viem odkiaľ pochádzam a kam potom odídem. Vy neviete ani odkiaľ som, ani kam idem. Rozhodujete sa podľa toho čo vidíte a čo môžete chytiť. Ale ja nerozsudzujem takým spôsobom. Ale aj keby som tak rozsudzoval, môj súd by bol spravodlivý, pretože by som to nerobil v obmedzenosti svojich skúseností, ale vo veľkosti Toho, ktorý ma poslal, v Otcovi. To naplňuje požiadavky dané v Božom Zákone: že na svedectvo dvoch svedkov sa môžete spoľahnúť. A to aj máte: Máte moje slovo a slovo Otca, ktorý ma poslal:"

Oni vravia, "Kde je ten tvoj takzvaný Otec?"

Ježiš na to, "Pozeráte priamo na mňa a nevidíte ma. Ako potom môžete očakávať, že uvidíte Otca? Ak by ste spoznali mňa, hneď by ste spoznali aj Otca."

Toto hovoril v Pokladnici, keď vyučoval v Chráme. Nik Ho nezajal, pretože Jeho čas ešte nenastal.

21 - 30

Potom opakoval to isté. "Odchádzam a vy ma budete hľadať, no keďže vám v tomto Boh uniká, skončíte v slepej ulici. Nie je možné, aby ste šli so mnou."

Židia vravia, "Čo sa ide zabiť? Preto hovorí, že ´Nemôžete ísť so mnou?"

Ježiš na to, "Vy ste priviazaní k zemi, ale ja som v spojení s tým, čo presahuje vaše obzory. Vy žijete v zmysle toho, čo vidíte a čoho sa dotýkate. Ja žijem v zmysle iných vecí. Už som vám hovoril, že vám Boh v tomto všetkom uniká. Ste v slepej ulici. Ak neuveríte tomu, kým hovorím, že som, skončíte v slepej ulici hriechov. Uniká vám Boh vo vašich životoch."

Oni mu povedali, " A kto vlastne si vôbec?"

Ježiš odpovedá, "Hovorím to od začiatku. Chcem mnoho vecí povedať, čo sa vás týka, a mnoho vecí rozsúdiť, ktoré vás ovplyvnia, ale ak nepríjmete dôveryhodnosť Toho, ktorý ma poveril tým čo robím a hovorím, potom na ničom inom nezáleží. Je to On, ktorého spochybňujete - nie mňa, ale Toho, ktorý ma poslal."

Stále im to nedochádzalo, nepochopili, že to hovoril o Otcovi. A tak sa Ježiš pokúsil vysvetliť znovu. "Keď povýšite Syna Človeka, potom zistíte, kto som - že som si to nevymyslel, ale iba hovorím to, čo ma naučil Otec. Ten ktorý ma poslal, ostáva pri mne. Neopustí ma. Vidí akú radosť mi pôsobí to, keď môžem robiť, to čo sa mu ľúbi."

Keď to takto povedal, mnohí ľudia sa rozhodli a uverili mu.

31 - 38 Ak vás oslobodí Syn

Potom sa Ježiš obrátil k židom, ktorý prehlásili, že v neho veria. "Ak ostanete pri tom a budete žiť to, čo vám hovorím, ste istotne mojimi učeníkmi. Potom zakúsite pravdu sami za seba a tá pravda vás oslobodí." Prekvapení hovoria, "Ale my sme potomkovia Abrahámovi. Nikdy sme neboli nikomu otrokmi. Ako môžeš povedať, že ´Pravda vás oslobodí´?"

Ježiš odpovedá, "Poviem vám a to veľmi vážne, že ktokoľvek sa rozhodne pre život hriechu, chytí sa do pasce života v ´začarovanom kruhu', a je v podstate otrokom. A otrok nie je pevný člen rodiny, nemôže prísť a odísť, kedy sa mu zachce. Naopak Syn má pevné miesto, stará sa o beh domácnosti. Takže ak vás Syn oslobodí, ste slobodní skrz na skrz. Viem, že ste Abrahámovými potomkami. Ale tiež viem, že sa ma pokúšate zabiť, pretože moje posolstvo ešte nepreniklo skrz vaše tvrdé lebky. Ja hovorím o veciach, ktoré som videl, keď som bolo v spoločnosti s Otcom, a vy stále robíte len to, čo ste počuli od svojho otca."

39 - 47

Boli pobúrení. "Náš otec je Abrahám!" Ježiš im hovorí, "Ak by ste boli Abrahámovými deťmi, robili by ste to, čo robil Abrahám. No vy sa ma snažíte zabiť, človeka, čo vám hovorí pravdu, ktorú má priamo od Boha! Abrahám nikdy takéto niečo nerobil. Vy len tvrdošijne lipnete na tom, aby ste robili tie isté skutky, ako vaši otcovia." Oni na to, "My nie sme žiadny pankharti. Máme legitímneho otca: toho jedného a jediného Boha."

"Ak by Boh bol vašim ocom," hovorí Ježiš, "milovali by ste ma, pretože som sem prišiel od Boha. Neprišiel som len z vlastnej vôle. On ma sem poslal. Prečo neviete porozumieť ani jednému slovu, čo hovorím? Pre toto: Neznesiete to. Ste zo svojho otca, Diabla, a jediné čo chcete, je jemu sa páčiť. On bol vrahom od počiatku. Nevedel pravdu vystáť, pretože v ňom nebol ani len zlomok pravdy. Keď Klamár hovorí, vymýšľa si zo svojej lživej podstaty a plní svet svojimi klamstvami. Ja som prišiel na scénu, aby som vám povedal čistú pravdu, a vy nechcete mať so mnou nič spoločné. Môže ma snáď niekto z vás obviniť z jediného zavádzajúceho slova, jediného hriešneho skutku? A ak vám teda vravím pravdu, prečo mi neveríte? Ktokoľvek je na Božej strane, počúva Božie slová. Ale vy nepočúvate, pretože vy nie ste na Božej strane.

48 - 59 Som kto Som

Potom židia povedali, "Teraz to potvrdil. Po celý čas sme mali pravdu, keď sme ťa nazývali Samaritánom a vraveli ,že si blázon - diablom posadnutý!"

Ježiš na to, "Nie som blázon. Jednoducho si ctím svojho Otca, zatiaľ čo vy mňa znevažujete. Ja sa nesnažím niečo získať pre seba. Boh má na pláne niečo nesmierne slávne a činí rozhodnutia, ktoré sa čoskoro udejú. Hovorím to s absolútnou istotou. Ak budete robiť to, čo vám vravím, nikdy nebudete musieť hľadieť smrti do tváre."

V tomto okamihu židia povedali, "Už teraz vieme, že si blázon. Abrahám zomrel. Proroci zomreli. A ty prídeš a povieš, ´Ak budete robiť, čo vám hovorím, nikdy ani len neokúsite smrť´. Či si ty väčší, ako Abrahám, ktorý zomrel? Alebo ako proroci, ktorí pomreli? Kto si vôbec myslíš, že si?"

Ježiš hovorí, "Ak by som pozornosť priťahoval na seba, bolo by to na nič. Ale môj Otec, Ten istý, o ktorom hovoríte, že je aj vašim Otcom, ten ma sem postavil na tento čas a miesto slávy. Ale vy ste Ho v tom nerozpoznali. Ale ja áno. Ak by som z falošnej slušnosti hovoril, že som nevedel o tom, čo sa deje, vtedy by som bol rovnaký klamár ako vy. Ale ja viem, a aj robím to, čo on vraví. Abrahám - váš ´otec´ - s víťaznou vierou hľadel prierezom histórie a videl, ako môj deň príde. Videl to a radoval sa."

Židia na to, " Veď ty nemáš ani 55 rokov a videl si Abraháma?"

"Verte mi," hovorí Ježiš. "Ja som, ktorý som, ešte skôr, než bol Abrahám."

A to im stačilo - ich pohár pretiekol. Zodvihli kamene, aby Ho ukameňovali. Ale Ježiš sa im vytratil, odišiel z Chrámu.

Kapitola 9

1 - 41 Skutočná slepota

Ako Ježiš kráčal ulicou, stretol muža, ktorý bol od narodenia slepý. Jeho učeníci sa pýtajú, "Rabbi, kto zhrešil: tento muž alebo jeho rodičia, že sa narodil slepý?" Ježiš hovorí, "Pýtate sa zlú otázku. Hľadáte niekoho, na koho zvaliť vinu. Ale toto nie je prípad viny a trestu. Hľadajte radšej to, čo Boh môže urobiť. Musíme byť energicky zapojení do práce pre Toho, ktorý ma poslal. Pracujme kým slnko svieti. Keď padne noc, práca skončila. Ale pokiaľ som ja vo svete, svetla je dostatok. Ja som Svetlom sveta."

Keď to dopovedal, napľul na hlinu, spravil blato, natrel to slepému na oči a povedal, "Choď, umy sa v Rybníku Siloam." (Siloam znamená "Poslaný"). Muž šiel, umyl sa a prezrel.

Čoskoro v meste nastal šum. Jeho príbuzná a tí, čo ho roky videli, ako slepého, čo žobre, vraveli, "Nie je toto ten muž, čo sme ho poznali, čo tu sedával a žobral?" Iní hovorili, "Správne, je to on!"

Ale ďalší zas oponovali, "To nie je ten istý muž, len sa na neho podobá." On vravel, "Som to ja, skutočne." Oni sa pýtali, "Ako sa ti otvorili oči?" "Muž menom Ježiš spravil blato, potrel ním moje oči a povedal mi, ´Choď k Siloam a umy sa.´ Ja som spravil to, čo mi kázal, a keď som sa umyl, prezrel som." "A kde je?" "Neviem."

Priviedli tohto muža k Farizejom. Totiž ten deň, keď Ježiš spravil blato a uzdravil slepého, bola sobota. Farizeji znova zisťovali, ako prišiel k zraku. On povedal, "Potrel mi blatom oči, umyl som sa a teraz vidím." Niektorí z Farizejov povedali, "Očividne tento človek nemôže byť od Boha. Nedodržuje sobotu." Iní zase protirečili, "Ako by mohol zlý človek konať takéto zázračné, Boha zjavujúce skutky?" Ich názory sa rozchádzali.

Vrátili sa späť k uzdravenému, "Ty si znalec, tebe otvoril oči. Čo si ty o ňom myslíš?" On hovorí, "Je to prorok." Židia tomu neverili a vlastne vlastne ani neverili tomu, že ten človek bol pred tým slepý. A tak zavolali rodičov toho muža s uzdraveným zrakom. Pýtajú sa ich, "Je toto váš syn? Ten, o ktorom hovoríte, že sa vám slepý narodil? Ako je možné, že teraz vidí?"

Rodičia vravia, "Vieme, že je to náš syn a vieme, že sa narodil slepý. Ale nevieme, ako prišiel k zraku a ani netušíme, kto mu oči otvoril. Prečo sa neopýtate jeho? Veď je dospelý, vie hovoriť sám za seba." (Jeho rodičia to povedali pre to, lebo boli zastrašovaní židovskými vodcami, ktorí sa rozhodli, že zo synagógy vylúčia každého, kto by uznal, že Ježiš je Mesiáš. Preto povedali jeho rodičia, "Spýtajte sa jeho. Je dospelý.")

Zavolali si toho človeka po druhý krát - toho, čo bol slepý - a povedali mu, "Bohu ďakuj. My vieme, že ten človek je podvodník." On odpovedá, "O tom nič neviem. Ale jednu vec viem istotne, že som bol slepý a teraz vidím." Oni povedali, "Čo ti spravil? Ako ti otvoril oči?"

"Znovu a znovu vám to hovorím a vy nepočúvate. Prečo to zase chcete počuť? Čo sa chcete stať jeho učeníkmi?"

Po tomto na neho vyskočili, "Ty si asi jeho učeníkom, lebo my sme učeníkmi Mojžišovými. Vieme iste, že Boh hovoril Mojžišovi, ale netušíme, odkiaľ tento človek vôbec pochádza."

Muž odpovedá, "To je udivujúce! Tvrdíte, že nič o ňom neviete, a on v skutku otvoril moje oči! Je veľmi dobre známe, že Boh nereaguje na volanie hriešnikov, ale pozorne počúva každého, kto žije v bázni a koná Jeho vôľu. Nikdy pred tým sme nepočuli, že by niekto otvoril oči človeku, ktorý bol od narodenia slepý. Ak by tento človek neprišiel od Boha, nebol by schopný urobiť nič."

Oni povedal, "Ty si nič, len spodina! Ako sa odvážiš s nami hovoriť takýmto tónom?" Potom ho vyhodili von na ulicu.

Ježiš sa dopočul, že ho vyhodili, a tak ho šiel vyhľadať. Spýtal sa ho, "Veríš v Syna v Človeka?"

Muž hovorí, "Ukáž mi ho, pane, aby som v neho mohol uveriť." Ježiš na to, "Pozeráš sa priamo na neho. Nerozpoznávaš môj hlas?" "Pane, ja verím," povedal muž a uctieval Ho.

Ježiš potom povedal, "Prišiel som na svet, aby som vyniesol všetko na denné svetlo, vyjasním všetky nejasnosti, aby tí, čo nikdy nevideli, prezreli, a tí čo si vo veľkom myslia, že niečo vidia, budú odhalení, že sú slepí." Niektorí Farizeji ho prepočuli a povedali, "Znamená to, že nás voláš slepcami?"

Ježiš hovorí, "Ak by ste boli skutočne slepí, boli by ste bez viny, ale keďže tvrdíte, že vidíte tak dobre, ste zodpovední za každú chybu a zlyhanie."

Kapitola 10

1 - 10 Svoje ovce volá menom

Chcem vám to podať tak zrozumiteľne, ako len viem. Ak sa niekto štverá cez alebo ponad plot do ovčej ohrady, namiesto toho, aby prišiel bránou, vedzte, že taký nemá za lubom nič dobré - je to zlodej dobytka! Pastier vchádza bránou. Vrátnik mu otvára bránu a ovce spoznávajú jeho hlas. Svoje ovce volá menom a vedie ich von. Keď ich všetky vyvedie, vedie ich ďalej a jeho hlas im je dobre známy. Oni nebudú nasledovať hlas cudzinca, rozutekajú sa, pretože nie sú naň zvyknuté."

Ježiš rozprával tento jednoduchý príbeh, no oni nemali tušenia o čom to vlastne hovorí. A tak to skúsil znovu. "Budem teda priamočiary. Ja som Brána pre ovce. Tí ostatní sú naničhodníci - zlodeji dobytka, všetci do jedného. Ale ovce ich nepočúvajú. Ja som Brána. Každý, kto vchádza cezo mňa, o toho bude postarané - slobodne bude vchádzať i vychádzať a pašu nachádzať. Zlodej je len na to, aby kradol, zabil a zničil. Ale ja som prišiel, aby mali skutočný a večný život, lepší život, než o akom kedy snívali.

11 - 21

Ja som Dobrý Pastier. Dobrý Pastier ženie ovce pred sebou, keď treba, obetuje aj seba. Najatý pracovník nie je skutočný pastier. Pre neho ovce nič neznamenajú. Keď vidí, že prichádza vlk, opúšťa ovce, vlk ich spustoší a ovce rozpŕchnu sa. Robí to iba pre peniaze. Na ovciach mu nezáleží.

Ja som Dobrý Pastier. Ja svoje ovce poznám a ony poznajú mňa. Rovnako, ako Otec pozná mňa a ja poznám Otca. Ovce kladiem pred seba, keď treba, obetujem sa. Musíte vidieť aj to, že mám aj iné ovce, ktoré pridám k tým, čo sú už v ohrade. Aj tie musím zhromaždiť a priviesť. Oni tiež rozpoznajú môj hlas. Potom bude jedno stádo, jeden Pastier. Kvôli tomuto ma Otec miluje: pretože slobodne skladám svoj život. Preto som aj slobodný, aby som si ho vzal späť. Nik mi ho nevezme. Ja ho skladám z vlastnej vôle. Mám právo ho zložiť, ako mám rovnaké právo si vziať zase späť. Túto autoritu som prijal osobne od svojho Otca."

Takáto reč znovu židov rozdelila. Mnohí hovorili, "Je blázon, maniak - úplne stratil rozum. Prečo ho vôbec ďalej počúvať?" Ale ďalší si neboli až takí istí: "Takto blázni nerozprávajú. Dokáže ´maniak´ otvoriť oči slepému?"

22 - 42

Bola zima. V Jeruzaleme slávila Hanuka. Ježiš sa prechádzal v Chráme na Šalamúnovom nádvorí. Obkolesili Ho židia a pýtajú sa, "Ako dlho nám to chceš ešte zatajovať? Veď nám priamo povedz, či si Mesiáš." Ježiš odpovedal, "Už som vám to povedal, no neveríte mi. Všetko, čo som činil, bolo potvrdené mojim Otcom. Skutky, čo hovoria hlasnejšie, než slová. Vy my neveríte, pretože vy nie ste moje ovce. Moje ovce spoznávajú môj hlas. Ja ich poznám a oni ma nasledujú. Dávam im pravý a večný život. Naveky sú ochránené od Ničiteľa. Nik ich nemôže ukradnúť z mojej ruky. Otec, ktorý mi ich zveril do opatery je o mnoho väčší, ako ten Ničiteľ a Zlodej. Nik ich nedostane od Neho. Ja a Otec sme jedno srdce a jedna myseľ."

Znovu židia dvíhali kamene, že Ho ukameňujú. Ježiš hovorí, "Predstavil som vám mnoho dobrých skutkov od Otca. Za ktorý z nich ma idete kameňovať?" Oni na to, "Nechceme ťa kameňovať za tvoje dobré skutky, ale za to čo si povedal - za rúhanie, že voláš samého seba Bohom."

Ježiš povedal, "Ja len citujem vaše inšpirované Písma, kde Boh povedal, ´Hovorím vám - ste bohovia.´ Ak Boh nazval vašich predkov ´bohmi´ - a Písmo neklame - prečo vy kričíte, ´Rúhač! Rúhač!´ na Toho jediného, ktorého Otec posvätil a poslal do sveta, iba pre to, že som povedal, ´Som Syn Boži´? Ak by som nerobil skutky, ktoré robí môj Otec, dobré a správne, tak mi neverte. Ale ak ich robím, tak zložte na chvíľu to, čo ma o sebe počujete hovoriť a berte do úvahy iba dôkaz skutkov, ktoré ležia priamo pred vašimi očami. Možno vám to potom začne do seba zapadať, uvidíte, že nielenže robíme tie isté skutky, ale sme aj rovnakí - Otec a Syn. On je vo mne a ja som v Ňom."

Pokúsili sa ho znovu zatknúť, ale on im prekĺzol pomedzi prsty. Vrátil sa späť cez Jordán na miesto, kde Ján prvý krát krstil a ostal tam. Mnoho ľudí tam prišlo za ním. Hovorili, "Ján nerobil žiadne zázraky, ale všetko, čo o tomto mužovi povedal, bola pravda." Veľa ľudí v Neho vtedy na tom mieste uverilo.

Kapitola 11

1 - 44 Lazarova smrť

Ochorel jeden muž. Bol to Lazar z Betánie, mestečka odkiaľ pochádzala aj Marta a Mária. Mária, čo poliala Pánove nohy voňavým olejom a potierala svojimi vlasmi. A bol to jej brat Lazar, ktorý ochorel. Sestry poslali Ježišovi správu, "Pane, ten, ktorého máš tak rád, je veľmi chorý." Keď sa Ježiš dozvedel správu, povedal, "Táto choroba nie je fatálna. Stane sa príležitosťou ukázať Božiu slávu, oslávením Syna Božieho." Ježiš mal rád Martu, jej sestru a aj Lazara, no bolo zvláštne, že keď sa dopočul o Lazarovej chorobe, ostal tam kde bol ešte niekoľko dní. Po dvoch dňoch hovorí svojim učeníkom, "Vráťme sa späť do Judei." Oni vravia, "Rabbi, to nesmieš. Židia ťa chcú zabiť a ty sa tam chceš vrátiť?" Ježiš odpovedá, "Či nie je dvanásť hodín cez deň svetlo? Ktokoľvek, kto chodí za svetla, sa nepotkne, pretože slnko svieti dostatkom svetla. No kto chodí v noci, veľmi jednoducho sa môže potknúť, pretože nevidí, kadiaľ chodí." Po tom ako dopovedal tieto veci, prehlásil, "Náš priateľ Lazar zaspal. Idem ho prebudiť." Učeníci na to, "Pane ak zaspal, dobre si odpočinie a potom keď sa prebudí, bude mu dobre." Ale Ježiš hovoril o smrti, zatiaľ čo si učeníci mysleli, že hovorí o driemaní.

Potom Ježiš povedal priamo: "Lazar zomrel. A pre vás som rád, že som tam nebol. Lebo teraz získate novú pôdu pre vašu vieru. Tak poďme za ním."

Vtedy Tomáš, zvaný Dvojča, povedal svojim spoločníkom, "Poďme tiež. Možno umrieme s ním."

Keď tam Ježiš konečne dorazil, našiel Lazara už štyri dni pochovaného. Betánia bola blízko Jeruzalemu, vzdialená iba pár míľ. Mnoho židov prišlo navštíviť Martu a Máriu, zaželať im úprimnú sústrasť. Marta začula, že Ježiš prichádza a vyšla Mu oproti. Mária ostala v dome.

Marta vraví, "Pane, ak by si tu bol, môj brat by nezomrel. Ale aj teraz viem, že o čokoľvek požiadaš Boha, on ti dá." Ježiš na to, "Tvoj brat bude vzkriesený." Marta, "Ja viem, že bude vzkriesený na konci vekov." "Nemusíš čakať až do Konca. Pretože ja som Vzkriesenie aj Život práve teraz. Ten, kto vo mňa uverí, aj keby zomrel, bude žiť. A každý, kto žije vierou vo mňa, napokon nikdy zomrieť nemusí. Veríš tomu?"

Po tom, ako to povedal, odišla za svojou sestrou Máriou a pošepkala jej, "Učiteľ je tu a pýta sa na teba." Hneď ako to počula, vyskočila a bežala za Ním. Keď sústrastní židovskí priatelia videli, že Mária odbehla, šli za ňou. Mysleli si totiž, že beží plakať k hrobu. Mária prišla k Ježišovi a padla k Jeho nohám, vraviac, "Pane, ak by si tu len bol, môj brat by nezomrel."

Keď Ježiš videl, ako plače a židia plačú spolu s ňou, hromadil sa v ňom hlboký hnev. Povedal, "Kde ste ho položili?" "Pane, poď sa pozrieť," odpovedali.

Teraz už aj Ježiš plakal. Židia vraveli, "Pozrite, ako veľmi ho mal rád." Iní si zas hovorili medzi sebou, "No ak ho tak mal rád, prečo nezabránil tomu, aby zomrel? Predsa aj slepému človeku oči otvoril."

Po tom, ako Ježiš prichádzal k hrobu, znovu sa v Ňom začal zhromažďovať hnev. Bola to jednoduchá jaskyňa na úbočí kopca privalená kamennou doskou. Ježiš hovorí, "Odvaľte kameň!" Sestra mŕtveho, Marta oponuje, "Pane, už určite páchne. Leží tam štyri dni!" Ježiš sa jej pozrel priamo do očí. "Nevravel som ti, že ak uveríš, uvidíš slávu Božiu?" Potom povedal ostatným, "Choďte a odvaľte ten kameň!" Oni ho odvalili. Ježiš pozdvihol svoje oči k nebu a modlil sa, "Pane, som vďačný, že si ma vypočul. Viem, že ma vždy počuješ, ale hovorím to, pre dav, ktorý tu stojí, aby mohli uveriť, že si ma poslal."

Potom zvolal, "Lazar, poď von!" Zaviazaný od hlavy po päty, s ručníkom na tvári, vyšiel von.

Ježiš im povedal, "Rozbaľte ho a uvoľnite."

45 - 57 Človek, ktorý tvorí Božie znamenia

Pre mnohých židov, ktorí boli s Máriou, to bol ohromný zvrat. Videli, čo Ježiš učinil a uverili v Neho. No niektorí sa vrátili k Farizejom a žalovali. Veľkňazi a Farizeji zvolali stretnutie židovskej vládnucej rady. "Čo teraz spravíme?" pýtali sa. "Tento muž neprestáva robiť veci, znamenia Božie. Ak ho necháme tak, čoskoro bude v neho veriť každý, potom prídu Rimania a vezmú nám aj to málo moci a privilégií, čo ešte máme."

Potom jeden z nich - Kaifáš, menovaný Najvyšší Kňaz v tom roku prehovoril, "Či nič neviete? Nevidíte predsa, že pre nás je lepšie, aby jeden muž zomrel za ľudí, než aby bol celý národ zničený?" On to nepovedal zo seba, ale ako Najvyšší Kňaz toho roku nevedomky prorokoval, že Ježiš zomrie, ako obeť za národ, a nie len za národ, ale aby všetky rozptýlené Božie deti mohli byť spolu zhromaždené, ako jeden ľud.

Od toho dňa plánovali, ako Ho zabijú. Ježiš už viac nechodil na verejnosť. Stiahol sa do krajiny, ktorá hraničí s púšťou, do mesta Efraim a žil tam v ústraní aj so svojimi učeníkmi.

Blížila sa židovská Pascha (Veľká noc). Zástupy ľudí sa poberali na cestu z vidieka hore do Jeruzalema, aby sa pripravili na Slávnosti. Boli zvedaví na Ježiša. Viedlo sa o Ňom veľa rečí medzi tými, čo postávali v Chráme: "Čo si myslíte? Ukáže sa na Slávnosti?"

V rovnakom čase vyslali veľkňazi a Farizeji správu, že ktokoľvek sa o Ňom niečo dozvie, má ich informovať. Všetkým bolo nariadené, aby ho zatkli.

Kapitola 12

1 - 11 Pomazanie jeho nôh

Šesť dní pred Paschou (Veľkou nocou) prišiel Ježiš do Betánie, kde žil Lazar, ktorý bol nedávno vzkriesený. Lazar i jeho sestry pozvali Ježiša k nim domov na večeru. Obsluhovala Marta. Lazar bol jeden z viacerých, čo sedeli pri stole. Mária vošla s nádobou veľmi drahého aromatického oleja, ktorým pomazala Ježišove nohy a potom ich utierala svojimi vlasmi. Vôňa oleja naplnila dom.

Judáš Iškoriotský, jeden učeníkov, už vtedy sa chystajúc Ho zradiť, povedal, "Prečo sa tento olej radšej nepredal a peniaze sa nerozdali chudobným? Ľahko by sa zaň získalo aj tristo strieborných." Vôbec to nepovedal pre to, že by sa čo i len trochu zaujímal o chudobných, ale pre to, že bol zlodej. Mal totiž na starosti spoločné peniaze, ktoré si aj spreneveroval.

Ježiš hovorí, "Nechaj ju. Ona očakáva a ctí deň môjho pohrebu. Chudobných máte okolo seba stále. Ale Mňa stále nemáte."

Slovo sa roznieslo medzi židov, že je Ježiš späť v meste. Ľudia sa prišli pozrieť nie len na Ježiša, ale aj na Lazara, ktorý bol vzkriesený z mŕtvych. A tak sa veľkňazi dohadovali, že zabijú aj Lazara, pretože mnoho židov vďaka nemu uverilo v Ježiša.

12 - 19 Pozri, ako prichádza tvoje Kráľovstvo

Na druhý deň sa obrovský dav, čo prišiel kvôli Sviatkom dozvedel, že Ježiš vchádza do Jeruzalema. Poodlamovali palmové vetvy a šli Mu naproti. S nadšením volali: Hosana! Požehnaný, kto prichádza v mene Božom! Áno! Kráľ Izraela! Ježiš si vzal mladé osliatko, na ktorom prišiel presne tak, ako to Písma opisujú: Žiadny strach, dcéra Izraela.

Pozri, ako prichádza tvoj kráľ,

Jazdiaci na mladom osľati.

Učeníci si vtedy neuvedomovali, ako sa mnoho Písem naplňuje. Až po tom, ako bol Ježiš oslávený, spomínali si, že to čo bolo o Ňom písané, sa zhodovalo s tým, čo sa Mu dialo.

Boli tam aj očití svedkovia Lazarovho vzkriesenia zmŕtvych a vďaka tomu, že rozhlásili správu, o tomto poslednom Božom znamení, zástup vzrástol na uvítací sprievod. Keď to Farizeji videli, zalamovali rukami, "Vymklo sa nám to. Svet za ním blázni."

20 - 36 Zrno pšenice musí zomrieť

V meste boli aj nejakí Gréci, čo prišli svätiť Slávnosti. Pýtali sa Filipa, ktorý bol z Betsaidy z Galilei: "Chceli by sme vidieť Ježiša, pane. Mohli by ste nám pomôcť?" Filip šiel za Andrejom a spolu to povedali Ježišovi. A On na to, "Už je čas. Prišiel čas, keď bude Syn človeka oslávený. Počúvajte pozore: Pokiaľ sa zrno pšenice nepochová do zeme, mŕtve pre svet, nikdy z neho nebude nič viac, iba zrno. Ale ak sa pochová, vyklíči, potom samého seba zmnohonásobí. Rovnako je to s kýmkoľvek, kto sa drží svojho života v tom stave v akom je, lebo vtedy život zničí. Ale ako ho pustíš a budeš milovať bezpodmienečne, vtedy ho získaš naveky, život skutočný a nekonečný.

Ak mi chce niekto z vás slúžiť, nech Ma nasleduje. Potom bude tam, kde som Ja, pripravený slúžiť práve v danom okamihu. Otec si bude ctiť a odmení každého, kto mi slúži.

V tejto chvíli som búrkou zmietaný. A čo poviem? Otče, dostaň ma z toho? Nie, lebo práve kvôli tomu som prišiel. Poviem, ´Otče, ukáž svoju slávu.´" Z neba zaznel hlas: "Už som oslávil, a znovu oslávim." Dav, čo to počul, vravel, "Hrmí!" Iní hovorili, "Anjel k Nemu prehovoril!"

Ježiš hovorí, "Ten hlas nezaznel pre mňa, ale kvôli vám. V tejto chvíli je v svet v kríze. Satan, vládca tohto sveta bude teraz zvrhnutý. A ja, ako budem vyzdvihnutý zo zeme, budem každého k sebe tiahnuť a okolo seba zhromažďovať." Povedal to takto, aby im poukázal na to, ako zomrie.

Hlasy z davu na to odpovedali, "Z Božieho Zákona sme počuli, že Mesiáš bude večný. Prečo je teda potrebné, aby bol, ako to ty hovoríš, Syn Človeka ´vyzdvihnutý´? A kto je vôbec ten ´Syn Človeka´?"

Ježiš hovorí, "Ešte na krátky okamih bude svetlo s vami. Kráčajte vo svetle, aby vás temnota nezničila. Ak budete kráčať vo tme, nebudete vedieť kam idete. Máte svetlo, tak verte v svetlo. Potom to svetlo bude vo vašom vnútri, bude svietiť skrze vaše životy. Budete deťmi svetla."

36 - 50 Ich oči sú zaslepené

Keď toto všetko Ježiš dopovedal, znovu sa stiahol do ústrania. Toľko Božích zázrakov robil, a oni to stále nepochopili, stále Mu nedôverovali. To dokazovalo pravdivosť slov proroka Izaiáša:

Bože, kto uveril tomu, čo sme kázali?

Kto rozpoznal Božiu ruku, vystretú a pripravenú konať?

Najskôr neuverili, a potom už ani nemohli - znovu presne tak, ako hovorí Izaiáš:

Ich oči sú zaslepené,

ich srdcia zatvrdené.

Aby očami nemohli vidieť,

ani srdcom nemohli vnímať,

a obrátiť sa ku mne, k Bohu

aby som ich mohol uzdraviť.

Izaiáš povedal tieto veci po tom, ako zazrel záblesk Božej stupňujúcej sa žiari, ktorá sa bude vylievať skrze Mesiáša.

Na druhej strane, uverilo značné množstvo z radov vodcov. Ale kvôli Farizejom s tým nevyšli na verejnosť. Báli sa, že budú vylúčení zo synagógy. Keď prišiel tlak, zaujímali sa viac o ľudské uznanie, než o Božiu slávu.

Ježiš to zhrnul, keď zvolal, "Ktokoľvek vo mňa verí, verí nie len vo mňa, ale v Toho, ktorý ma poslal. Ktokoľvek na mňa hľadí, v skutočnosti hľadí na Toho, ktorý ma poslal. Som Svetlo, ktoré prišlo na svet, aby všetci, čo vo mňa uveria, nemuseli viac ostať v tme.

Ak niekto počuje moje slová, no neberie ich vážne, ja ho neodmietam. Ja som neprišiel svet odmietnuť, prišiel som svet zachrániť. Ale musíte vedieť, že ktokoľvek ma odmietne, neprijme to, čo hovorím, ten si ľubovoľne volí odmietnutie. To Slovo, Slovo čo sa stalo telom, o ktorom som hovoril, že som, to Slovo a to jediné, je posledným slovo. Ja to nemám zo seba. Otec, ktorý ma poslal, ten mi nariadil, čo a ako mám hovoriť. Viem presne, čo je výsledkom Jeho nariadení: skutočný život a večný život. To je všetko, čo mám hovoriť. Čo mi povedal Otec, vravím ja vám."

Kapitola 13

1 - 17 Umývanie nôh učeníkom

Tesne pred Slávnosťou Paschy (Veľkej noci), Ježiš vedel, že prišiel čas opustiť tento svet a ísť k Otcovi. Milujúc svojich drahých spoločníkov až do úplného konca. Bol čas večere. Diabol už mal Judáša, syna Šimona Iškariotského, pevne v hrsti, všetko bolo pripravené na zradu.

Ježiš vedel, že Otec úplne všetko zveril do Jeho vlády. Tiež že prišiel od Boha a teraz sa k Nemu späť vracia. Vstal teda od stola, zložil si plášť a obliekol si zásteru. Potom vlial do nádoby vodu a začal umývať nohy učeníkom, a utierať ich zásterou. Keď prišiel k Šimonovi Petrovi, Peter povedal, "Pane, ty mi umývaš nohy?" Ježiš odpovedá, "Nerozumieš tomu, čo teraz robím, ale neskôr to pochopíš." Peter namietal, "Ty mi nebudeš umývať nohy - nikdy!" Ježiš povedal, "Ak ti ich neumyjem, nemôžeš byť súčasťou toho, čo robím." "Pane," hovorí Peter, " potom nie len nohy, ale aj moje ruky umy! Aj moju hlavu!" Ježiš na to, "Ak si sa ráno umýval, potom stačí, aby boli tvoje nohy umyté, a budeš čistý od hlavy po päty. Aby si rozumel, to čo ma zaujíma je svätosť, nie hygiena. A teraz ste čistí. Ale nie všetci." (On vedel, kto ho zradí. Pre to nepovedal, ´Nie všetci´.) Ako im dokončil umývať nohy, vzal svoj plášť, obliekol si ho a vrátil sa späť na svoje miesto.

Potom povedal, "Rozumiete tomu, čo som vám učinil? Hovoríte mi ´Učiteľ ´ a ´Pán ´, a je to tak. Ním som. Takže ak ja, Pán a Učiteľ umývam vaše nohy, od teraz aj vy umývajte nohy jedny druhým. Predložil som vám vzor. Čo som ja robil, teraz vy robte. Iba zdôrazňujem to, čo je jasné. Služobník nemá vyššiu hodnosť ako jeho pán, ani zamestnávateľ nedostáva príkazy od zamestnanca. Ak rozumiete tomu, čo hovorím, robte podľa toho - a žite požehnaný život.

18 - 30 Ten, ktorý jedol chlieb pri mojom stole

Toto nehovorím o každom z vás. Viem presne, koho som si vybral, aby som nebránil naplneniu Písma:

Ten, ktorý jedol chlieb pri mojom stole,

Obrátil svoju pätu proti mne.

"Toto všetko vám hovorím vopred než sa to stane, aby ste uverili, že som tým kým som. Uistite sa, že to pochopíte správne: Kto príjme niekoho, koho posielam, je to isté, ako keď niekto prijíma mňa. Ten kto prijíma mňa, rovnako prijíma Toho, ktorý ma poslal."

Ako povedal tieto veci, Ježiš sa zreteľne rozhneval a potom im povedal dôvod: "Jeden z vás ma zradí." Učeníci sa obzerali jeden na druhého, divili sa, o kom to môže hovoriť. Jeden z učeníkov, ktorého Ježiš mal tam veľmi rád, sa práve opieral hlavou o Jeho plece. Peter mu naznačil, aby sa Ježiša spýtal, o kom to asi hovorí. A keďže bol najbližšie, pýta sa "Pane, kto je to?" Ježiš na to, "Ten, ktorému podám túto kôrku chleba, potom ako ju namočím." Kôrku namočil a podal ju Judášovi, synovi Šimona Iškariotského. Hneď ako chytil do ruky chlieb, vstúpil do neho Satan.

"Čo musíš spraviť," hovorí Ježiš, "sprav. Urob to, nech je už potom."

Nik okolo stola netušil, prečo mu to Ježiš povedal. Ale keďže Judáš bol pokladník, niektorí si mysleli, že mu hovoril o tom, čo má kúpiť na Sviatky, alebo že má dať niečo chudobným.

Judáš odišiel, aj s kúskom chleba. Bola noc.

31 - 38 Nové prikázanie

Keď odišiel, Ježiš hovorí, "Teraz budú Syna Človeka vidieť, kým je, a Boha, kým je v Ňom. V okamihu, ako bude Boha vidieť v Ňom, Božia sláva bude zjavná. Keď oslávi Jeho, tým aj On sám bude oslávený - sláva všade vôkol!

"Deti, budem s vami už iba krátky čas. Budete ma hľadať hore dole. No rovnako, ako som povedal židom, hovorím aj vám: ´Kam ja idem, vy nemôžete ísť. ´

Dám vám nové prikázanie: Milujte sa navzájom. Rovnakým spôsobom, ako som miloval Ja vás, vy milujte jeden druhého. Podľa toho budú vedieť, že ste mojimi učeníkmi - keď uvidia, ako sa máte radi."

Šimon Peter sa spýtal, "Pane, kamže to pôjdeš?" Ježiš odpovedal, "Teraz nemôžete ísť tam, kde Ja. Ale pôjdete neskôr." "Pane," hovorí Peter, "prečo nemôžem ísť za tebou? Ja by som aj život za teba položil!" "Skutočne? Položil by si život za mňa? Pravdou je, že skôr než kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš."

Kapitola 14

1 - 14 Cesta

Nech vás to nevykoľají. Dôverujete Bohu? Tak dôverujte mne. Je pre vás dostatok miesta v dome môjho Otca. Ak by to tak nebolo, či by som vám hovoril, že som na ceste, pripraviť vám miesto? A ak teda som na ceste pripraviť vám miesto, vrátim sa späť pre vás, aby ste mohli žiť tam, kde Ja žijem. Cestu ktorou idem už poznáte." Tomáš hovorí, "Pane, my netušíme kam ideš. Ako môžeš očakávať, že poznáme cestu?" Ježiš hovorí, "Ja som Cesta, aj Pravda, aj Život. Nik sa nedostane k Otcovi mimo mňa. Ak by ste ma skutočne poznali, poznali by ste aj môjho Otca. Od tejto chvíle Ho poznáte. Dokonca ste Ho videli!" Filip na to, "Pane, ukáž nám Otca, potom budeme spokojní." "Po celý ten čas si bol so mnou Filip a stále tomu nerozumieš? Vidieť mňa, znamená vidieť Otca. Ako sa teda môžeš pýtať, ´Kde je Otec ´? Neveríš tomu, že ja som v Otcovi a Otec vo mne? Slová, ktoré vám hovorím, nie sú len obyčajné slová. Ja si ich nevymýšľam. Otec, ktorý vo mne prebýva, tvorí každé jedno slovo do zázračného skutku.

Ver mi: Ja som vo svojom Otcovi a Otec je vo mne. Ak tomu nemôžeš uveriť, ver tomu, čo vidíš - týmto skutkom. Človek, ktorý mi dôveruje, nie lenže bude robiť to, čo Ja robím, ale ešte väčšie, pretože Ja som na ceste k Otcovi, a vám zverujem rovnakú prácu, ktorú ja robím. Na to sa môžete spoľahnúť. Od teraz, o čokoľvek požiadate v súlade s tým, kým som a čo robím, Ja to učiním. Tak bude Otec viditeľný, tým kým je v Synovi. O čokoľvek budete žiadať takýmto spôsobom, Ja učiním!

15 - 31 Duch Pravdy

"Ak ma milujete, preukážte to tým, že bude robiť to, čo vám vravím. Ja budem hovoriť s Otcom a On vám zabezpečí iného Priateľa, aby ste stále mali niekoho vedľa seba. Tento Priateľ je Duch Pravdy. Bezbožný svet ho nedokáže prijať, pretože nemá oči, ktoré by ho videli, nevie ako ho hľadať. Ale vy ho už poznáte, pretože ostáva pri vás a bude vo vás!

Nezanechám vás osirotených. Vrátim sa späť. Iba chvíľu a svet ma už neuvidí, ale vy ma uvidíte, pretože som živý a vy tiež ožijete. Vtedy budete s istotou vedieť, že Ja som vo svojom Otcovi, a že vy ste vo mne, a ja vo vás.

"Ten, kto pozná moje prikázania a drží sa ich, ten ma miluje. A kto ma miluje, toho bude milovať môj Otec, aj ja ho budem milovať a dám sa mu poznať."

Judáš (nie Iškariotský) povedal, "Pane, prečo je to tak, že sa dávaš poznávať nám a nie svetu?"

"Pretože ten svet bez lásky," hovorí Ježiš, "je svet bez zraku. Ak ma niekto miluje, bude starostlivo dodržiavať moje slovo a môj Otec ho bude milovať - a my sa presťahujeme priamo do jeho susedstva! Nemilovať znamená nedržať sa Jeho slov. Posolstvo, ktoré počujete nie je moje. Je to posolstvo Otca, ktorý ma poslal.

"Hovorím vám tieto veci, ešte kým žijem tu s vami. Priateľ, Duch Svätý, ktorého Otec pošle na moju žiadosť, ten vám všetko ozrejmí. On vám pripomenie všetko, čo som vám povedal. Nechám vás zdravých a úplných. Je to môj rodičovský dar. Pokoj. Nezanechám vás spôsobom, ako zanechávajú iní - s pocitom opustenosti. Tak sa neznepokojujte. Nebuďte zmätení.

"Počuli ste ma, ako hovorím, ´Odchádzam a vrátim sa. ´Ak by ste ma milovali, boli by ste radi, že odchádzam k Otcovi, pretože Otec je cieľ a zmysel môjho života.

" Povedal som vám to vopred, ešte skôr ako sa to stane, aby to potvrdenie prehĺbilo vašu vieru vo mňa, keď to príde. Už viac nebudem s vami takto hovoriť, pretože pán tohto bezbožného sveta čochvíľu udrie. Ale nestrachujte sa - on na mňa nemá nič, žiadne právo. Ale aby svet mohol spoznať, ako veľmi milujem Otca, vykonám Jeho nariadenia až do posledného detailu.

"Vstaňte. Poďme. Je čas odísť odtiaľto."

Kapitola 15

1 - 17 Vinič a vetvy

"Ja som ten Pravý Vinič a môj Otec je Vinár. On odrezáva zo mňa každú vetvu, ktorá nenesie hrozno. A všetky vetvy, ktoré nesú hrozno, tie štiepi, aby niesli ešte viac. Vy ste už zaštiepení posolstvom, ktoré som vám hovoril.

"Žite vo mne. Spravte si vo mne svoj domov, ako ja si ho robím vo vás. Rovnako, ako vetva nedokáže produkovať hrozno sama od seba, ale iba keď je napojená na vinič, ani vy nemôžete niesť ovocie, iba ak ste napojení na mňa.

"Ja som Vinič, vy ste vetvy. Ak ste so mnou spojení a ja s vami, vzťahom dôverným a organickým, je isté, že žatva bude bohatá. No oddelení nevyprodukujete nič. Ktokoľvek sa odo mňa oddeľuje je mŕtve drevo, ktoré sa pozbiera a hodí na vatru. Ale ak budete vo mne doma, a moje slová budú doma vo vás, môžete si byť istí, že o čokoľvek požiadate, bude vypočuté a vykonané. Týmto spôsobom môj Otec ukazuje kým je - keď nesiete ovocie, a keď dozrievate ako moji učeníci.

"Miloval som vás spôsobom, akým Otec miloval mňa. Udomácnite sa v mojej láske. Ak budete dodržiavať moje prikázania, budete ostávať dôverne usídlení v mojej láske. Toto som spravil - dodržiaval som Otcove prikázania a usídlil som sa v Jeho láske.

"Tieto veci som vám povedal za zámerom: aby moja radosť bola vašou, a aby vaša radosť bola v plnosti zrelá. Toto je moje prikázanie: Milujte jeden druhého, ako som vás ja miloval. Je to najlepší spôsob ako milovať. Riskujte svoj život za svojich priateľov. Ste mojimi priateľmi, keď robíte veci, ktoré vám nariaďujem. Viac vás nevolám sluhami, pretože sluhovia nerozumejú tomu, o čom premýšľajú a čo plánujú ich páni. Nie, ale ja som vás nazval priateľmi, pretože som vás zasvätil do všetkého, čo som počul od Otca.

"Vy ste si nevybrali mňa, na to pamätajte, ja som si vybral vás a vložil som vás do sveta, aby ste niesli ovocie, ovocie, ktoré sa nepokazí. Ako nositelia ovocia si môžete žiadať od Otca čokoľvek vo vzťahu ku mne, a on vám dá.

" No pamätajte si to najzákladnejšie prikázanie : Milujte sa navzájom.

18 - 27 Svetom nenávidení

"Ak zistíte, že vás ten bezbožný svet nenávidí, spomeňte si, že najskôr začal nenávidieť mňa. Ak by ste žili podľa požiadaviek sveta, svet by vás miloval ako svojich vlastných. Ale keďže som si vás vyvolil, aby ste žili podľa Božích požiadaviek, a nie podľa požiadaviek sveta, svet vás bude za to nenávidieť.

"Keď sa to bude diať, pamätajte si: K sluhom sa nesprávajú lepšie, ako k ich pánom. Ak tĺkli mňa, budú určite aj vás. Ak ma poslúchali, budú aj vás.

"Všetko vám budú robiť kvôli tomu, ako sa chovali ku mne, lebo nepoznali Toho ktorý ma poslal. Ak by som neprišiel a nepovedal im to jasne, nebolo by to také zlé. No takto nemajú výhovorky. Kto nenávidí mňa, nenávidí môjho Otca - je to to isté. Ak by som nerobil medzi nimi robil skutky, ktoré nik nikdy pred tým nerobil, nemali by vinu. No videli znamenia Božie, napriek tomu nenávideli aj mňa aj môjho Otca. Zaujímavé - potvrdili pravdu zo svojich vlastných Písem, kde je napísané , ´Nenávideli ma bez dôvodu ´.

"Keď príde ten Priateľ, ktorého vám plánujem poslať od Otca - ten Duch Pravdy - On o mne potvrdí všetko. Aj vy, z vašej strany musíte podať utvrdzujúci dôkaz, keďže ste v tom so mnou od začiatku."

Kapitola 16

1 - 3

"Povedal som vám tieto veci, aby som vás pripravil na drsné časy, ktoré sú pred vami. Budú vás vyhadzovať zo synagóg. Dokonca príde čas, keď ten čo vás zabije, si bude myslieť, že robí Bohu láskavosť. Budú to robiť pre to, lebo nikdy skutočne nepochopili Otca. Hovorím vám to preto, že keď to príde, a pôjdu po vás, vy budete vopred varovaní a pripravení na nich.

4 - 16 Príde Priateľ

O tomto som vám nehovoril skôr, pretože som bol s vami každý deň. Ale teraz som na ceste k Tomu, ktorý ma poslal. Nik z vás sa neopýtal, ´Kam ideš ?´ Miesto toho, čím dlhšie som hovoril, tým smutnejší ste ostali. Tak to poviem znovu, pravdou je, že je lepšie pre vás, aby som odišiel. Ak by som neodišiel, Priateľ by neprišiel. Ale ak pôjdem, pošlem vám Ho.

"Keď príde, odhalí chybný pohľad bezbožného sveta na hriech, spravodlivosť a súd: On im ukáže, že ich odmietanie vo mňa uveriť, je ich hlavný hriech, to že spravodlivosť prichádza z hora, kde som Ja s Otcom, mimo ich dohľadu a kontroly, a tiež to, že príde súd, keď bude vládca tohto bezbožného sveta privedený pred súd a odsúdený.

"Ešte mám veľa vecí, ktoré by som vám povedal, no nezniesli by ste ich ešte. Avšak keď príde Priateľ, ten Duch Pravdy, on vás vezme za ruku a povedie vás do všetkej pravdy. Nebude pútať pozornosť na seba, ale bude dávať porozumieť tomu, čo sa má stať a v skutočnosti aj tomu všetkému, čo som vám hovoril a robil. On ma uctí, vezme odo mňa a doručí vám. Všetko čo Otec má, je aj moje. Preto som povedal, ´On vezme odo mňa a doručí vám . ´

"Za taký deň ma už neuvidíte, ale potom na niektorý ďalší deň ma uvidíte."

17 - 33 Radosť ako rieka, ktorá sa vylieva

Toto vyvolalo lavínu otázok medzi učeníkmi: "O čom to hovorí: ´ Za taký deň ma už neuvidíte, ale potom na niektorý ďalší deň ma uvidíte´? alebo, "Lebo som na ceste k Otcovi´?" Čo je to ´za taký deň´? Netušíme o čom to hovorí."

"Ježiš vedel, že v nich vrú otázky ohľadom významu Jeho slov, "Chcete samy na to prísť, čo znamená ´Za taký deň ma už neuvidíte, ale potom na niektorý ďalší deň ma uvidíte´? Tak potom si toto veľmi dobre uchovajte vo svojej mysli: Budete v hlbokom žiali, zatiaľ čo bezbožný svet bude poriadať oslavu. Budete smutní, veľmi smutní, ale váš smútok sa rozvinie v radosť.

"Keď žena rodí, je to pre ňu náročné, ale nedá sa to obísť. No keď sa dieťa narodí, to je radosť po pôrode. Tento nový život vytrie spomienky bolesti. Smútok, ktorý teraz prežívate je podobný, a tá následná radosť tiež. Keď vás znovu uvidím, budete plní radosti a to bude radosť, akú vám nik nemôže vziať. Už nebudete mať toľko otázok.

"Toto chcem, aby ste robili: Žiadajte Otca o čokoľvek v rámci toho, čo som vám zjavil. Pýtajte si v mojom mene, podľa mojej vôle, a On vám to istotne dá. Vaša radosť bude ako rieka, ktorá sa vylieva zo svojich brehov.

"Používal som obrazy vo svojej reči, no čoskoro zanechám obrazy a poviem vám o Otcovi narovinu. Potom môžete predkladať svoje žiadosti priamo jemu, pokiaľ sa to týka života, ktorý som vám zjavil. Keďže ste podstúpili riziko a zaviazali ste sa milovať ma a dôverovať mi, veriac tomu, že som prišiel priamo od Otca, Otec vás za to bezprostredne miluje. Najskôr som opustil Otca a prišiel som na svet, teraz opúšťam svet a idem k Otcovi."

Jeho učeníci na to, "No konečne! Hovoríš nám to priamo, jasnou rečou - bez obrazov. Teraz vieme, že vieš všetko - a všetko v tebe dáva zmysel. Už viac nebudeš musieť znášať naše otázky. Sme presvedčení, že si prišiel od Boha"

Ježiš im odpovedá, "Konečne veríte? V skutočnosti budete onedlho bežať, zachraňovať si svoju vlastnú kožu a opustíte ma. Ale ja nebudem opustený. Otec je so mnou. Toto všetko som vám povedal pre to, aby ste v dôvere vo mňa boli neotrasiteľní a istí, majúc hlboký pokoj. V tomto bezbožnom svete budete zažívať ťažkosti. Ale vzchopte sa! Lebo Ja som premohol svet."

Kapitola 17

1 - 5 Ježišova modlitba za svojich učeníkov

Ježiš dopovedal tieto slová a potom pozdvihol svoje oči k modlitbe:

Otče, už je čas.

Zjav žiarivú nádheru svojho Syna,

aby Syn smel rovnako zjaviť Tvoju žiarivú nádheru.

Zveril si mu všetko ľudské,

aby mohol dať pravý a večný život všetkým, ktorých sú mu zverení.

A toto je ten pravý a večný život: aby ťa poznali,

Toho jedného a jediného pravého Boha,

a Ježiša Krista, ktorého si poslal.

Ja som ťa oslávil na zemi tým,

že som dokončil do posledného detailu to,

čím si ma poveril.

A teraz Otče, ty ma osláv svojou vlastnou nádherou,

práve tou nádherou, ktorú som mal v tvojej prítomnosti

ešte skôr ako existoval svet.

6 - 12

Podrobne som objasnil tvoj charakter

mužom i ženám, ktoré si mi dal.

Najskôr patrili tebe,

potom si ich dal mne,

a oni urobili to, čo si povedal.

Teraz vedia bez akýchkoľvek pochýb,

že všetko, čo si mi dal, je priamo od teba.

Posolstvo, ktoré si dal mne, zveril som im,

a oni ho vzali. Boli presvedčení,

že som prišiel od teba.

Uverili tomu, že si ma poslal.

Modlím sa za nich.

No nemodlím sa za Bohaodmietajúci svet,

ale za tých, ktorých si mi dal,

pretože oni sú právom tvojimi.

Všetko moje, patrí tebe a tvoje patrí mne.

Môj život je viditeľný v nich.

Ja viac nebudem vo svete viditeľný,

oni budú vo svete pokračovať ďalej,

zatiaľ čo ja sa vraciam k tebe.

Svätý Otče, chráň ich, ako budú stíhať ten život,

ktorý si im dal ako dar skrze mňa,

aby boli jedno srdce a jedna myseľ.

Zatiaľ kým som bol s nimi, chránil som ich,

keď stíhali ten život, ktorý si im dal skrze mňa,

som dokonca poslal aj nočnú stráž,

aby sa ani jeden z nich nestratil.

Okrem toho rebela, ktorý smeruje do záhuby

(výnimka, ktorá potvrdzuje pravidlo Pisma).

13 - 19

Teraz sa vraciam k tebe.

Hovorím tieto veci, aby to svet počul,

že by môj ľud mohol zakúsiť

moju radosť, ktorá sa dokonáva v nich.

Dal som im tvoje slovo,

bezbožný svet ich pre to nenávidel,

lebo sa nepripojili k spôsobom sveta,

rovnako, ako ani ja som sa k spôsobom sveta nepridal.

Nežiadam, aby si ich zo sveta vytrhol,

ale aby si ich chránil od toho Zlého.

Oni viac nepochádzajú zo sveta,

ako ani ja zo sveta nepochádzam.

Učiň ich svätými - posvätenými - v pravde,

Tvoje slovo je posväcujúcou pravdou.

Rovnako, ako ty si mi dal poslanie vo svete,

i ja im dávam poslanie.

Posväcujem sa za nich,

aby boli pravdou posvätení vo svojom poslaní.

20 - 24

Nemodlím sa len za nich,

Ale aj za tých, ktorí uveria vo mňa

vďaka nim a ich svedectvu o mne.

Cieľom pre všetkých je, aby sa stali jedným srdcom a jednou mysľou -

Presne tak ako ty Otče si vo mne a ja v tebe,

že by boli jedno srdce a jedna myseľ s nami.

Potom svet môže uveriť, že si ma skutočne poslal.

Rovnaká sláva, akú si mi dal, dávam ja im,

aby boli v takej jednote a svornosti, ako sme my -

Ja v nich a ty vo mne.

Potom budú dospelí v tejto jednotnosti,

A dajú tomu bezbožnému svetu dôkaz,

že ty si ma poslal, a že si ich miloval

rovnakým spôsobom, ako si miloval mňa.

24 - 26

Otče chcem, aby tí, ktorých si mi dal,

boli so mnou presne tam, kde som ja.

Aby videli moju slávu, tú nádheru, ktorú si mi dal.

Že si ma miloval ešte oveľa skôr, ako vznikol svet.

Spravodlivý Otče, svet ťa nikdy nepoznal,

ale ja som ťa poznal, a títo učeníci vedia,

že si ma poslal.

Dal som im poznať tvoju skutočnú podstatu -

kým si a čo robíš -

a budem im to naďalej dávať poznávať,

aby láska, ktorou ma miluješ,

mohla byť v nich presne tak, ako som v nich ja.

Kapitola 18

1 - 18 Zajatý v noci v záhrade

Po tom, ako sa Ježiš pomodlil túto modlitbu, odišiel so svojimi učeníkmi, prejdúc cez potok Kidron na miesto, kde bola záhrada. On i jeho učeníci vošli do záhrady.

Judáš, jeho zradca poznal to miesto, pretože Ježiš tam so svojimi učeníkmi chodil často. A tak tam doviedol rímskych vojakov i strážnikov, ktorých poslali veľkňazi a farizeji. Prišli tam s fakľami i mečmi. Ježiš už vedel, čo na neho prichádza, tak im šiel oproti. Pýta sa, "Koho hľadáte?" Odpovedali, "Ježiša Nazaretského." On na to, "To som Ja." Vojaci sa zháčili, úplne boli vyvedení z miery. Judáš, jeho zradca tam vyčnieval, ako boľavý palec.

Ježiš sa pýta znovu, "Koho hľadáte?" Odpovedali, "Ježiša Nazaretského." "Povedal som vám," hovorí Ježiš, "že som to Ja. Ja som to. Tak, ak hľadáte mňa, nechajte týchto ostatných odísť." (To potvrdilo slová jeho modlitby, "Nestratil som ani jedného z tých, ktorých si mi dal.)

Na to Šimon Peter, ktorý nosil meč, vytiahol ho a odsekol pravé ucho sluhovi Najvyššieho Kňaza. Jeho meno bolo Malchus.

Ježiš nariadil Petrovi, "Odlož svoj meč. Nech ťa nenapadne, že by som nevypil ten kalich, ktorý mi Otec dal." Potom rímsky vojaci spolu so židovskou strážou na rozkaz Ježiša zajali a zviazali. Najskôr ho vzali Annášovi, Kaifášovmu švagrovi. Kaifáš bol Najvyšším kňazom toho roku. Bol to Kaifáš, ktorý židom poradil, že bude pre nich lepšie, ak zomrie jeden človek za všetkých.

Šimon Peter spolu s ďalším učeníkom nasledovali Ježiša. Ten druhý učeník bol známy Najvyššieho kňaza, a tak šiel za Ježišom až na nádvorie Najvyššieho kňaza. Peter musel ostať vonku. Potom sa ten druhý učeník vrátil, prehovoril strážcu brány, aby dostal Petra dnu.

Mladý muž, ktorý strážil bránu hovorí Petrovi, "Nie si ty náhodou jeden z učeníkov tohto človeka?" On na to, "Nie, nie som." Sluhovia a strážnici urobili oheň, pretože bolo chladno. Postávali a ohrievali sa. Peter stál pri nich, tiež sa snažil zohriať.

19 - 27 Vypočúvanie

Annáš vypočúval Ježiša ohľadom jeho učeníkov a učenia. Ježiš odpovedá, "Ja som hovoril otvorene na verejnosti. Vyučoval som pravidelne v synagógach a v Chráme, kde sa všetci židia schádzajú. Všetko sa dialo vonku. Tajne som nehovoril nič. Tak prečo so mnou jednáte, ako so sprisahancom? Pýtajte sa tých, ktorí ma počúvali. Oni dobre vedia, čo som hovoril. Všetky moje vyučovania boli priame."

Keď to povedal, jeden zo strážcov, čo tam stáli, udrel Ježiša po tvári, vraviac, "Ako sa opovažuješ takto hovoriť s Najvyšším kňazom!" Ježiš na to, "Ak som povedal niečo zlé, tak to dokáž. Ale povedal som čistú pravdu, tak prečo ma udieraš?" Potom ho Annáš poslal, takého zviazaného k Najvyššiemu kňazovi Kaifášovi.

V tom istom čase bol Šimon Peter vzadu, stále sa snažil zohriať. Ostatní mu vravia, "Nie si ty náhodou jeden z jeho učeníkov?" No on to zaprel. Jeden zo sluhov Najvyššieho kňaza, príbuzný toho, ktorému Peter odťal ucho hovorí, "Nevidel som ťa ja náhodou s ním v záhrade?" Znovu to Peter poprel. A vtom zaspieval kohút.

28 - Kráľ židov

Potom viedli Ježiša od Kaifáša do paláca rímskeho vladára. Bolo skoro ráno. Oni samy do paláca nevkročili, pretože nechceli byť znečistení pred Veľkonočnou večerou /Paschou/. Preto k nim Pilát vyšiel von a pýta sa, "Aké obvinenia máte na tohto muža?" Odpovedajú, "Ak by nerobil nič zlé, myslíte, že by sme sem chodili a obťažovali vás?" Pilát na to, "Berte si ho a súďte podľa svojich zákonov." Židia hovoria, "Ale nám nie je dovolené zabiť niekoho." (Toto potvrdilo Ježišove slovo, ktorým naznačoval, že zomrie.)

Pilát sa vrátil do paláca a zavolal si Ježiša. Hovorí mu, "Si ty ´Kráľ židov´?" Ježiš odpovedá, "Hovoríš to sám, alebo ti to iní o mne povedali?" Pilát, "Čo vyzerám ako žid? Tvoji ľudia a tvoji veľkňazi mi ťa vydali. Čo si spravil?" "Moje kráľovstvo," vraví Ježiš, "nepozostáva z toho, čo vidíš okolo seba. Ak by to tak bolo, moji nasledovníci by za mňa bojovali, aby som nemusel byť židom vydaný. Ale ja taký kráľ nie som, nie som svetský druh kráľa." Pilát na to, "Tak teda si kráľ, či nie?" Ježiš odpovedá, "Ty mi povedz. Ako Kráľ, narodil som sa vstúpil do tohto sveta, aby som mohol svedčiť o pravde. Každý kto sa zaujíma o pravdu, kto má cit pre pravdu, ten rozpozná môj hlas." Pilát hovorí, "A čo je pravda?"

Potom sa vrátil späť, von k židom a hovorí im, "Nevidím nič zlé na tom mužovi. Je vaším zvykom, že počas Paschy vám prepustím jedného väzňa. Chcete aby som vám prepustil ´Kráľa židov´?" Oni volali, "Tohto nie, ale Barnabáša!" Barnabáš bol židovský povstalec za slobodu.

Kapitola 19

1 - 19 Tŕňová koruna pre Kráľa

A tak Pilát vzal Ježiša a dal ho zbičovať. Vojaci uplietli korunu z tŕňov a nasadili mu ju na hlavu, hodili na neho purpurový plášť a oslovovali ho, "Sláva, Kráľovi židov!" Potom ho zdravili údermi do tváre.

Pilát potom vyšiel von a povedal im, "Odovzdávam vám ho, ale chcem, aby ste vedeli, že nenachádzam na ňom viny za žiaden zločin." Hneď po tom vyšiel Ježiš von s tŕňovou korunou a purpurovým plášťom.
Pilát prehlásil, "Tu je: Človek." Keď ho zbadali veľkňazi a strážnici, volali v zúrivosti, "Ukrižovať! Ukrižovať!"

Pilát im hovorí, "Berte si ho. Ukrižujte. Ale ja na ňom nevidím nič zlé." Židia na to, "My máme zákon a podľa neho musí zomrieť, pretože vyhlasuje o sebe, že je Syn Boží." Keď to Pilát počul, začal sa báť ešte viac. Vrátil sa do paláca a pýta Ježiša, "Odkiaľ že to pochádzaš?" Ježiš neodpovedal. Pilát na to, "Nebudeš hovoriť? Čo nevieš, že ja mám autoritu ťa prepustiť, aj autoritu ťa ukrižovať?" Ježiš hovorí, "Nemáš ani zlomok autority nado mnou mimo tej, ktorá ti bola daná z neba. Práve pre to, ten kto ma tebe vydal, má oveľa väčšiu vinu. "Od tejto chvíle sa Pilát snažil najlepšie ako vedel Ježiša oslobodiť, ale židia ho vykričali: "Ak prepustíš tohto muža, nie si Cézarov priateľ. Každý, kto zo seba robí ´kráľa´ stavia sa proti Cézarovi. "Keď Pilát počul tie slová, vyviedol Ježiša von. Sadol si na sudcovské kreslo v oblasti známej ako Kamenný súd (v Hebrejčine, Gabatha). Bolo práve poludnie, čas príprav na Paschu. Pilát hovorí židom, "Tu je váš kráľ." Oni volali naspäť, "Zabite ho! Zabite! Ukrižujte ho!" Pilát na to, "Ja mám ukrižovať vášho kráľa?" Veľkňazi odpovedali, "My nemáme kráľa, iba Cézara." Pilát sa poddal ich požiadavke a odovzdal im ho na ukrižovanie.

20 -42 Ukrižovanie

Odviedli Ježiša preč. On vzal svoj kríž a šiel na miesto zvané Hora Lebky (v hebrejčine Golgota), kde ho ukrižovali a s ním ešte dvoch ďalších, každého na jednej strane, Ježiša uprostred. Pilát napísal na tabuľu, ktorú umiestnil na kríž:

Ježiš Nazaretský

Kráľ židov.

Mnoho židov si prečítalo ten nápis, pretože miesto, kde bol Ježiš ukrižovaný, bolo blízko mesta. Nápis bol v hebrejčine, latinčine a gréčtine. Židovskí veľkňazi namietali Pilátovi, "Nepíš Kráľ židov! Napíš ´Tento muž vraví Som Kráľ židov."

Pilát na to, "Čo som napísal, to som napísal."

Keď ho križovali, rímsky vojaci vzali jeho oblečenie a rozdelili ho na štyri, každému vojakovi štvrtinu. Ale jeho plášť bol bezšvový, tkaný ako jeden kus preto si povedali, "Netrhajme ho. Hoďme si los o to, kto si ho vezme." Potvrdilo sa Písmo, ktoré hovorí, "Rozdelili si moje šaty medzi sebou a hodili si lós o môj plášť." (Vojaci potvrdili Písma!)

Zatiaľ čo sa vojaci starali samy o seba, Ježišova matka, jeho teta, Mária Klopasova manželka a Mária Magdaléna, tam stáli priamo dolu pri kríži. Ježiš uvidel svoju matku i učeníka, ktorého mal tak rád, že stojí blízko nej. Hovorí svojej matke, "Žena, tu je tvoj syn." Potom učeníkovi, "Tu je tvoja matka." Od toho okamihu ju učeník prijal za svoju matku.

Ježiš videl, že sa všetko dokonáva tak, že aj záznamy Písem sú dovršované, povedal, "Som smädný." Neďaleko stála nádoba s kyslím octom. Niekto do nej ponoril špongiu nastoknutú na oštep a vyzdvihol ju k jeho ústam. Keď Ježiš vzal z vína, povedal, "Je to dokonané." Sklonil svoju hlavu a vypustil svojho ducha.

Keďže bol deň príprav na Šabat a teda telá nesmeli ostať visieť na kríži (a bol to tiež vysoko svätený deň v roku), židia požiadali Piláta, aby im pre urýchlenie smrti dal nohy polámať, aby potom sa mohli telá sňať. Preto prišli vojaci a polámali nohy prvému ukrižovanému mužovi i tomu druhému. Keď prišli k Ježišovi, videli, že je už mŕtvy, a tak jeho nohy nepolámali. Jeden z vojakov prebodol oštepom jeho bok. Krv a voda sa liali von.

Očitý svedok týchto udalostí priniesol presnú správu. On to sám videl a hovorí pravdu, aby ste aj vy mohli uveriť. To, čo sa udialo, potvrdilo Písma, "Žiadna kosť v jeho tele nebude zlomená," a ďalšie Písmo, ktoré hovorí, "Budú hľadieť na toho, ktorého prebodli."

Po tom všetkom, požiadal Jozef z Arimatie (ktorý bol kvôli vyhrážkam židov tajným Ježišovým učeníkom) Piláta o Ježišovo telo. Pilát mu povolenie dal. Jozef teda prišiel a telo si vzal.

Nikodém, ktorý prvý krát prišiel za Ježišom v noci, tento krát prišiel za bieleho dňa, nesúc roztok myrhy a aloe. Vzali Ježišove telo a podľa židovských pohrebných zvykov ho zaviazali do plátna s koreninami. Blízko miesta, kde bol ukrižovaný, bola záhrada s novou hrobkou, v ktorej ešte nik pred tým nebol pochovaný. A keďže bol deň príprav na Šabat, ten hrob bol rýchle riešenie. Ježiša doň teda pochovali.

Kapitola 20

1 - 10 Vzkriesenie!

Skoro ráno, v prvý deň týždňa, kým bola ešte tma, Mária Magdaléna prišla k hrobke a videla, že kameň z otvoru bol odvalený. Hneď bežala za Šimonom Petrom a ďalším učeníkom, ktorého mal Ježiš tak rád a lapajúc po dychu hovorí, "Vzali nášho Pána z hrobu. Nevieme kam ho položili." Peter spolu s učeníkom okamžite vyrazili smerom k hrobu. Bežali bok po boku. Ten druhý učeník Petra predbehol a dorazil k hrobke prvý. Zastavil sa pozrel sa dnu, videl, že tam ležali kusy plátna, no dnu nevošiel. Šimon Peter dorazil po ňom, vošiel do hrobky, všimol si plátno položené a šatku, ktorá sa zvykla používať na pokrývku hlavy. Každé zvlášť úhľadne poukladané. Potom ten druhý učeník, ktorý dobehol ako prvý, tiež vošiel do hrobky, pozrel na dôkaz a uveril. Avšak nik ešte nevedel z Písem, že mal vstať z mŕtvych. Učeníci sa vrátili domov.

11 - 18

Ale Mária stála pred hrobkou a plakala. Ako ronila slzy, kľakla si, aby sa pozrela do vnútra a uvidela dvoch anjelov, ktorí tam sedeli, oblečení v bielom. Jeden pri hlave, druhý pri nohách, na mieste kde ležalo Ježišovo telo. Vravia jej, "Žena, prečo plačeš?" "Vzali môjho Pána," hovorí. "a neviem kam ho položili." Ako to povedala, obzrela sa a uvidela tam stáť Ježiša. No nespoznala ho. Ježiš ju oslovil, "Žena prečo plačeš? Koho hľadáš?" Ona domnievajúc sa, že je to záhradník, povedala, "Ak ste ho vzali pane, tak mi povedzte, kam ste ho položili, aby som sa mohla oňho postarať."

Ježiš hovorí, "Mária." Ona sa obrátila tvárou k nemu, povedala po hebrejsky, "Rabúni!" čo znamená "Učiteľu!" Ježiš hovorí, "Nedotkni sa ma, lebo som ešte nevstúpil k Otcovi. Choď za mojimi bratmi a povedz im, ´Vstúpim k svojmu Otcovi a vášmu otcovi, môjmu Bohu a vášmu Bohu." Mária Magdaléna šla a rozpovedala učeníkom novinu: "Videla som Pána!" Vyrozprávala im všetko, čo jej povedal.

19 - 31 Uveriť

Neskôr v ten deň, sa učeníci zišli, no báli sa židov a tak pozamkýnali všetky dvere v dome. Ježiš sa zrazu postavil medzi nich a hovorí, "Pokoj vám." Potom im ukázal svoje ruky i bok. Keď učeníci videli Pána na vlastné oči, boli nesmierne šťastní. Ježiš opakoval svoj pozdrav: "Pokoj vám. Tak ako Otec poslal mňa, teraz Ja posielam vás." Potom sa zhlboka nadýchol a vydýchol na nich. "Príjmite Ducha Svätého," hovorí. "Ak odpustíte niekomu hriechy, budú nadobro preč. Ak niekomu hriechy neodpustíte, čo s nimi urobíte?"

Ale Tomáš, niekedy prezývaný Dvojča, jeden z Dvanástich nebol s nimi, keď prišiel Ježiš. Učeníci mu vravia, "Videli sme Pána." No on na to, "Kým neuvidím rany na jeho rukách, kým sa ich nedotknem a nepoložím ruku na jeho bok, neuverím tomu."

Osem dní na to boli jeho učeníci znovu spolu v miestnosti. Tento krát bol s nimi aj Tomáš. Ježiš vošiel cez zamknuté dvere, postavil sa uprostred a hovorí, "Pokoj vám." Potom obrátil svoju pozornosť na Tomáša. "Dotkni sa prstami a preskámaj moje ruky. Dotkni sa prstami môjho boku. Nebuď neveriaci, ale ver!" Tomáš hovorí, "Môj Pán! Môj Boh!" Ježiš hovorí, "Ty si uveril, pretože si videl na vlastné oči. No ešte lepšie požehnania sú pripravené pre tých, ktorí uverili, aj keď nevideli.

Ježiš robil ešte oveľa viac Boha zjavujúcich zázrakov, než sú popísané v tejto knihe. Tieto sú napísané pre to, aby ste uverili, že Ježiš je Mesiáš, Syn Boží, a v akte viery mali skutočný a večný život spôsobom, akým ho osobne zjavil.

Kapitola 21

1 - 14 Chytanie rýb

Po tomto, sa Ježiš znovu ukázal svojim učeníkom a tento krát pri Tibérijskom (Galilejskom) mori. Stalo sa to takto: Šimon Peter, Tomáš (prezývaný "Dvojča"), Natanael z Kány v Galilei, bratia Zebedeoví a ďalší dvaja učeníci, boli všetci spolu. Šimon Peter zahlásil, "Idem chytať ryby." Ostatní na to, "Ideme s tebou." A tak šli a nastúpili do lode. Lovili celú noc, no nič nechytili. Keď vychádzalo slnko, Ježiš stál na brehu, ale nespoznali ho. Ježiš k nim prehovoril, "Dobré ránko! Chytili ste niečo na raňajky?" Odpovedajú, "Nie." On im vraví, "Vhoďte sieť na opačnú stranu lode a uvidíme čo sa stane." Spravili, čo im poradil. A odrazu tam bolo toľko rýb, že ani nemali dostatok síl sieť vytiahnuť. Potom ten učeník, ktorého mal Ježiš tak rád hovorí Petrovi, "To je Pán!" Keď si to Peter uvedomil, hodil na seba nejaké šaty, lebo vyzlečený pri kvôli práci a skočil do mora. Ostatní učeníci sa doplavili na lodi, pretože neboli ďaleko od brehu, asi tak sto metrov, ťahajúc za sebou plnú sieť rýb. Keď vystúpili z lode, oheň bol už rozložený a chlieb i ryby sa už piekli. Ježiš hovorí, "Prineste pár z tých rýb, ktoré ste práve chytili." Šimon Peter sa k nim pridal a ťahal sieť na breh - 152 veľkých rýb! Aj napriek tomu, že ich bolo tak veľa, sieť sa nepotrhala.

Ježiš vraví, "Raňajky sú hotové." Ani jeden z učeníkov sa neodvážili opýtať, "Kto si?" Vedeli, že je to Pán.

Potom Ježiš vzal chlieb a podával im. To isté spravil s rybami. Bolo to už po tretí krát, že sa Ježiš ukázal živý svojim učeníkom, od kedy vstal z mŕtvych.

15 - 25 Miluješ ma?

Po raňajkách sa pýta Ježiš Šimona Petra, "Šimon, synu Jánov, miluješ ma viac, než títo?" "Áno Pane, ty vieš, že ťa milujem."

Ježiš na to, "Krm moje jahniatka."

Potom sa spýtal po druhý krát, "Šimon, synu Jánov, miluješ ma?"

"Áno Pane, veď ty vieš, že ťa milujem."

Ježiš mu hovorí, "Pas moje ovce." Potom povedal po tretí krát: "Šimon, synu Jánov, miluješ ma?"

Petra to už znepokojilo, že sa to pýta po tretí krát, "Miluješ ma?" a tak odpovedal, "Pane, ty vieš úplne všetko. Musíš vedieť aj to, že ťa milujem." Ježiš hovorí, "Krm moje ovce. Poviem ti teraz pravdu: Keď si bol mladý, obliekal si sa a chodieval si kdekoľvek si len chcel, no keď zostarneš, budeš musieť vystrieť svoje ruky a niekto ťa oblečie a povedie tam, kam nebudeš chcieť ísť." Povedal to ako narážku na to, akou smrťou Peter oslávi Boha. A potom nariadil, "Nasleduj ma."

Keď sa Peter obrátil, všimol si, že ten učeník, ktorého Ježiš tak miloval ide priamo za nimi. Keď ho Peter uvidel, pýta sa Ježiša, "Pane, čo bude s ním?" Ježiš hovorí, "Ak budem chcieť, aby žil kým sa nevrátim, čo teba do toho? Ty - ma nasleduj." A tak sa rozniesla klebeta medzi bratov, že ten učeník nezomrie. Ale to Ježiš nepovedal. On jednoducho povedal, "Ak budem chcieť, aby žil kým sa nevrátim, čo teba do toho?"

Tento istý učeník, ktorý bol očitým svedkom všetkých týchto udalostí a spísal ich. A všetci vieme, že jeho očité svedectvo je spoľahlivé a presné.

Je ešte toľko vecí, ktoré Ježiš učinil. Ak by boli všetky spísané, každé jedno z nich, neviem si predstaviť aký by musel byť svet veľký, aby uniesol takú ohromnú knižnicu kníh.